Z histórie skupiny
Skupinu spontánne založil so svojimi spolužiakmi Peter Koch – Fafo v deň ukončenia povinnej základnej školskej dochádzky. On sám vedel dva tri akordy na gitare. Pridali k tomu detský syntetizátor, rôzne pazvuky ako napr. rozladený televízny prijímač, vysávač, plechovice a s heslom „netreba vôbec nacvičovať, ale hrať“ jamovali, čo im pásky na magnetofónoch stačili.
Skupina Rouser bola na svete. Neskôr, keďže to s hraním mysleli vážne, zakúpili rôzne zosilňovače, basgitaru, bicie... a pomaly sa preorientovávali na mladú rockovú skupinu Centrum rozbitého skla, hrajúcu svoje vlastné skladby. V nej chceli a chcú vyjadriť svoje pocity mladej generácie. Kritika ich hudbe pridáva nálepku „punk“, no od punku sú hudobne tvrdší a textovo umiernenejší.
Počas svojej existencie koncertovali na pódiách so skupinami ROOT, Polemic, Chikilikitua, Ska pra šupina... V roku 2005 vydali v vlastnom náklade CD „Uno duo skuo“ a skladby z neho „Boh musí byť šialený“ alebo „Sedím hore na moste“ bodujú u poslucháčov nezávislých rádiostaníc či v internetových hitparádach.
Skupina CRS hrá v súčastnej dobe v zostave Fafo- gitara, sólový spev, Ríšo – gitara, klávesové nástroje, spev, Húšo – bicie nástroje a Koky – basgitara + „to je ten, čo dobre spieva no túto činnosť zanovito odmieta“.
Predstavením svojho druhého CD s názvom „Critical system error“ sa snažia ukončiť ďalšiu etapu svojej tvorby a okamžite začali pracovať na novom modernejšie poňatom a hudobne bohatšom repertoáre.
Nie je v našich končinách bežným javom, aby amatérska hudobná skupina z nášho regiónu prezentovala svoju tvorbu formou oficiálne vydaného CD. Chalani zo skupiny „Centrum rozbitého skla“ (CRS) v sobotu 5. augusta predstavili a pokrstili už svoje druhé CD s názvom „Critical system error“.
Pojem predstavili asi nie je v tomto prípade na mieste, pretože ako bolo vidno na ich koncerte spojenom s krstom CD, tak väčšinu piesní ich fanúšikovia už poznajú a spievali spolu s kapelou. „Ide väčšinou o staršie piesne, ktoré neboli doteraz zaznamenané na žiadnom zvukovom nosiči, no naši fanúšikovia od nás neustále na koncertoch žiadajú. Keďže chceme hudobne napredovať, museli sme spraviť tento kompromis a dúfame, že i uzatvoriť jednu kapitolu našej skupiny. Dnes sa snažíme o prepracovanejšie kompozície, z ktorých bude zostavený náš nový koncertný program a i prípadné ďalšie CD,“ hovorí Fafo, gitarista, spevák a vedúci skupiny CRS.
Dodajme, že na sobotňajšom krste zazneli piesne i z ich prvého albumu „Uno duo skuo“, ale i pripravované novinky ako „Salám alejkum“, na ktoré ich fanúšikovia reagovali vcelku pozitívne. „Názov nového albumu sme zvolili podľa upozornenia z môjho computera, čo sa mi neustále vypisoval na displeji pri záverečnej mixáži našich nahrávok. Dvíhal mi hladinu adrenalínu do maximálnych výšok. I keď to s mojím počítačom vyzeralo, že sa v každej chvíli zrúti, nakoniec všetko dobre dopadlo a skladby som v poriadku skompletizoval,“ vysvetľuje Rišo, spevák a hráč na gitaru, klávesy a spev.
Samotný koncert, v porovnaní s CéDéčkom, vyznel zvukovo oveľa lepšie aj napriek zlej akustike, ktorá v malej sále Šport caffé je. „Dnes by sme dokázali tieto skladby zahrať v lepšom aranžmáne, no chceme, aby zneli tak, ako keď sme ich tvorili. Punkovejšie a dravšie. A ako sa s Kokym – naším basákom rytmicky zhodneme? Väčšinou je to tak 60:40 percent v môj prospech. Čiže sa mi basa musí sem tam prispôsobovať,“ hecuje kamaráta bubeník skupiny Tomáš.
Malým bluesovým úletom v podaní CRS je ich skladba Bolí ma hlava. Škoda, že v nej nepočuť i nejaké jemné, pre blues tak typické, gitarové sóla. Refrén tejto piesne vás však presvedčí o tom, že CRS smeruje do iných hudobných vôd. „Náznakom, kam chceme hudobne smerovať v budúcnosti, je pieseň Temnota. Tejto skladbe sme spravili bohatšie aranžmán, využívajúce viacej klávesový arzenál nášho multiinštrumentalistu Riša. Trocha menej punku, kam asi už nepatríme,“ hovorí Koky, hráč na basovú gitaru a zarytý nespevák CRS.
Samotným krstným otcom ich CD bol iniciátor akcie, producent CD, tvorca www.myjany.sk a organizátor rôznych kultúrnych podujatí v Moravskom Svätom Jáne - Matej Hajdin. Krstil, akože inak, rozbitým sklom. Po samotnom krste prišli na rad prídavky, ktoré si poväčšine vyžiadali prítomní diváci.
Po krátkej prestávke sa publiku predstavila hudobná skupina The Bridge z Bardejova. Táto masmediálne známa mladá skupina sa na štadióne v Mor. Sv. Jáne zastavila vracajúc sa z ich európskeho turné. Žiaľ, pre zlé počasie museli hrať v stiesnených priestoroch Šport Caffé a absolútny kontakt s divákmi, ktorí neboli ani meter od účinkujúcich, sa podpísal i na zlom finále akcie. The Bridge nám predstavili asi päť piesní zo svojho repertoáru v maximálne odviazanom a živelnom prevedení. Šok pre divákov nastal, keď sa hudobníci po dohratí piatej skladby zbalili a odmietli ďalej vystupovať. Vraj líder kapely počul nejaké slovné narážky na ich tvorbu počas vystúpenia a v takomto prostredí a pre nich nepriaznivom ovzduší odmietajú hrať.
Je na škodu veci, keď mladý hudobník dá na názor jedného samozvaného kritika a nechce vidieť fakt, že ostatných prítomných jeho hudba zaujala a oslovila. V duchu som smutne podotkol – z tohto by si mali vziať príklad naši politici! Jedna kritika a končia s politikou.
„Svet na jednom koncerte nestojí! Už v sobotu 19. augusta o 21. hodine privítame na ihrisku v Mor. Sv. Jáne Skupiny Pudink pani Elvisovej a Monu Lisu Overdrive, na ktoré pozývam všetkých milovníkov dobrej rockovej hudby,“ pozýva na ďalšie podujatie Matej Hajdin, hlavný organizátor.
Text a foto
M.Holenka – eMHartagency
