Z dobrého začiatku dobré pokračovanie
Radka Pavlovčinová, sedemnásťročná Seničanka, je typickým dôkazom, že ak sa dakto rozhodne pre túto dráhu, na prekážky nehľadí. S túžbou „predvádzať sa“ už hádam prišla na svet. V materskej škôlke už bola zdatnou tanečnicou. Časť zásluh treba pripísať jej mame, pre ktorú bol tanec tiež záľubou číslo jeden a celkom prirodzene k nemu malú dcérku viedla.
Herecké vlohy malej Radky boli celej rodine dobre známe a vrelo ich všetci domáci podporovali. Radka tancovala v skupine CLISS, ktorú viedla Iveta Rusnáková – Baloghová, k tomu navštevovala aj hodiny klavíra a výtvarný krúžok. Bolo toho toľko, že ak sa chcela venovať niečomu poriadne, musela si zvoliť to, čo ju zaujímalo najviac.
Zvíťazil tanec. Vydržalo jej to počas dochádzky na základnej škole, aj päť rokov na osemročnom gymnáziu v Senici. Tam aj padlo životné rozhodnutie: o ďalšie štúdium sa pokúsiť na konzervatóriu so zameraním na muzikálové herectvo. Práve tam chcela Radka uplatniť svoj zmysel pre rytmus a zároveň komediálne ladenie, ktoré jej je rovnako vlastné. Na radu tanečníka a herca Jána Slezáka zo Senice sa prihlásila na špecializované konzervatórium v Prahe. Po krátkej súkromnej príprave sa jej na prvý pokus podarilo spraviť prijímačky. Zo 108 účastníkov sa len 18 prepracovali do druhého kola. Ukážky spevu a tanca, ktoré museli všetci uchádzači o prijatie predviesť, ju poriadne vyšťavili, ale vyšlo to! Po absolvovaní kvinty na gymnáziu mohla nastúpiť do vysnívanej školy.
Cesta k filmovej sláve
nie je med lízať
Už v druhom ročníku konzervatória Radka dostala príležitosť predviesť sa aj vo filme. Škola úzko spolupracuje s rôznymi televíznymi a filmovými tvorcami a študenti sú teda priamo zainteresovaní na ich činnosti. Takto sa na casting dostala aj Radka. Umelecky a typovo zodpovedala jednej z vedľajších postáv nekonečného seriálu TV Nova pod názvom Ulice. Radka v ňom hrá spolužiačku dcéry jednej z ústredných rodín. Výhodou seriálu je jeho dlhodobosť – okrem prázdnin ho vysielajú každý deň a bude pokračovať dovtedy, kým potrvá jeho sledovanosť.
Castingy a filmovanie sú nepochybne náročné, ale ešte náročnejšie je samotné štúdium. Absolvovať 50 hodín týždenne dá zabrať.
„Najprv som videla všeobecný rozvrh a zdalo sa mi – to bude leháro. Zato keď som videla aj svoje individuálne hodiny, už mi do spevu nebolo,“ smeje sa Radka, ktorej asi len tak hocičo nepokazí náladu. Navyše ak vie, že sa ako jedna z mála šťastných môže venovať naozaj len tomu, čo ju naozaj baví. Vždy, keď ide na casting, počíta skôr s neúspechom a potom ju oveľa viac poteší, ak to vyjde.
„Nemá zmysel robiť si plané nádeje. Vždy to tam ide veľmi rýchlo, komparzisti sa premávajú po chodbách, režiséri ukazujú prstom: ty, ty, a ještě ty pojď se mnou a ostatním děkujeme...“, hovorí Radka. Takto sa „primotala“ aj k nakrúcaniu českého filmu Rafťáci. Tvorcovia ju vyfotografovali v škole, SMS-kou ju pozvali na casting a napokon z toho bola vedľajšia úloha vo filme.
Ak si dakto ale myslí, že filmovanie je náramná zábava, Radka ho vyvedie z omylu.
„Nakrúcalo sa v Českom Krumlove, vonku bolo asi 17 stupňov, voda mala asi desať. Najhoršie na všetkom bolo čakanie. Sedeli sme v stanoch nalíčené a v županoch, niekedy aj celú noc. Zaobišlo sa to len s prechladnutím, ale...“
Podľa optimistickej Radky to bola síce riadna drina, no inak to bola výborná škola v praxi. Škoda len, že mnohé krásne scény museli z filmu vypadnúť.
Do budúcnosti nikto nevidí
A čo ďalej? Na túto otázku sa Radka Pavlovčinová len usmeje. Ktohovie. Rozhodne chce najprv úspešne skončiť školu a bola by rada, keby sa mohla čo najviac venovať nielen filmovaniu (ktoré je síce vítaným finančným prilepšením, ale príliš náročným na čas a sily), ale najmä tancu. Cíti, že práve ten ju najviac „oslovuje“. Príležitosť dostala vo filme Swing Time, kde účinkuje v tanečnom komparze. A tak ju po prázdninách, ktoré si veselo užíva ako každé iné mladé dievča, čaká opäť študijno–umelecký kolotoč. A raz... možno...?
Andrea Engelová
