Malacky – Od začiatku roka platí v SR nový zákon o odpadoch, ktorý zakazuje spaľovanie biologických odpadov (trávy, konárov, lístia atď.) a tiež ich spoločné uskladňovanie s odpadom na obecných skládkach. Aj mesto Malacky sa snaží naplniť literu zákona a pripravuje už projekt na vybudovanie kompostárne. Zatiaľ sa podarilo získať prostriedky z fondov EÚ len na projektovú dokumentáciu. Je to prvý, ale dôležitý krok a v najbližšom čase sa rozhodne o tom, či sa v Malackách vybuduje len mestská kompostáreň, alebo tzv. spádová, oblastná, s väčšou kapacitou. Dňa 6.7. sa na workshope v Podnikateľskom inkubátore diskutovalo o trendoch v budovaní a prevádzkovaní kompostární. Partnerom projektu pre tvorbu projektovej dokumentácie kompostárne je RRA- ZÁHORIE. Na workshope boli prítomní aj rakúski hostia, keďže v Rakúsku sa kompostuje vo veľkom už dlhší čas, aby pred účastníkmi workshopu takpovediac zhrnuli svoje dojmy z prevádzkovania týchto zariadení. Ich vystúpenia boli podnetné, zaujal najmä fakt, že prevádzky sú u nich vlastne ziskové. Občania aj poľnohospodári majú o výsledný produkt- kompost záujem. Ale veď akoby nie, keď im ho poskytujú zdarma. Z rozprávania rakúskych partnerov vyplynulo, že ich občania sa na zbere bioodpadu zodpovedne zúčastňujú. Tieto, ale aj iné, pre našincov kvázi paradoxné zistenia potvrdzujú skutočnosť, že rakúska spoločnosť berie otázku nutnosti ochrany životného prostredia vážne a zodpovedne. Pravdaže, čaká nás na Slovensku ešte mnoho úsilia a práce, kým dosiahneme aspoň taký stav, aký je dnes v Rakúsku. No aj u nich si ťažké obdobie prvých rokov vyžadovalo mohutnú osvetu a náročnú prácu pri zvyšovaní environmentálneho povedomia verejnosti.
Na Slovensku je obecné kompostovanie zatiaľ „v plienkach“ a len ťažko si vieme predstaviť, že od roku 2010 budeme musieť kompostovať ešte aj zvyšky zo stravovania, čiže kuchynské odpady. To predpokladá budovanie finančne náročnejších krytých, priam hermeticky uzatvorených kompostární a kompostovanie zrejme technikou bez prístupu vzduchu. Tak sa zabezpečí sprievodná produkcia bioplynu, zamedzí sa problémom s hlodavcami a tiež prípadnému (aj keď pri správnom postupe kompostovania absentujúcemu) zápachu, no a počiatočné vysoké stavebné náklady majú pri tomto spôsobe vraj pomerne rýchlu návratnosť. Záleží však aj od kapacity prevádzky, odbytu surovín a tiež prevádzkových nákladov. Spomenieme jeden príklad: V rakúskom Lasse zamestnáva kompostáreň len 3 pracovníkov.
Technické parametre správnej kompostárne ozrejmil odborník naslovovzatý, Doc. Ing. Oskár Čermák PhD. zo Stavebnej fakulty, Katedry zdravotného a environmentálneho inžinierstva na STU v Bratislave. Z prednášky na témy: Optimalizácia kompostovacieho procesu a Hlavné zásady a požiadavky pre kompostovanie, vyberáme nasledovné informácie. Dôležité je pri procese kompostovania zachovať isté zásady, napr. udržiavať pri namiešavaní odpadov správny pomer uhlíka a dusíka, zabezpečiť pri aeróbnom spôsobe dodávku vzduchu, optimálnu vlhkosť vzduchu a udržiavanie konštantnej teploty. Pre optimalizáciu procesu je nutné dosiahnuť zrnitosť materiálu okolo 1,2 cm. Z obsiahlej prednášky pána Čermáka jasne vyplynulo, že kompostovanie vôbec nieje jednoduchá vec, vyžaduje si odbornú obsluhu kvalifikovaným personálom. Len vtedy je tiež zabezpečené, že skládka nebude produkovať žiaden zápach ani iné neželané javy.
Hosťami z Rakúska boli páni DI Róbert Lang, vedúci Mestského úradu v Gänserndorfe a DI Karl Grammanitsch, starosta obce Lasse. V krátkosti predstavili vlastné kompostárne, skúsenosti a problémy spojené s ich prevádzkou. Prevádzka v Gänserndorfe spracúva biologicky rozložiteľný odpad, rastlinný odpad zo záhrad a tiež kal z 15 čističiek odpadových vôd. V roku 2005 činil celkový objem spracovaných surovín úctyhodných 5092 ton. Kompost s primiešaným kalom vraj spĺňa aj kritériá pre použitie v poľnohospodárstve, ale z pochopiteľných dôvodov oň občania neprejavujú záujem a pre použitie do vlastných záhrad uprednostňujú len obyčajný kompost z čisto biologického odpadu. Takže s odbytom „kalového“ kompostu je v Gänserndorfe mierny problém, rieši sa to poskytovaním suroviny rôznym firmám, najčastejšie ju zapracúvajú do pôdy po ťažbe štrku, alebo ju používajú stavebné firmy pri výstavbe ciest.
Pre projekt kompostárne v Lasse sa združilo 12 obcí. Výsledný produkt kompostárne dosahuje pri pravidelných analýzach najvyšší stupeň kvality- triedu A+. Ročne sa spracuje približne 2000 ton odpadu, kompost poskytujú záujemcom taktiež zdarma. Zhruba 80% produkcie putuje pre poľnohospodárov, 20% pre domácnosti. Keďže spĺňa najvyššie kvalitatívne požiadavky, využíva sa aj v biopoľnohospodárstve.
To, čo pre nás na Slovensku zatiaľ znie tak trochu ako sci-fi, sa teda v blízkom Rakúsku úspešne rozbehlo. Ľudia poctivo odovzdávajú biologický odpad a obdržaným vysokokvalitným kompostom hnoja vlastné záhrady. Ako pri neformálnom rozhovore spomenul pre náš týždenník istý zamestnanec malackej samosprávy, že u nás máme v súčasnosti iné problémy. A to také elementárne, aby sme niektorých našich ľudí konečne presvedčili o tom, že vylievanie obsahu žúmp do poľa, alebo potoka, nie je pre životné prostredie prínosom.
- mb-