Kto by nepoznal hudobnú skupinu s originálnym názvom Za-ja-ce? Tvorili ju štyria bratia z Plaveckého Štvrtku. S frontmanom skupiny Pavlom Zajáčkom sme sa pozhovárali najmä o jeho živote s hudbou.
Pavel Zajáček sa rozhodol skúsiť dráhu profesionálneho umelca a dnes sa právom teší uznaniu u širokej umeleckej obce.
Ako sa vyvíjali cesty vašej umeleckej kariéry?
„Ak by som mal spomenúť úplné začiatky, bolo to štúdium na Ľudovej škole umenia v Malackách. Učil som sa hrať na akordeóne. V poslednom ročníku som si pribral dychový nástroj - pozaunu. No a hru na tento nástroj som išiel študovať na konzervatórium.
Po konzervatóriu som nastúpil na výkon základnej vojenskej služby do posádkovej hudby v Trenčíne. Po vojne som pôsobil ako pozaunista v Tanečnom orchestri Československého rozhlasu, neskôr sa premenoval na Tanečný orchester Slovenského rozhlasu a ešte neskôr to bol Big Band Radio Bratislava.
S mojím umeleckým rastom samozrejme úzko súvisí skupina Za-ja-ce. Postupne sme sa začali venovať len vlastnej tvorbe. V tom období som skladby písal ja, texty robil Peter Brhlovič a Albín Škoviera. Takže skladateľsky som sa realizoval v našej skupine a hráčsky v tanečných orchestroch, bigbande. Neskôr som začal písať skladby aj pre tieto veľké obsadenia.“
Skupina Zajace zožala v našich končinách pomerne veľký úspech.
„Boli sme na tú dobu dosť progresívna kapela. Používali sme dychy, napríklad ako skupina Chicago. Zúčastnili sme sa niekoľkých Bratislavských lýr, ja som získal aj cenu za hudbu v skladbe –Lieky proti láske. Okrem toho sme doprevádzali rôzne festivaly - Oravské synkopy, Tri ruže Bánoviec, Partizánska črievička atď.“
Ako ste sa vlastne dostali na miesto dirigenta?
„Keď som v roku 1976 nastúpil do Tanečného orchestra, tak som vlastne prišiel medzi výborných slovenských muzikantov. Začal som počúvať zvuk Big Bandu, ako znie, začal som aranžovať, od jednoduchých pesničiek až po zložitejšie orchestrálne skladby. Popri tom som hral ešte vo VV Systéme s mnohými muzikantmi od G. Broma – napríklad s M. Bártekom, J. Hniličkom... Nahrávali sme spoločne náročné orchestrálne a džezové skladby. Postupne sa rokmi začal Big Band Radio Bratislava hráčsky dopĺňať do žiaducej podoby.
V roku 1986 som popri zamestnaní nastúpil študovať na Vysokú školu múzických umení. Po skončení konzervatória ma na ňu neprijali kvôli „kádrovým problémom“ môjho otca v roku 1968. Po absolvovaní vysokej školy som sa stal, po odchode pána Vieroslava Matušíka do dôchodku, šéfdirigentom Big Bandu Rádio Bratislava. Získal som dôveru hráčov v riadnych voľbách.“
Post dirigenta je akiste náročný. Vy ste sa v ňom ale zjavne našli.
„Snažil som sa už od začiatku orchester vytiahnuť von spoza múrov štúdií, aby sme len nenahrávali, ale aj koncertovali pred živým publikom. Urobili sme veľa úspešných džezových koncertov. V rokoch 1991 – 93 sme nahrali mnoho pôvodných orchestrálnych skladieb, spolupracovali sme s takmer všetkými slovenskými spevákmi všetkých žánrov. Bolo to podľa mňa, ale aj podľa mnohých iných, veľmi dobré obdobie nášho orchestra.
V 93. roku sa ale stala vec, s ktorou dodnes nesúhlasím a nemôžem súhlasiť. Vtedajšie vedenie Slovenského Rozhlasu náš orchester jednoducho zrušilo. Ekonomická situácia a zákulisné ťahy ich dohnali k tomu, že Big Band Rádio Bratislava bol z reorganizačných dôvodov zrušený. Spomínam si, že sme v tom roku spolu so symfonickým orchestrom absolvovali jedno krásne koncertné turné po Nemecku a Holandsku. Náš orchester tam doprevádzal veľmi veľké hviezdy. Bola to Lisa Minelli, Shirley Basie a Ray Charles. Po návrate z turné sme si prevzali prepúšťacie listy.
Po odchode zo Slovenského rozhlasu sme si museli zmeniť názov a tak vznikol Orchester Pavla Zajáčka. V roku 1993 sme ale už súbežne robili televíznu reláciu Repete, takže nejakú prácu sme našťastie mali. Repete bežalo až do úmrtia Ivana Krajíčka v 98. roku.
Nakoniec sme za tých päť rokov nahrali veľa CD nahrávok, asi toľko, koľko nahral Tanečný orchester za 30 rokov svojej činnosti. Veľa sme robili pre televíziu i rozhlas, nebolo to veru zlé obdobie. Spomeniem aj úspešnú televíznu reláciu -Zahoď starosti, ktorú moderoval Štefan Skrúcaný.“
Na čom v súčasnosti pracujete?
„Momentálne spolupracujeme s Bercom Baloghom, ide o swingový repertoár. Dlhoročná spolupráca prebieha s Karolom Malým a s mojimi bratmi Zajáčkovcami. Každoročne robíme vianočný koncert s hosťami zvučných mien. Bol to napríklad Peter Lipa, Martin Babjak.“
Ako relaxujete?
„Pretože nie som už najmladší, musím myslieť aj na oddych a relax. Snažím sa pravidelnejšie a dlhšie spať. Ak som doma, hľadám si nejakú zmysluplnú činnosť. Okolo rodinného domu je vždy veľa práce. Teraz si sám robím nátery. Sám, lebo ma to baví. Myseľ si pri tom odpočinie a keď sa to vydarí, je z toho aj fajn pocit. Záhradu máme len okrasnú, trávnik a dreviny, staráme sa o ňu s manželkou spoločne.“
- mb-
