Veľkí či malí, všetci sú milí
Prehľadné šípky nás navigujú na miesto určenia. Na oplotenom čistom pozemku stoja koterce s prvými obyvateľmi. Psí štekot je nezameniteľný. Nakoľko „klienti“ sa už nazbierali v pomerne hojnom počte, ich hlasy tvoria zaujímavý koncert, ktorý vyláka dočasného pána, pracovníka útulku. Vysoký štíhly päťdesiatnik Peter Fábik sa stará o hygienu, výživu aj „duchovné potreby“ svojich zverencov. Pomáhajú mu manželka a neter, tiež zanietené „psičkárky“, ktoré vypomáhajú len zo záujmu k veci. A nadšene. Pri pohľade na psíkov v kotercoch sa niet čo čudovať.
Víta nás maskot útulku, sučka neznámeho pôvodu Fifi. Nejaký „dobrák“ ju vyhodil na ulicu, len čo zistil, že očakáva šteniatka. V útulku je s ňou aj jej šesť mláďat. Rony, Lucky, Nela, Benny, Lora a Aiko sú tie správne detičky, ktoré by ju najradšej nepustili ani na meter od seba, ale vrodená zvedavosť a zmysel pre strážnu povinnosť jej nedovolia príliš dlho sa venovať rodinke. Volí kompromis, ale každú návštevu musí vlastnohlasne privítať. Pridávajú sa k nej „kolegovia v nešťastí“, poľovnícky čierny Jago a kokeršpaniel Kiko. Jago je medzi ľuďmi dobrák od kosti, zato psov nemôže ani vystáť. Asi pracujú jeho vrodené inštinkty a možno aj výchova. Kiko je milý k všetkým, zato osud k nemu už taký milý nebol. Do útulku pribudol menej obvyklým spôsobom. V noci ho niekto prehodil cez plot, takže si pri páde poranil nôžku. „Našiel som ho, ako kríva po areáli,“ hovorí Peter Fábik. „Čudujem sa, kto sa takto zbavil čistokrvného a dobrého psa.“ Nuž, asi ho omrzel...
Neistý je aj pôvod a osud nemeckého ovčiaka, zatiaľ bez mena, umiestneného v karanténe. Podľa P. Fábika je to už starší pes, navyše má zaujímavú vlastnosť. Mužov okolo seba akceptuje, ženy nie. Nedovolí im ani priblížiť sa k nemu. Ktovie, akú zlú skúsenosť prežil so ženským pohlavím.
Psíkovia v útulku
môžu aj pomáhať
Neúnavná Fifi ohlasuje ďalšiu návštevu – tentoraz skupinku detí zo stacionára Svetluška v Kunove. Sú medzi nimi ľahšie i ťažšie mentálne postihnuté, bez výnimky však dokážu vnímať priateľského Kika, ktorému vôbec neprekáža ani ťahanie za srsť či uši a podobné prejavy lásky. Niektoré majú aj trochu strach z bielych zubov. „Nebojte sa, nič neurobí,“ smeje sa Peter Fábik, ktorý na všetko dozerá. „Je spoľahlivý, rodený dobrák. Iného by som medzi deti nepustil,“ vysvetľuje. Deti sa pomaly osmeľujú, naháňajú sa po oplotenej záhrade. Je vidno, ako im kontakt so živým tvorom pridáva sebavedomia. Vychovávateľky s nimi prišli do útulku viac – menej náhodou, hľadali totiž nejaké zmysluplné využitie voľného času. Okrem návštevy výstavy sa vybrali navštíviť zvieratká a neobanovali. Záujemcovia o zvečnenie zážitku dostali k dispozícii aj farebné kriedy. Kresliť mohli na múriky, ktoré zostali z dedičstva po armáde a takto našli plnohodnotné využitie.
„Chodia sem deti zo širokého okolia, všetky sú vítané,“ hovorí nám P. Fábik. „Najčastejšie prichádzajú večer, prídu pomôcť s upratovaním v kotercoch, psíkov vyvedú na prechádzku, niektoré prinášajú aj pochúťky a hračky pre psíkov. Sú to najčastejšie deti, ktorým rodičia pre nejakú príčinu nedovolia chovať psa, a veľmi po ňom túžia. U nás si môžu vziať psíka von aj na celý deň a večer ho priviesť naspäť. Je to veľmi populárna forma spolupráce s verejnosťou.“
Privítali by aj spoluprácu so školami. Po začiatku školského roka sa návštevnosť možno ešte zvýši.
Záujemcovia by aj boli...
Počas našej návštevy sa v útulku zastavil pán v stredných rokoch, ktorý mal záujem o strážne plemeno. Žiaľ, žiaden psík požadovaných kvalít nebol k dispozícii. Ovčiak v karanténe ešte nepripadal do úvahy.
„Podmienky adpocie sú veľmi prijateľné,“ hovorí Peter Fábik. „Záujemca si vyberie psíka a zaplatí poplatok vo výške 400 korún. V tom sú zahrnuté veterinárne poplatky za vakcináciu a odčervenie, prípadne odblšenie.“
Útulok spolupracuje s veterinárom, ktorý každý nový prírastok vyšetrí, stará sa aj o zdravotný stav stálych zvierat. A o záujemcov zatiaľ núdza nie je – ani jeden psík ešte nebol v útulku viac ako dva týždne, do čoho treba započítať niekoľkodňovú karanténu.
Firma Belcroft, ktorá útulok vybudovala, sa naozaj pochlapila. V súčasnosti viac – menej naň dopláca, no jej riaditeľ Marcel Válek verí, že sa to zmení. Aj on je podobný nadšenec ako tí, ktorí sa starajú o blaho zvierat – opustených a predsa ešte schopných dať ďalším ľuďom lásku.
Andrea Engelová
