Podľa dnešnej parlamentnej opozície naráža napĺňanie vízie o budovaní sociálneho štátu na problém nedostatočného finančného pokrytia jednotlivých opatrení, ktoré majú viesť k okamžitému zlepšeniu neutešenej situácie určitých skupín obyvateľstva. Snahy predchádzajúcej vlády o zvýšenie výkonnosti ekonomiky (čím podmieňovala možnosť zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva) sa sústredili najmä na trendové- prilákanie zahraničných investorov. Aj vzhľadom na extrémne vysokú nezamestnanosť sa javí štedré dotovanie investorov, vytvárajúcich nové pracovné miesta, ako opodstatnené. Niektoré dotácie sú síce príliš vysoké, projekt výstavby automobilového závodu pri Žiline stál daňových poplatníkov 10,6 mld. Sk, no bez nich by sa znižovanie nezamestnanosti muselo riešiť náročnými opatreniami, prinášajúcimi efekty až po dlhšom čase.
Škandinávia je dnes pre celú Európu príkladom úspešnosti. Z niekdajších, pomerne chudobných krajín, sa v priebehu minulého storočia stali jedny z najvyspelejších krajín sveta. Pravdaže, nedajú sa obísť isté ekonomické danosti vyplývajúce z ich historického vývoja. Hoci to znie zvláštne, zdá sa, že so škandinávskymi národmi sme mali v minulosti istú názorovú príbuznosť. Je možné, že sa škandinávske sociálnodemokratické strany kedysi inšpirovali komunistickou ideológiou. Aspoň niektoré prvky tomu nasvedčujú. Vytvorili predsa spoločnosť s vysokým stupňom sociálnej rovnosti, odborovej organizovanosti a s vysokými sociálnymi istotami.
Po skončení neslávnej éry socializmu sa v našej spoločnosti presadili a ticho akceptovali neoliberálne postupy riadenia štátu. Úsilie znižovať daňové zaťaženie obyvateľstva a podnikov, a tiež úsilie znižovať verejné výdavky, tomu naznačovalo.
Prechod od socializmu ku kapitalizmu sa nateraz pre väčšinu slovenského obyvateľstva javí ako zle zvládnutý, príliš bolestivý. V prieskume verejnej mienky o otázkach budúcnosti slovenskej ekonomiky stále prevažuje skepsa. V prechodnom období bolo určite vhodnejšie uplatňovať politiku, charakteristickú pre sociálnodemokratické strany. Pred desiatimi rokmi, žiaľ, slabla organizovanosť ľavicových subjektov a názorová, ale aj iná roztrieštenosť potom znamenala postupný odchod ľavice do úzadia. Aké výsledky by vtedy prinieslo praktizovanie nie neoliberálnej, ale sociálnodemokratickej politiky, to si môžeme iba predstavovať. V súčasnosti zisťujeme, že hľadanie konsenzu o vyšších záujmoch sa v otvorenej ekonomike a spoločnosti hľadá ťažko. Vidno to aj pri terajšom presadzovaní zvýšenia daňového zaťaženia. K otázkam sociálnej spravodlivosti a zmierňovania sociálnej nerovnosti by mala prebehnúť dlhšia celospoločenská diskusia, čo nie je v našich končinách zatiaľ obvyklé.
Marek Brna