Cestovanie linkovým autobusom nie je žiadna slasť v ktoromkoľvek ročnom období, v lete ešte menej. Spoje jazdia poriedko a zákonite aj nabité. Pasažierom zostáva len dúfať, že to nebude ešte horšie, na kultúru cestovania radšej nemyslia. Aby si ju pripomenuli aspoň teoreticky, slúžia v autobuse rôzne tabuľky s návodmi, ako sa správať slušne. Napríklad: „Mladší, uvoľnite miesto starším cestujúcim!“ Nuž, rada je to síce dobrá, len – ako všetky dobré rady – občas sa míňa účinkom.
Trasu Senica – Skalica a späť poznajú mnohí mladí i starí ako svoje vrecko. Študenti, pracujúci, pacienti všetkých vekových kategórií. Nedávno k nim pribudla ďalšia kategória – obchodní cestujúci. Nie, nehovoríme o rôznych elegantných zástupcoch firiem s laptopmi a diplomatkami, ale o „skôr narodených“ nakupovačoch v obchodných reťazcoch. Taký dôchodca si vezme niekoľko tašiek a vrhne sa do víru hypermarketu, aby podľa objednávky zásobil zaručene akciovým tovarom všetkých susedov. Postojí si v rade pred otvorením, poblúdi medzi regálmi, občas sa div nepobije s konkurenciou, ak je vytúženého tovaru primálo, vystojí kilometrový rad pred pokladnicou... a je taký zmorený, že nevyhnutne v autobuse očakáva miesto na sedenie. Je predsa starý a chorý, prečo by teda nevystrnadil z miesta mladšieho od seba. Vôbec ho nezaujíma, že „mladý“ cestuje z práce alebo z lekárskeho vyšetrenia. Je mladý a tým to hasne. Okrem toho nevlečie tašku veľkosti lodného kufra napchanú tovarom pre pol dediny. Obchodný cestujúci vybavil objednávku, teraz si zaslúži odpočinok. - en -
