Zlatá medaila za majstrovský titul má od soboty 12. augusta v zbierke brankára Miroslava Lipovského nového kamaráta. Miro sa stal držiteľom ocenenia brankár All Stars extraligovej sezóny 2005/2006. Prvé zlato, prvé takéto ocenenie. Galavečer v hoteli Growne Plaza za účasti všetkých hokejových celebrít Slovenska, reprezentantov, hráčov pôsobiacich v NHL, v európskych i v slovenských súťažiach, trénerov a funkcionárov klubov, mal nádych nanajvýš slávnostný. Pravidelne raz za rok sa na Zlatom puku rozdávajú ocenenia pre tých najlepších, čo slovenský hokej ponúka. O to viac teší fakt, že medzi ocenenými sa nestratil ani odchovanec skalického hokeja. Brankár Miroslav Lipovský (na fotografii) je miláčikom nielen tých tribún žilinských, pre ktoré vychytal premiérový titul Majstra Slovenskej republiky, ale vždy bol a naďalej zostáva aj miláčikom tribún skalických. Ľudia si jeho brankárske umenie a sympatiu človečenstva vskutku zamilovali. A verte či neverte, keď Žilina hrá v Skalici, tribúny skandujú a aplaudujú aj brankárovi hostí, a tak Miro aj v drese Žiliny chytá na skalickom ľade stále ako doma. K novembrovej tridsiatke (nar. 19.11.1976) si pohľadný blondiačik, mimochodom magister, absolvent Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave, dal už dva pekné darčeky a oba s tým najvyšším leskom. Skalický hokejový odchovanec, ktorý má na svojom konte aj reprezentačné štarty a striebro z Majstrovstiev sveta 2002, akademický majster a vicemajster sveta, aj ďalšiu sezónu bude hokejové ľady brázdiť pod Dubňom. Za sezónu 2005/2006 sa Miro hrdí titulom najlepšieho brankára slovenskej hokejovej extraligy. Treba ešte dodať, že súčasťou All Star tímu sa stali obranca Dušan Milo a Andrej Kollár, ktorí tiež v skalickom klube pôsobili. Kompletná sada všetkých troch druhov medailí zdobí šikovného brankára zo Skalice. Miro k bronzu so skalickým áčkom v sezóne 1998/1999 pridal striebro zo svetového šampionátu v Petrohrade v roku 2002 (plus striebro a zlato z Univerzitných Majstrovstiev sveta) a medaila posledná má farbu zlatú, Miro doviedol svoj tím Žiliny k majstrovskému titulu. A práve preto apríl 2006 zostane u Mira jedným z tých najjagavejších v jeho hokejových spomienkach.
*Aj s odstupom času gratulujeme k zisku titulu. Aj napriek už naplno sa rozbiehajúcej novej sezóne, ako zlatý kov inšpiruje na tvojej hokejovej ceste? Aké boli oslavy?
Titul stále veľmi teší, veľmi som si to užil. Zároveň to zaväzuje. Do ďalšej sezóny sa latka postavila veľmi vysoko, treba podávať čo najlepšie výkony. Oslávilo sa to naplno. Je to prvýkrát v histórii slovenskej extraligy, keď sa titul dostal do rúk mužstvu zo spodku tabuľky. Veľmi si toho vážime. Na začiatku sezóny bola séria nepriaznivých výsledkov. Ani mne to nešlo podľa predstáv. Sezónu pred tým som bol v Rusku, od januára v Nitre, kde som vysedával na lavičke. Veľmi si vážim šance, ktorú mi dala Žilina, opäť sa ukázať v slovenskej extralige. Nie príliš priaznivý začiatok sezóny sa podarilo prekonať, postupne to išlo. V kabíne bola stále výborná atmosféra. Mňa tréner podržal a dôležité bolo, že zostala dôvera a ja som pokračoval v bráne. Som rád, že som sa mohol potom všetkým výkonmi odvďačiť. Samozrejme bolo treba aj trošku šťastia, ale to už k hokeju patrí. V našom mužstve boli hráči, ktorí nič nevyhrali, žiadnu medailu, boli veľmi šťastní, že sa toho dočkali. V tých chvíľach som myslel aj na svojho nebohého priateľa Ríša Rampáčka, ktorý by to tiež dokázal, keby žil, hral by v dobrom tíme a získal medailu, lebo bol vynikajúci hokejista. Rišo ma k hokeju priviedol a táto medaila patrí aj jemu. Oslavovať titul je nádherné. Užili sme si to, ale už je to za nami a sústredíme sa na novú sezónu.
*Práve pre excelentné výkony v klubovom drese Žiliny si si vyslúžil aj ocenenie pre najlepšieho brankára extraligy. Čo pre teba toto ocenenie znamená? S akými pocitmi si preberal túto cenu?
V myšlienkach som sa vrátil k titulu, bolo to pekné. Toto ocenenie mi to pripomenulo. Je to síce individuálna cena, ale bez chalanov by som to nezískal, patrí celému mužstvu. Ocenenie si veľmi vážim, musím však poďakovať všetkým spoluhráčom, je to aj výsledok ich práce na ľade.
*Žilina ostáva opäť tvojím hokejovým pôsobiskom, s akými ambíciami sa púšťaš do sezóny novej?
Ťažko je dopredu hovoriť. Mužstvo je iné, obmenené. Uvidíme, ako vykročíme, ako sa rozbehneme. Určite budeme viac sledovaní. Som jednotkou v bráne, ale bude záležať od trénera. Chcem chytať a podávať spoľahlivé výkony. A hlavne, aby chodili na nás fanúšikovia a tešili sme ich svojou hrou a výsledkami.
*Zostávaš stále Skaličanom, predsa len, aké je to chytať proti svojím bývalým spoluhráčom?
V skalickom mužstve už mojich spoluhráčov veľa nie je. Beriem to ako úplne bežný zápas. Páči sa mi, ako je teraz výborne urobený „zimák“ v Skalici. Som veľmi rád a veľmi ma to poteší, keď ľudia na mňa zakričia. Vážim si, že mi fandia aj v inom drese. Skalica je moja srdcovka.“
*Nie nadarmo sa vraví, že brankári zrejú ako víno. Máš špeciálne receptúry na svoje hokejové majstrovstvo?
To nie (úsmev). Mám len hokejový stereotyp pri obliekaní. Chcem pomáhať mužstvu, tešiť divákov. Je dôležité, že som si zvykol. Pocestoval som a bol som nútený ukázať sa v najlepšom svetle. Vždy ma to donútilo presvedčiť o sebe. Dôveru trénerov a spoluhráčov sa snažím nesklamať.“
*Aký darček by si si prial k svojmu blížiacemu sa okrúhlemu životnému jubileu?
Dokázať to ešte raz. Ešte raz to zažiť. Ešte raz získať titul, to by bolo krásne.
Túžbou každého hráča, každého športovca je užiť si ten svoj veľký deň slávy, naplno sa ponoriť do gejzíru pozitívnych emócií a vychutnávať si ten okamih úplne naplno. A práve preto, pre tento jeden veľký hokejový deň slávy, sú aj hokejisti ochotní veľa obetovať. Vtedy sa zabúda na litre potu, nekonečného drilu a sebazapierania, veľký hokejový deň slávy stojí vždy za to. A keď sa tá najcennejšia trofej dvíha nad hlavu, medaily ligotavého kovu hompáľajú na krku a všetko to okolo sa raduje a je naplnené atmosférou šťastia, môže dakto zapochybovať, že to predsa nestojí za to? Fanúšikovia hokeja tiež vedia o tom svoje. Aj Miroslav Lipovský si so všetkou parádou užil svoj veľký hokejový deň slávy. Napokon byť Majstrom Slovenska sa nestáva každý deň. Miro potešil svojich priaznivcov, priniesol do Skalice zlatú medailu. Brankársky kumšt našiel svoje vyjadrenie, v Skalici hokejovo vyrastal najlepší brankár hokejovej sezóny 2005/2006.
MonikaKušnierová
