Skalický hokejový útočník Juraj Mikúš pre hokejovú verejnosť už nie je neznámym pojmom. Devätnásťročný hokejista (22.2.1987) patrí do plejády tých slovenských hokejistov, ktorí majú na svojom konte nielen pravidelné štarty v mládežníckych reprezentáciách od 16 - tich rokov až po kategóriu juniorov, ale patrí medzi tých šťastných, ktorých draftovala prestížna zámorská hokejová NHL, v roku 2005 klub Montreal Canadiens. Juraj má za sebou nielen Majstrovstvá sveta osemnásťročných, kde bol najproduktívnejším Slovákom, ale už aj štart o kategóriu vyššie, medzi dvadsaťročnými hokejistami na Majstrovstvách sveta 2005/06 v Kanade. Ďalšia sezóna bude omnoho špecifickejšia a zrejme aj prelomová v Jurajovej hokejovej kariére. Odštartoval ju v pozícii kapitána slovenskej juniorskej reprezentácie. A tak sme sa nielen o vodcovskej úlohe tímu, ale aj o jeho presune do kolísky hokeja, pred jeho odletom 10. augusta 2006 do klubu Chicoutimi Sagueneens, porozprávali.
Reprezentácia
*Vrátil si sa z prvej akcie slovenskej dvadsiatky (turnaj štyroch krajín U 20 Summer Hockey Challenge vo švajčiarskom Huttwile, ako by si ju zhodnotil?
Akcia nebola veľmi podarená, čo sa týka výsledkov. Myslím si, že herne to nebolo najhoršie. Mužstvo bolo dobre poskladané, len sa nevyužili šance a príležitosti, ktoré boli. Súper nás trestal za chyby, ktoré sme urobili v obrane.
*Ste novo formujúce sa mužstvo slovenských juniorov a ty si sa stal kapitánom. Ako si sa zhostil tohto faktu?
Chalanov som v podstate všetkých poznal. Boli sme tam prevažne ročník 87, takže sme sa poznali z predchádzajúcich akcií. Chalani sa mi snažili pomáhať ako kapitánovi a ja som sa snažil pomáhať im, takže to snáď fungovalo dobre.
*Prekvapila ťa táto voľba, že si sa stal kapitánom a aké úlohy sú spojené s kapitánskym céčkom?
Dosť ma to prekvapilo, nečakal som to. Spoluhráči si ma vybrali v tajnom hlasovaní. A funkcie? Snažil som sa povzbudzovať mužstvo, snažil som sa robiť všetko, čo správny kapitán má robiť. Viedol som rozcvičky, snažil som sa ako ešte raz opakujem, povzbudzovať a ísť príkladom.
*Čo ti povedal tento štart do sezóny, tretie miesto na turnaji?
S Čechmi sme prehrávali od začiatku, dokonca už aj 1:3, ale niekde sa v nás zobrala tá sila a konečne sme to otočili. Vyhrali sme 5:3. Bolo to moje prvé víťazstvo s Čechmi od šestnástky, čo si ako kapitán cením. Druhý zápas proti Švajčiarom sme začali veľmi zle, dostali sme gól už v 17. sekunde a v podstate celú prvú tretinu boli Švajčiari lepší. Potom sa to otočilo. Za stavu 1:2 sme mali veľa šancí, nedali sme, dostali sme a zákonite potom prišiel ešte ďalší trest a prehrali sme 1:4. Posledný zápas s Nemcami sme tiež začali zle. V 21. sekunde sme dostali gól. V šatni sme si to hovorili. Nastúpili sme na tento zápas dosť nekoncentrovane. Oni pridali ďalší gól, tak to bolo 0:2 a na šťastie sa to podarilo vyrovnať. Potom však oni opäť dali gól na 3:2. Myslel som si, že už to neotočíme, aj keď stále treba veriť. Minútu pred koncom v power play sme vyrovnali a v predĺžení sme dostali dosť nešťastný gól. Bola to smola. Výsledky nezodpovedali kvalite mužstva, mali sme určite naviac. Škoda.
*Na čom budete musieť popracovať, aby na svetovom šampionáte, ktorý sa bude konať vo Švédsku, slovenská reprezentácia dopadla lepšie ako to bolo minulý rok?
Určite na disciplíne, boli sme často vylučovaní a budeme musieť popracovať aj na súhre jednotlivých formácií a dať sa ako kolektív dokopy.
*Ako si bol spokojný so svojím výkonom?
Mohlo to byť aj lepšie. Vždy to môže byť lepšie.
*A čo bol pre teba taký pozitívny moment?
Prvý gól, ktorý som dal. To bolo také pozitívne, vždy to človeka poteší. Asi dve minúty do konca sa dvaja Češi zrazili na našej modrej čiare a ja som im vypichol puk a išli sme s Mišom Hrtúsom dvaja na jedného. Vystrelil som a brankár si to vyrážačkou zrazil do siete.
*Je predpoklad, že všetci traja Skaličania (Mikúš, Gründling, Hrtús) by ste sa mohli objaviť v národnom drese aj na svetovom šampionáte?
V to dúfam. Uvidíme, ako rozhodne tréner Jaško. Ale rád by som bol, aby sme tam boli všetci traja, lebo sme veľmi dobrí kamaráti.
Kanada
*Po prvýkrát vo svojej hokejovej kariére nastupuješ cestu do zámoria, ideš si splniť možno sen každého hokejistu. Čo ťa všetko čaká?
To uvidím až na mieste. Každý mi hovorí niečo iné. Ja si myslím, že každý má inú cestu ako sa dostať tam hore na vrchol. Len jedno viem, že tam sa maká, takže nič iné mi nezostáva len makať a ďalej sa uvidí. Idem tam hrať hokej.
*Odchádzaš do najvyššej juniorskej súťaže, kde si bol draftovaný. S akými ambíciami, predsavzatiami a do ktorého klubu?
Do klubu Chicoutimi. Bol som draftovaný zo 46. miesta. Draftovali tam ešte jedného Rusa. Uvidím, ako tam bude vyzerať vôbec kolektív a budem sa snažiť prispôsobiť zámorskému štýlu. Budem sa snažiť zdokonaliť v angličtine a keďže sa to hrá v quebeckej lige, tak pochytiť aj základy francúzštiny. Hlavne zvyknúť si na ten zámorský štýl hokeja.
*Čo by si si želal do nastávajúcej sezóny?
Prial by som si v decembri medailu z Majstrovstiev sveta. Viem že je to vysoká latka, ale pokúsime sa postúpiť zo základnej skupiny. A na konci sezóny by som bol rád, keby som podpísal kontrakt s Montrealom.
*Ty si bol už začiatkom júla na nováčikovskom kempe, prípravnom v Montreale, čo ťa ešte čaká s tímom, ktorým si bol draftovaný?
V septembri by som mal ísť na ďalší nováčikovský kemp. Tam už budeme hrať tiež s mužstvami NHL, ktoré majú vo svojom strede nováčikov. Hrá sa to v Toronte. Potom sa uvidí, či postúpim do hlavného mužstva na hlavný kemp.
*Aké dojmy si mal z tohto júlového kempu nováčikov, čo ti ukázal?
Bol som nadšený štýlom, ako sa tam trénovalo. Boli sme síce raz za deň na ľade, ale boli to dve hodiny. Prvá hodina bola zameraná na korčuľovanie a druhá bola zameraná na zručnosti, hra s pukom, hra tri na tri a podobne. Večer bola väčšinou posilovňa alebo kompenzačné cvičenia. Veľmi mi to pomohlo, hlavne tie korčuliarske tréningy. Bolo úžasné sledovať, ako špeciálne sa trénuje korčuľovanie.
*Čo sa sledovalo týmto kempom, boli tam aj tréneri, manažér klubu?
Hneď na začiatku nám hlavný skaut Montrealu povedal, že to nie je klasický kemp, kde budeme bojovať o miesta, ale ide o to, aby sme sa zdokonaľovali v rôznych činnostiach. Na konci vyslovil veľkú spokojnosť, ako sme ako kolektív pracovali.
*Od sedemnástich rokov si hral v seniorskej najvyššej slovenskej extraligovej hokejovej súťaži, teraz ideš do najvyššej kanadskej juniorskej súťaže, aké máš predsavzatia v tomto juniorskom tíme?
Ako som už povedal, hlavne zvyknúť si na zámorský štýl. Chcel by som, aby sa mužstvu darilo, aby som bol prínosom.
*Prvýkrát takto odchádzaš, odlúčenie od rodiny, od priateľov, ako sa budeš vyrovnávať s týmto, uvedomuješ si toto všetko?
Veľmi dobre si to uvedomujem, uvidíme novembri čo bude. Som pripravený sa trochu osamostatniť, veď už budem mať dvadsať, takže to nie je také hrozné, ako keby som odchádzal šestnásťročný. Určité základy už mám a potom dúfam, že všetko bude v poriadku.
*Dosiahol si niečo, o čom snívajú všetci hokejisti a určite majú pod tým viacerí ľudia svoj rukopis. Za ktorými ľuďmi sa ti bude cnieť?
Určite mi bude smutno za najbližšími. Či už to boli rodičia, sestra, brat, ale aj ďalší príbuzní, priatelia, tréneri. Všetkým veľmi pekne ďakujem. Tých najbližších si nosím stále v srdci.
*Akým chceš byť človekom a čo chceš v hokeji dosiahnuť?
Tento rok sa chcem uplatniť v juniorke a neskôr aj v NHL. Môj sen je zahrať si v mužskej reprezentácii. A chcem napredovať aj ako človek.
*Čo všetko si ochotný pre to obetovať?
Samozrejme musím veľa trénovať, lebo už som videl ako to v Kanade chodí. Ale nestačí iba tréning, treba mať aj to povestné šťastie a vieru vo vlastné schopnosti. Myslím, že u mňa boli prelomové roky pätnásť, šestnásť, vtedy som si určil smer a veľa tomu aj obetoval. Potom človek začne, keď je starší, trochu vymýšľať, tak je dôležité, aby mal pri sebe osoby alebo osobu, ktorá ho dokážu ukočírovať. Lebo to je normálne, že mladý človek občas vymýšľa, len treba mať tie osoby, ktoré ho správne usmernia. Ja som to šťastie mal a za to som vďačný. Myslím, že veľa vecí som vekom pochopil. Hokej je pre mňa prioritou.
*A bez čoho sa už dnes ani hokej nedá zaobísť, akých musíš mať pri sebe ľudí?
Určite dobrých ľudí, pozitívne naladených, nápomocných. Chcem si udržať priazeň svojich priateľov, nesklamať ich.
*Aké číslo by si chcel nosiť na drese?
Dúfam, že dostanem svoju sedemdesiatjednotku. V reprezentácii je to dvanásť, ale v klube je to 71. Treba sa už osamostatniť od tých vzorov ako bol Bondra, ktorý nosí dvanásť. Treba si uvedomiť, že už idem vlastnou cestou, čiže už svoje vlastné číslo.
*Čo chceš, aby hokej v tebe vypestoval?
Hokej v sebe pestuje disciplínu a určité pravidlá. Je to dôležité aj pre život.
*Tvoj mladší brat ide tiež v tvojich hokejových šlapajách, čo by si takým trinásťťročným chlapcom poradil? Keď sa vrátiš tak nazad, keď si mal ty trinásť rokov, sníval si o takýchto veciach a čo bolo pre teba takou motiváciou, aby si niekedy vystúpil až na tú magickú kanadskú pôdu?
- „Keď som mal toľko rokov ako Tomáško, tak som určite sníval o NHL, ale vtedy mi to pripadalo tak, ako keby tá NHL visela niekde vo vesmíre. Nehovorím, že teraz je to bližšie, ale nevidím to až tak nereálne. Brat je úplne iný typ hokejistu. Je to center a je určite tvorivejší. Dúfam, že si spolu zahráme. Čo by som im poradil? Aby na sebe tvrdo pracovali, aby hokeju obetovali veľa a určite sa neskôr dostavia výsledky. Aby hrali hokej s radosťou a entuaizmom. Keď sa pozerám na niektorých hráčov, ktorí hrajú v NHL, ako sa dokážu tešiť z gólu, tak to je úplne úžasné, že nestrácajú radosť z hry a to je podstata celého hokeja: mať z toho radosť, nie iba drinu. Tešiť sa hokejom.
Skalický hokej
Ďakujem trénerom skalického áčka a juniorky, že mi dovolili s nimi trénovať počas leta a držím skalickým hokejistom a celému skalickému hokeju, aby sa darilo a želám im, aby mali z toho radosť, aby si ten hokej užívali a aby robili radosť aj fanúšikom.
*Ak si zaspomínaš na roky v skalickom hokeji, ktoré pozitívne pocity ťa budú sprevádzať aj tam v zámorí a určite ti budú takou vzpruhou?
Určite perfektná atmosféra v play off s Nitrou. Ja som túžil po tom celú sezónu, aby to takto bolo v tom play off. Aj keď sme nepostúpili, fanúšikovia boli v play off úžasní. Ďalší výborný zážitok bol, keď som dal prvý gól na Slovane (22.2.2004 – v deň svojich sedemnástich narodenín). Veľmi pekné úspechy sme dosiahli s juniorkou aj s dorastom. Ešte v doraste si spomínam , ako sme to so Slovanom nakoniec otočili. Chýbalo málo a mohli sme byť štvrtý, čo už by ma veľmi mrzelo. Nakoniec sme to dotiahli do víťazného konca v súboji o bronz v doraste. V juniorke zase bolo perfektné finále so šťastnejším koncom pre Trenčín. V juniorke si spomínam ešte aj na play off, kde sme vyradili vo štvrťfinále silný Slovan. Tých zážitkov bolo veľa, aj z mládežníckych kategórií, takže mám veľmi pekné spomienky na skalický hokej a fanúšikov.
Veľa šťastia Juraj! Ďalší zo skalických hokejových talentov, siedmy draftovaný Skaličan odchádza na svoju púť do zámoria. Mágia hokejovej Kanady sa nestráca ani po rokoch a hokej svojou príťažlivosťou ešte ďalšie generácie môže tešiť svojou nádhernou príťažlivosťou hry. Aj vďaka šikovným skalickým hokejistom.
MonikaKušnierová
