Konečne bolo na futbalovom štadióne v Moravskom Svätom Jáne v sobotu 19. augusta všetko tak, ako má byť. Vydarilo sa počasie, takže sa nemuselo hrať v blízkom Šport Caffé a žiadni hudobníci sa neurážali ako pred časom The Bridge. Vydali zo seba všetko, za čo im bolo vďačné dosť početné publikum.
A kto vlastne hral? Z Kútov sa prišla do „eMeSJé“ so svoju tvorbou predstaviť skupina Mona Lisa Overdrive a lídrom večera bola skupina Puding Pani Elvisovej, dosť známa z masmédií.
Mona Lisa Overdrive /MLO/ príjemne prekvapila najmä strednú generáciu poslucháčov svojím rockom vychádzajúcim z koreňov tak známych skupín ako boli Led Zepellin, Pink Floyd,... O tejto skupine možno smelo povedať, že svojou tvorbou a i zvládnutím nástrojov by mali patriť do vyššej kategórie, než len do tzv. „okresného preboru“. MLO dokázali zahrať a pritom obecenstvo nenudiť i rozsiahlejšími hudobnými víziami á la psychedelic rock. Sem-tam zapojili do hry i ústnu harmoniku, aby nás presvedčili o tom, že ani zahranie blues rocku im nie je cudzie. A hneď nato „tvrdo hrabli do strun“, čo k rocku samotnému nesporne patrí.
Skupina hrá a tvorí v tomto obsadení: Richard – gitara spev, David – sólo gitara, Róbert bicie a Martin basová gitara. O pár viet pre našich čitateľov som požiadal Richarda a Davida.
Takže, chalani, kto a kedy prišiel s nápadom založiť vlastnú rockovú skupinu?
„Mona Lisa Overdrive začala vážne fungovať ako hudobná skupina okolo roku 2000.Pred založením skupiny sme my dvaja hrávali spolu na akustických gitarách v kostole. Tam sme rozhodli o založení rockovej formácie, ktorá by naplno spĺňala naše predstavy o vlastnej hudobnej tvorbe a hudbe ako takej. Najprv sme hrali v podstate rock´n´roll a keď sme sa hudobne zdokonalili, tak sme prešli na rock.“
Prvá skladba, s ktorou ste sa dnes Svätojánskemu publiku predstavili, mne samému pripomenula fakt, že kedysi v známej skupine Pink Floyd hrával hudobník Sid Barett a pri vašej hudbe ma napadlo, že do podobných vôd rocku by jeho hudba mohla smerovať, nebyť predčasného konca tohto hudobníka.
„Máte pravdu, dosť čerpáme z hudby sedemdesiatych rokov. Je to následkom toho, že sme doma ani iné nepočúvali, keďže i naši otcovia sa trocha hudobne činili. Naozaj, prvá vec čo sme zahrali, znie tak trocha ako Pink Floyd z ich ranného obdobia. Na svojich hudobných víziách a predstavách neustále pracujeme, snažíme sa o dokonalejšie zvládnutie našich nástrojov a tak je celkom možné, že veci, čo sme dnes hrali v podobe, snáď za pol roka budú aranžérsky viac premakané a zahrané.“
Je možné vašu hudbu počuť i na CD?
„Vo vlastnom náklade sme jedno promo CD natočili. Trvá cca. 40 minút, no pracujeme na niečom väčšom, čo by malo uzrieť svetlo sveta niekedy na jar budúceho roku.“
Ako tvoríte. Každý sám alebo tímovo?
„Obyčajne jeden z nás príde na skúšku s nejakým nápadom, či novým melodickým postupom. Nabalíme na to beglajt druhej gitary, určíme si tempo a na basákovi s bubeníkom zastáva rytmicky to všetko podfarbiť.“
Myslíte si, že stojí za to odmietnuť vystúpenie, tak ako ste to spravili pred časom organizátorom v Sekuliach? Zdá sa vám množstvo koncertov, ktoré absolvujete, za dostačujúce?
„No, ak sa máme priznať, tak koncert v Sekuliach, resp. naša neúčasť na ňom, nás s odstupom času mrzí a dúfame, že nabudúce nájdeme s usporiadateľmi správnu cestu i vzájomné pochopenie. Máte pravdu, na Záhorí sa dá odohrať maximálne jeden solídny koncert „U sousedú“ v Senici a ešte napr. v „Orlovni“ Skalica. Inak je to s predstaveniami dosť slabé. Väčšinou si musia kapely samy podobné akcie organizovať. I preto sme radi, že nás Matej Hajdin na tento dvojkoncert so skupinou Puding Pani Elvisovej pozval. Dúfajme, že sme si so svojou hudbou napravili reputáciu u „Sekulského a Jánskeho“ publika.“
Skupina MLO svojou hrou rozohriala publikum a potom nadišiel čas privítať lídrov večera: skupinu Puding Pani Elvisovej. O tvorbe tejto skupiny bolo napísané, myslím si, že dosť a tak len skrátka. Predviedli svoj hudobný štandard. Bolo vidieť, že dokážu upútať i publikum, ktoré neholduje ich štýlu. Ale hlavne zabavili a dali možnosť mladým vyšantiť sa pred pódiom.
Vlastne, pri ich hudbe sa ani nedá nepohojdávať sa v rytme. Bez problémov pridali prídavky, nechali spievať publikum ako chór z pozadia... Stručne povedané, baviči na úrovni.
Matejovi Hajdinovi sa ako organizátorovi podaril skutočne skvelý ťah týmto dvojkoncertom. Sám Matej sa organizovaním podobných akcií v svojom okolí stal pojmom a z veľa úst už bolo počuť vetu, že k nemu by mali ísť na stáž profesionálni kultúrni pracovníci z našich obecných a mestských úradov, aby videli, čo všetko dokáže jeden „zanietenec“ zorganizovať. M. Holenka
FOTO: eMHartagency
