Nedeľa, 4. december, 2022 | Meniny má Barbora, Barbara

PRÍBEH

Príliš krutá hra na tajomstvo

Ich už takmer štvormesačný vzťah bol vášnivý a plný očarená. Spoznali sa náhodou na železničnej stanici nemenovaného krajského mesta, kde on bol na služobnej ceste a ona na predvianočných nákupoch. Náhoda chcela, aby sa ich pohľady stretli. A zasiahlo ich to oboch. Okamžite. Ako blesk. Ich osamelé oči, tie pohľady do duší... Akoby čítali obaja, že každá z nich túži po tom istom, po láske.
Dnes už ani nevedia, kto prvý vyslovil slovo, ktoré nemé pohľady premenilo na rieku viet tečúcu do tajného jazera vzájomného spoznania sa. Ich srdcia si navzájom podali ruky a z úst plynulo všetko nad očakávanie.
Bolo to príjemné iskrenie..!
On vedel, čo od nej očakáva a ona túžila, aby to nebolo len ďalšie sklamanie. On dychtil dozvedieť sa o nej čo najviac, ona túžila pohladkať a upokojiť jeho trocha smutnú tvár. Dnes už vie, že to z jeho strany boli obavy z budúcnosti a otázniky za vetou „Je to konečne tá pravá?“
Dôvera, ktorej sa obaja poddávali pri čakaní na svoj vlak, bola čoraz mohutnejšia. Ona už nebola iba tajná neznáma, ale osamelá žena s dieťaťom, plávajúca pravidelným rytmom svojho života, ktorý si vlastne nedobrovoľne vybrala. No bola osudu vďačná aj za to, že má byt, prácu, dieťa a radosť zo života. On, akoby toto všetko vytušil. Jej správanie mu imponovalo. Bolo milé, nevtieravé a veselé. Hlavne veselé, akoby úplne roztancované. Strhla ho do svojej radosti zo života úplne, spontánne, aj keď nechcel. Sršalo to z jej celého tela, zo spôsobu rozhovoru, z otázok, odpovedí a pohľadov.
Váhal. O sebe veľmi nerád hovoril, no jej to zrejme nevadilo. Jeho mlčanie a váhavé odpovede si vysvetľovala tak, že každý sme nejaký. Jeden nesmelý, iný odvážny. No vedela hlavne, že ho zaujala. A to ju potešilo. Aj preto mu bez zaváhania dala svoje číslo telefónu, hoci nečakala, že by si spomenul na tú zvláštnu stredu uprostred ulietaného týždňa.
Mýlila sa, našťastie. Alebo skôr bola prekvapená. Hneď v sobotu sa ozval. Dokonca aj prišiel na návštevu. V tú prvú spoločnú sobotu sa rozprávali spolu až do rána a ich sympatie sa rozrástli do objatí, horúcich vyznaní, bozkov a nádejí. On voľný, ona sama. Vzťah naberal na výškach. Jeho dve deti a jej dcéra zapadli do súkolesia ich snenia.
Ich láska mala veľmi dlho zelenú. Začali sa stretávať čoraz častejšie a spoznávali sa čoraz hlbšie. To spoznávanie však prinášalo aj prvé kvapôčky nedorozumení a otázok, ktorých bolo stále viac a viac. On odpovedal stroho vždy iba na to, na čo odpovedať chcel. To jej prekážalo a poriadne. Zdalo sa jej to neúprimné a špekulatívne. Akoby mal tajnosti...
Horšie to však bolo s jeho zákazmi pre deti. Hlavne jeho prísne zásady, rešpekt... akoby naprogramované poslúchanie a disciplína. Ako na vojne.
Nechtiac si uvedomovala, že bol šťastný iba ak boli sami, bez svojich detí a to ju vyľakalo. Po pravde jej to aj prekážalo. Nechápala ho. Veď deti sú radosťou života, a keď už sú tu, bez nich to nejde.
Pomaly sa začali scvrkávať jej nádeje, pretože vymyslel zákaz aj pre ňu, ako pre svoje deti. Zákaz telefonovania. „Načo ti je moje číslo telefónu? V práci ma nenájdeš, som väčšinou v teréne. A ak som doma, ozvem sa ti sám, nemyslíš?“
Nemyslela si to, pretože ju trápili obavy, že niečo pred ňou skrýva. Svoje číslo telefónu do bytu by jej neprezradil, ak by si pred ním kľakla aj na kolená. Mal svoje zásady a tým bol verný. Nevadilo, že v tom byte s ním, aj s jeho deťmi často trávila víkend. Zdalo sa jej príliš kruté hrať sa v tejto chvíli na tajomstvo. Chápala to ako výraz nedôvery. Preto sa jej jeho zákaz zarezával do srdca stále hlbšie a bolestivejšie a srdiečko začalo spätkovať.
„Dostaneš ho až vtedy, keď sa ku mne presťahuješ“, znela jeho striktná odpoveď. A ona zrazu vedela, že to nebude nikdy. Jej hodnoty života sú iné. Deti, rodina a až potom venovanie sa partnerovi. On to chcel v opačnom poradí, pretože sám vyžadoval, akoby sa to dalo, že musí byť pre ňu vždy na prvom mieste on.
Nebol, ani náhodou. Ona bola v prvom rade matkou svojej dcére, poprípade aj jeho deťom, ak by o to stál. Preto ani jeho žiarlivosť na čas strávený s deťmi nebola na mieste.
Tak odišla z jeho života a ľúto jej bolo iba tých smutných detských očí, ktoré za nič nemohli a znova niečo strácali. Niečo, čo naliehavo potrebovali. Obyčajné rodičovské pohladenie, možno aj pocit domova. A lásku, veľkú ako rozkvitnutá lúka. Chúďatká, ničím si túto situáciu neprivodili, iba nesprávnym otcom. Ona však hlavne kvôli tej „ukrutnej diciplíne“, ktorá v ich dome vládla, nenašla dostatok síl podať im pomocnú ruku. Otvorila im iba svoju náruč a srdce... Preto pri odchode z ich „detských nádejí“, mala štiplavý pocit v očiach.
A život znova plynul ako predtým. Hoci často myslela na to, že by boli predsa len ideálny pár, ak by sa stretli možno skôr, bezdetní. Vtedy by existovala nádej na spoločné deti, spoločnú rodinu a on by bol možno iný. Ona však nemôže obrátiť svoj život naruby iba kvôli jeho svojským predstavám. Jedno ale vedela iste, že ak láska bolí, je niečo zlé vo vzťahu...
Prešlo pár mesiacov, počas ktorých boli ako tak v kontakte. Prisľúbila mu, že pri návšteve rodiny, ho príde pozrieť. Zo zvedavosti aj z túžby po ňom... vedel tak krásne hovoriť o tom, ako mu chýba, ako sa sám na seba hnevá, že to pokazil.
Povinnosti postarať sa o svoje dieťa, ju ku dverám jeho bytu priviedli až v neskorých nočných hodinách. Po zazvonení sa v jeho náručí znova vrátila túžba, ktorá ich stále k sebe pútala a o ktorej sa obaja ubezpečili, že nezmizla. Láska je krásna vec, ak si dva svety spoja v jeden. Potom už navždy zostanú iba on a ona..!
Ráno. To prekliate ráno. Nádherne prebdená nočná idyla sa vyparila brieždením. Nečakane, neprozaicky a natrvalo.
Keď otvorila oči a prezerala si jeho pokojnú spiacu tvár, zrazu zbadala na bielej plachte sponku do vlasov. Čiernu ako uhoľ. Ležala medzi nimi. Kričala. Vyčítala. Bodala do jej duše.
Ani nezbadala, že ju už pozoruje. Čudoval sa, keď zistil, kde spočinul jej zrak a zvýšeným obočím akoby sa pýtal „Čo je, stalo sa niečo?“
Vyslovil to aj nahlas. Neprítomne odpovedala, že nie, ale neuveril jej. Priznala teda, že rozmýšľa nad tým, kde sa tam vzala tá sponka, ktorá ju celkom zmiatla. Okamžite sa ohradil: „...ako to, kde sa tu vzala, je predsa tvoja. Čia by bola?“
Dosť ho to rozhodilo. Doslova sa nazlostil, čo vyjadril strohým pokračovaním svojich úvah: „Čo si to vlastne dovoľuješ? Tu nik iný nespáva, iba ty.“
Klamal. Nespala tam už najmenej sto dní. Ale o to nejde. Oľutovala, že tú debatu začala. Načo to pobúrenie? On je slobodný, ona tiež. Vernosť si neprisahali, ani nesľubovali. Bolo jej ľúto, že ho rozčúlila a nechtiac idylu vstávania narušila.
V to ráno z bytu odišla rýchlo. Navždy! Neveril jej, že tá sponka nepatrí jej. „Veď všetky sponky sú rovnaké, nemôžeš poznať iba svoju.“ Evidentne sa cítil vinný, a tak klamal.
Hlúpa čierna sponka.
Leží dodnes medzi nimi, aj keď ona si už vlasy sponkami nepripína.
Ale vtedy nosila bledé sponky, také trochu zlatisté, aby splývali s jej blond vlasmi.
Blond vlasy má dodnes. Iba sponky už nenosí žiadne.
Sú to „rušiče nádejí.“ -ez-

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Najčítanejšie na My Záhorie

Inzercia - Tlačové správy

  1. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  2. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  3. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  4. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  5. Konečne moderná životná poisťovňa bez nepríjemných prekvapení
  6. Mikuláš prinesie plné vrece prekvapení aj v novej rodinnej telke
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj
  8. Ako sa dostať k darčeku výhodnejšie? Skúste túto možnosť.
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás
  2. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého
  3. V dôsledku nadmerného užívania alkoholu umiera čoraz viac ľudí
  4. Ikonický projekt Metropolis vyhral CIJ Awards
  5. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to
  6. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie
  7. dm a jej zákazníci podporili inštaláciu fotovoltických panelov
  8. Zimná ríša divov Maďarska
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 13 843
  2. Po pohlavnom styku by sa ženy mali čo najskôr vymočiť. Muži nie 8 785
  3. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 6 919
  4. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 2 893
  5. Niektorí ľudia nemajú pracovné návyky. Ako dlho trvá zmeniť to? 2 310
  6. V Danteho pekle sa našlo miesto pre každého 2 178
  7. Deti potrebujú rodinu na optimálny vývoj 1 648
  8. Zarábame milióny, no jachtu na Malorke nemám 1 554

Blogy SME

  1. Jan Kendera: Koniec roka 2022 v Katare?
  2. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIII - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
  3. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I.
  4. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák
  5. Peter Štefãnik: Nevstúpiš dva krát do tej istej rieky.
  6. Anna Miľanová: Osobná a verejná doprava...
  7. Matej Farkas: Muž z Hradného kopca
  8. Štefan Vidlár: Huj, Duj, Luj
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 247 430
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 447
  3. Jana Melišová: V závoji hmly 3 939
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 711
  5. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 3 057
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 694
  7. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 2 504
  8. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 041
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Tok rieky Rudava po revitalizácii.

Revitalizácia koryta rieky Rudava na Záhorí preukázala pozitívny efekt na ryby žijúce v tejto oblasti. Zaznamenali tam 19 druhov rýb.


TASR 3. dec
MY | TOP správy z regiónov

Prečítajte si výber TOP správ z regiónov.


2. dec
Múzeum Senica

Históriu tradičných vianočných sviatkov, spôsob ich slávenia v minulosti a vianočné zvyky predkov bude možné spoznať na interaktívnej výstave s názvom Vianoce v Múzeu Senica.


TASR 2. dec

Incident medzi osobami postrehli tri nezúčastnené osoby.


(zh) a 1 ďalší 2. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Nový grafikon prinesie zmeny. Spisujú petíciu.


2. dec

Mladý Slovák ulahodil Japoncom, Kórejcom, Američanom aj Kanaďanom.


2. dec

Slovensko je posledná krajina v rámci Európskej únie, ktorá používa papierové testy.


1. dec

Vlády zdravotníctvo roky neriešia. Lekári ich k tomu museli prinútiť, hovorí doktorka a odborárka.


3. dec

Blogy SME

  1. Jan Kendera: Koniec roka 2022 v Katare?
  2. Peter Krivda Soliwarski: Túlačky XCIII - Hrad Prozor, Vrlika /HR/
  3. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I.
  4. Ľudmila Križanovská: Ako Roman Mikulec urazil Romanu Tabák
  5. Peter Štefãnik: Nevstúpiš dva krát do tej istej rieky.
  6. Anna Miľanová: Osobná a verejná doprava...
  7. Matej Farkas: Muž z Hradného kopca
  8. Štefan Vidlár: Huj, Duj, Luj
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 247 430
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 6 447
  3. Jana Melišová: V závoji hmly 3 939
  4. Mária Križanová: Matematika a matikári. 3 711
  5. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 3 057
  6. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 2 694
  7. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia 2 504
  8. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 041
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  2. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  3. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  4. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  5. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  6. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
  8. Jiří Ščobák: Chcete výborný seriál s nestandardním příběhem? Chcete krásnou herečku a herce, kteří umí hrát? Teplo lidské duše? Strašidelný zámek a psychiatrii?

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu