Utorok, 27. október, 2020 | Meniny má SabínaKrížovkyKrížovky

Poviedka na tento týždeň

Známy neznámy... či neznámy známy..?

Fakt, dodnes neviem, ako to vlastne je. Či skôr, ako to vlastne bolo?
Je to už pekných pár rokov, čo som poznala iba tvoj hlas. Aj meno a priezvisko si stále pamätám. No, bolo by príliš jednoduché napísať ho sem, a všetko neznámo by bolo to - tam. Pre mňa si navždy zostal neznámym, no zároveň veľmi blízkym človekom.
Škoda, že neviem, ako sa máš a kam si sa vlastne podel? Veľmi ma to zaujíma práve teraz, pretože v podstate som na to všetko okolo teba a mňa nikdy neprestala myslieť. Veď nebol to medzi nami len taký všedný príbeh.
Pamätáš? Bolo to tak veľmi dávno, niekedy v sedemdesiatych rokoch... a ja som na teba nikdy nezabudla, hoci už odkrajujeme roky aj nového milénia.
Vtedy v éteri na seba narazili práve naše dva hlasy a vo vedení to zaiskrilo. V telefónnom, samozrejme. No následne aj v každom z nás. V tom čase ešte neboli žiadne mobily a telefónne spojenie nebolo vôbec automatické. Každý, kto chcel po telefóne s niekým hovoriť, musel sa prihlásiť spojovateľke v ústredni. Táto si poznačila jeho požiadavku a často dlho čakal, až ho predsa len spojila. Ja som pomerne často spájala práve teba, pretože si sedel v ústredni na vojenskom útvare, ktorý však nebol v našom meste. A prezradím ti ešte voľačo. Mal si nádherne zvodný, mužný a milý hlas. Učaroval si mi ním. Na chalana slušný úspech, nemyslíš?
Viem, že aj ja som ťa zaujala. Tak našim sympatiám nič nebránilo, aby prúdili cez „žeravé“ drôty raz na jednu, raz na druhú stranu. Prerozprávali sme spolu nejednu dennú, či nočnú hodinu, pretože čas pre nás vždy prestal existovať. Keďže sme si to mohli dovoliť, stali sa práve hodiny našich rozhovorov pre nás tým, na čo sa každý z nás tešil a bez čoho sme si už nevedeli predstaviť naše každodenné, aj keď predsa len pracovné povinnosti.
Ty si rozprával o svojich prehrách i víťazstvách, o dievčatách, o živote v kasárňach a ja som ťa provokovala veselosťou a táraním. No nie vždy si sa dal strhnúť. Mal si aj zlé dni, nebol si však preto nepríjemný. Naopak, bol si práve vtedy dobrý poslucháč a ja až dnes viem, že aj veľmi vnímavý. So všetkým som sa ti zverila a ty si sa mi nikdy nesmial. Ani si ma neodsudzoval, hoci možno by bolo aj prečo.
Lásky a známosti som brala ako veselé i neveselé príhody na ceste za šťastím. Kde však to pravé šťastie sídlilo, to ma ani tak veľmi nezaujímalo. Myslela som si, že vždy je po mojom boku. Nie nadarmo sa predsa hovorí „ mladosť pochabosť,“ dnes už viem, že to bol môj osud.
Vtedy sme si dokonca písali aj listy. Mám pocit, že občas sme jeden druhého prekvapili aj pohľadnicou. Škoda však, že tieto písomnosti už nevlastním. Akási „dobrá duša“ mi poradila keď som sa vydávala, že listy od iných chlapcov a mužov musím všetky spáliť. Pre pokoj v rodine.
Uverila som jej a dnes to ľutujem. Nemala som ju poslúchnuť. Už si nemôžem tvoje slová pripomínať. Iba v pamäti. Boli také úprimné, niekedy aj nelichotivé, no aj napriek tomu pôsobili ako balzam na moju dušu. Tak dobre si ma poznal a pritom si ma nikdy nevidel. Neznámym ľuďom sa fakt ľahko zveruje, vypočujú si všetko, aj to zlé a nepríjemné.
Teraz, keď na teba myslím, mám pocit, že nášmu zblíženiu si bránil len ty sám. Áno, niekoho si určite mal, no mne si to nepriznal. Iba z tvojich občasných narážok a z toho, že si sa niekedy pozabudol, som pochopila, že je to tak. A preto si ma o stretnutie nikdy nepožiadal. Ja som však tebou túto „zakázanú zónu“ nechcela narušiť. Chcel si svojmu dievčaťu určite zostať verný. Preto buď na seba hrdý, aj si zostal! Nič si mi o nej neprezradil. Taký muž musel byť pre ňu pokladom.
My dvaja sme mali spoločných tém aj tak dosť. Žili sme na jednej vlnovej dĺžke a hlavne sme mali pre seba vždy čas, práve ak to bolo treba. Všetko išlo bokom, ak si sa ty chcel so mnou rozprávať, alebo naopak. Naše rozhovory by sme za nič na svete nevymenili. Bol si v tom čase pre mňa jediný. Už nikdy nikto ma tak dobre neodhadol, ako ty.
Pamätáš, čo si mi raz napísal? „Myslím si, že pod maskou irónie a humoru sa v tebe skrýva sklamaný a roztrpčený človek“, a ja som vtedy div z kože nevyskočila. Nie, nikdy sme nerozoberali podstatu tejto tvojej vety, aj napriek tomu, že som si to veľmi priala. Táto veta ma totiž totálne zasiahla. Vtedy som bola presvedčená, že nemáš pravdu.
Bola to však pravda, vtedy... aj dnes. Ibaže vtedy by som to nepriznala a dotklo sa ma to. Ako ty, čo si ma nikdy nevidel, môžeš vedieť a vidieť to, čo som chcela ukryť pred celým svetom, srdcom, dušou ... Pochopil si ma skôr, než som ti stihla všetko vyzradiť. A potom už nebolo čo vyzrádzať. Odhalil si aj to, že som ťa veľmi chcela vidieť? Asi áno. Preto sme o tom nikdy nehovorili a naše cesty sa rozišli.
Odišiel si z môjho života bez rozlúčky, jednoducho si sa vrátil do civilu a mne si už vtedy hrozne chýbal. Viac si sa však neozval a ja som nevedela kde ťa nájsť. Navždy zamĺkli naše skvelé a úprimné rozhovory a tým si ma na križovatke života nechal úplne bezradne stáť samotnú.
Jasné, že život išiel ďalej, ako inak. Lásky i nelásky striedali sa mi v ňom stále, lebo taký živelný človek ako ja sa len tak ľahko nedá spútať. Chcela som od života stále niečo viac. Na tej strastiplnej ceste som však postrácala veľa nežných slov, možno aj cit a rozhodnosť.
Vtedy už prišiel čas, kedy som tvoju vetu pochopila a bola by som ochotná ti dať konečne za pravdu. Prečo som to nevidela hneď a ako to, že ty už vtedy dávno si to vycítil? Možno si so sklamaním mal väčšie skúsenosti.
Dnes už aj ja viem, že sklamanie sa nesmie premieňať na drobné. Tie drobné kúsky šťastia sú a zostávajú iba okamihmi a život, život letí ako o preteky. Každému asi nadelí iba to, čo mu patrí a čo si zaslúži.
Ozaj, vedel si už vtedy, že zostanem navždy sama? Možno si mi to iba zabudol povedať, alebo si ma nechcel znova raniť. Ale stalo sa to pravdou. Som sama, budem sama a netrápim sa preto...
No aj napriek tomu som to stále ja a ten svoj kedysi dávno predstieraný optimizmus dnes vlastním už nastálo. Pomáham ním iným, aby v dnešných, oveľa ťažších časoch než sme žili my, boli samy sebou a aby sa osudu príliš nepoddávali. Lebo to je veľmi dôležité!
Darí sa mi to, dá sa povedať tak na polovicu, pretože niektorí zurvalci sú zároveň aj tvrdohlaví a ja s tvrdohlavosťou nebojujem. Buď mi niekto verí a zariadi sa podľa toho, alebo nech mi ustúpi z cesty. Nie som skala, o ktorú sa stačí iba oprieť, potrebujem aj trocha ľudského tepla, v podobe naplnenia mojich snov, keď už som si svoje sny nesplnila všetky. No aj napriek tomu dokážem byť dnes v podstate šťastná a veselá.
Ver mi, môj dávny, a čo je veľká škoda, stratený priateľ, že nemám už dnes dôvod byť sklamaná a roztrpčená. Iba ak z toho, že neviem ako sa máš a ako si nažívaš ty, taký múdry a prezieravý človek. Či neblúdiš niekde v bludisku ľudských osudov, kam si možno spadol práve vtedy, keď si veril niekomu najviac zo všetkých.
Povieš mi to ešte niekedy...?
- ez -

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Zlaďte vaše šperky s jeseňou
  4. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  7. Pomáhajte čítaním
  8. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo
  2. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  3. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  4. Pomáhajte čítaním
  5. Duálnu prax v dm nahradilo počas pandémie online vzdelávanie
  6. Chief of Slovak Telekom: We care about the future of Slovakia
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi
  8. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  9. Šiesty titul Auto roka: komu sa podaril tento historický úspech?
  10. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 27 649
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 21 966
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 16 231
  4. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 12 686
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 12 500
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 11 857
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 835
  8. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 985
  9. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 10 769
  10. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte? 10 326
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

MY PLUS: Pokojne zostaňte doma, náš týždenník MY si teraz prelistujete už aj online

23 regionálnych titulov MY a niekoľkoročný archív online plus odomknutý exkluzívny obsah na 27 weboch MY - to je MY PLUS.

Trnava pripravuje 55 odberových miest pre plošné testovanie

Navrhnuté odberové miesta zväčša kopírujú umiestnenie volebných miestností.

Pandémia skrátila sezónu jaskyne Driny o tri a pol mesiaca

Štruktúra návštevníkov bola však odlišná oproti minulým rokom.

V jaskyni Driny verejnosti sprístupnia aj neprístupnú časť.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ako sa penzistom zvýšia dôchodky

Aj od januára budúceho roku môžu dôchodcovia počítať so zvyšovaním penzií o valorizáciu. V tom istom mesiaci sa zvýšené dôchodky začnú aj vyplácať.

Epidemiológovia v Trenčíne vyšetrujú ohniská nákazy v dvoch závodoch

V rámci Slovenska prevažuje reťazové šírenie ochorenia v rodinách.

Agrokomplex musí po desaťročiach odstrániť svoj ikonický nápis

Konštrukciu vytvorili v roku 1974. Jej súčasťou bol aj klas.

Tu sú výsledky víkendového testovania na Orave. Prečo ste boli vy?

Za tri dni otestovali odberové tímy 91 505 ľudí. Do karantény poslali 3 904 infikovaných.

Už ste čítali?