V životopisoch niektorých významných osobností čítame takúto informáciu: bol členom slobodomurárskej lóže, bol aktívnym funkcionárom slobodomurárskej lóže. Prezidenti Masaryk aj Beneš boli tiež jej členmi. Hlásil sa k nej aj americký prezident George Washington i Benjamin Franklin, významní anglickí aj francúzski politici, umelci a filozofi, nemeckí básnici - napr. Goethe, skladatelia Liszt, Mozart, Haydn. Členmi boli aj príslušníci pruského panovníckeho dvora.
Kto boli a kto sú slobodomurári? Spájali ich s najrôznejšími spiknutiami, so zločinmi, prenasledovala ich katolícka cirkev, nacisti aj komunisti. Toto tajné spoločenstvo bolo opradené mnohými legendami a výmyslami.
Vznik spolku
Slobodomurárstvo má korene ešte v stredovekých stavebných cechoch, ba dokonca v starom Ríme boli spoločenstvá remeselníkov, tzv. kolégiá, s osobitným postavením. Ich členmi boli stavitelia chrámov, považovaných za príbytky bohov, niečo mimo bežného svetského života. Stredovekí stavební remeselníci alebo aj murári vytvárali tzv. gildy, ktoré mali oproti iným rôzne výsady, napríklad takú z nich, ktorá ich chránila pápežskou bulou. Členovia týchto gíld mohli slobodne prechádzať cez hranice, hoci už boli cestovné doklady a ich prísna kontrola. V gildách sa združovali architekti a stavební inžinieri, statici, kamenári aj iné remeselnícke profesie, ktoré boli potrebné pre stavbu honosných chrámov. Takéto stavby boli veľmi náročné, vyžadovali vysokú odbornosť a ich výstavba trvala aj niekoľko rokov. Z týchto dôvodov sa odborníci, zúčastnení na stavbe chrámov, stretávali, aby si odovzdávali odborné znalosti v tzv. chrámových hutiach, ktoré veľmi prísne strážili remeselnícke umenia. Svoje výrobné tajomstvá si chránili aj špeciálnou komunikáciou rôznymi znakmi, gestami, stiskmi ruky, pokynmi, špeciálnymi poznávacími znameniami. Postupom času sa k odbornej náplni chrámových hút pridružila aj sociálna. Tak ako v našich remeselníckych cechoch pomáhali ich členovia pri chorobách a iných ťažkostiach, podobne to bolo aj v chrámových hutách. Mnohé z hút sa primkli ku kláštorom ako k strediskám vzdelanosti, ale aj moci a ochrany a k objednávateľom sakrálnych stavieb. Tým sa dá vysvetliť vzťah vtedajších remeselníkov ku kresťanskému náboženstvu a k cirkevným obradom, z ktorých pozostatky sú aj v dnešnom slobodomurárstve. Keď sa prestali stavať chrámy starým spôsobom, chrámové huty prijímali členov aj z iných špecializácií a ich náplň získavala väčšiu symbolickosť, ktorá sa zachovala v mnohom dodnes.
Huty sa zmenili na lóže
Ako spolok alebo bratstvo vstúpilo slobodomurárstvo do povedomia verejnosti na začiatku 18. storočia v Anglicku. V roku 1717 v deň sviatku sv. Jána sa v Londýne spojili štyri slobodomurárske lóže a vytvorili veľkolóžu. K tejto o šesť rokov spísal presbyteriánsky pastor James Anderson prvé pravidlá, prvú konštitúciu.
Z čoho je názov
slobodomurár
Na názov slobodný murár, u nás užívaný ako „slobodomurár“, majú anglickí a francúzski historici rôzne názory. Jedni tvrdia, že slobodný murár je taký remeselník, ktorý pracuje s mäkkým kameňom napr. pieskovcom, tufom, mušľovým vápencom, ktoré sú vhodnejšie na umelecké spracovanie, teda umelecky ich stvárňuje. Iní tvrdia, že slobodomurár je ten, ktorý okrem svojej profesie aj umelecky tvorí. Ďalšia teória označuje za slobodných murárov remeselníkov, ktorí nepatrili k miestnym usadlíkom, ale prichádzali pracovať príležitostne, kočovali, boli teda slobodní. Ani jedna teória nie je oficiálne potvrdená.
Slobodomurárstvo nie je založené na žiadnom ideologickom systéme náboženskom, filozofickom ani politickom. Jeho základnými zásadami sú humanizmus, bratstvo a tolerancia, v čom sú zajedno všetky slobodomurárske lóže, hoci sa delia na tri prúdy v Británii, Francúzsku a Nemecku. V Británii a iných protestantských krajinách je slobodomurárstvo silnejšie primknuté k cirkvi - tá ho totiž nikdy neprenasledovala. Vo Francúzsku, kde slobodomurárov cirkev nemala v obľube, je silnejšie sociálne zameranie a v Nemecku sa vyvíjalo smerom k filozofii a etike a na sebazdokonaľovanie.
Symbolika a obrady
Slobodomurárstvo je tajnou spoločnosťou, žiadnym občianskym združením, a práve preto sa o ňom šírili rôzne správy zo spojenia s diablom, s čiernou mágiou, z túžby ovládnuť svet, odstrániť nepohodlných významných ľudí, zo spojenia s mimozemskými civilizáciami. Jediné tajomstvo, ktoré majú slobodomurári, to sa týka určitých poznávacích znamení členov lóží a obradov. Svojim stretnutiam hovoria „chrámová práca“ a všetko v nich má svoj symbolický význam, nielen predmety, ale aj gestá, prostredie chrámu, určité výroky. Zástera patrí k rituálnemu oblečeniu, je symbolom práce a pochádza z dávnej pracovnej zástery murárov a kamenárov. Na oltári chrámu majú Bibliu, uhlomer a kružidlo - tri veľké svetlá slobodomurárov. Biblia je svetlo nad človekom ako výraz viery v mravné zákony. Uhlomer ako svetlo v človeku je symbol práva a povinnosti a kružidlo ako svetlo okolo nás symbolizuje bratstvo a družbu a službu ľuďom. Okrem toho je veľa ďalších symbolov, ktoré vychádzajú zo základných murárskych pracovných predmetov. Napr. olovnička - tá vyjadruje, že človek musí byť voči sebe aj iným úprimný a rovný. Rituály nie sú jednotné u všetkých lóží, ale riadia sa základnými princípmi. Väčšina z nich má tri stupne zasvätenia - učeň, tovariš, majster a zakladá sa na hlasovaní. Prijímanie je prevzaté zo stredovekých gíld či u nás z cechov. SoňaMakarová
