...takmer do bodky sa naplnili slová známej piesne v Indiánskom tábore senického Centra voľného času Stonožka, v „Skalnatých“ horách, presnejšie v zariadení „Skaličan“ v Zlatníckej doline, ktoré sa na sedem júlových dní premenilo na indiánsku osadu Paha - Sapa.
Šesťdesiat indiánov, príslušníkov kmeňa Dakotov a Siuxov, na čele so svojím náčelníkom Tašunkom Witkom chcelo mierovou cestou ubrániť svoje posvätné územie i zlato v Čiernych vrchoch pred vpádom bielych tvárí generála Castera. Snažili sa žiť podľa siedmich indiánskych cností, plnili podmienky 10-tich indiánskych skúšok (napr. skúška orientácie, znalca prírody, statočnosti, priateľstva, čistoty tela i ducha...) a posvätné znaky splnených skúšok získavali na svoj wampum (opasok), s ktorým budú silní a jednotní proti nepriateľovi.
Mladí indiáni s nadšením zdobili svoje indiánske odevy a doplnky, vyrábali luky a šípy, zdokonaľovali sa v používaní indiánskeho obrázkového písma a jazyka Dakotov a postupne získavali indiánske mená. Svoj krst na posvätnej pôde pri týpí a toteme a za zvukov hudby a tam-tamov si bude určite každý z nich dlho pamätať.
Naučili sa i bojové indiánske hry ako je Hu-tu-tu, Dekomlat, Hiawathova skúška, Loptičkový súboj..., zdolávali rekordy v rýchlosti, obratnosti, plávaní, potápaní, naučili sa narábať s lukom, skúsili si jazdu na koni a zvládli i nočnú samostatnú cestu lesom. Prostredníctvom každodenného rituálu „Vítanie Slnka“, pozdravu priateľstva, obradného ohňa, modlitby „Umbaradesca“ či táborovej indiánskej hymny, si väčšina malých indiánov uvedomovala príslušnosť ku kolektívu a učila sa pokore a trpezlivosti.
Na deň zúčtovania s generálom Casterom boli pripravení, i keď stále dúfali v mierovú cestu! Dohodu o mieri sa však nepodarilo ani do piateho západu Slnka podpísať, Tašunka Witko bol zadržiavaný v pevnosti v Santa Fé a dokonca zmizol i jeho vzácny rodový amulet! Keď Casterovi vojaci zajali a uniesli dvoch indiánskych strážcov osady a chceli sa zmocniť zlata v horách, došla Indiánom ich povestná trpezlivosť a bolo treba konať. Všetci sa ešte v ten deň vydali so svojimi posvätnými šípmi a opaskami hľadať vojenskú pevnosť Ford Buford. Nezľakli sa a veľký Manitou im bol naklonený. Dakotovia a Siuxovia zvíťazili, na svitaní našli i náčelníkov amulet a Dohoda vo Washingtone bola nakoniec podpísaná.
Indiáni ochránili svoje územie, Tašunka Witko sa vrátil k svojmu kmeňu a všetci môžu ďalej nerušene žiť podľa svojich zvyklostí.
A či sú spokojní? Odpoveďou bolo ich nesmelé „bolo tu krásne a o rok prídeme znova“ a dokonca slzičky pri lúčení! Môžu si náčelníci želať niečo viac? To bola tá najväčšia možná odmena! Howgh!
Za Radu starších Pešniža Tanka (Veľká Iskra) alias DanaKopecká