Neraz sa v rodine Andraškovcov vyskytla aj mierna nespokojnosť, pretože pán Vojtech trávil so svojimi miláčikmi z ríše zvierat až príliš veľa času. Veď bolo treba predsa neustále niečo kontrolovať a riešiť. To nie je len kŕmenie, čistenie, starostlivosť o kondíciu zvierat, ale sú to aj starosti s výberom vhodných adeptov na plemenitbu, časté výjazdy za veterinárom, úsilie pri zabezpečovaní zdarného vrhu, prikrmovanie mláďat a podobne.
No ale aby sme sa konečne dostali k plemenu, s ktorým pán chovateľ zožal úspechy. Boli to nádherné psy s pastierskym inštinktom - kólie. Plemeno si vybral najmä pre jedinečnosť vzhľadu, dobrú povahu a pre jeho obľúbenosť u verejnosti. Nasledovali roky, kedy sa mu aj za pomoci chovateľskej stanice Richarda Wágnera z Malaciek podarilo vyšľachtiť krásne exempláre. Tie získali ocenenie CACIB v Brne aj v Nitre.
Po čase prišlo k zmene, pán Andraško sa zameral na iné plemeno, na malého Nemeckého špica. Špice sú vyslovene strážnym plemenom, ľudia si ich kupujú najmä kvôli ich strážnym schopnostiam a nie kvôli povahovým vlastnostiam, pretože v poslušnosti skutočne príliš nevynikajú. Sú však svojou svojráznosťou veľmi vhodné aj na rozveselenie ľudí.
Ako sme už spomenuli, Vojtech Andraško sa venoval tiež chovu hydiny. Dosiahol v ňom výrazný úspech, spolupracoval pri projekte šľachtenia unikátneho plemena sliepky – malej Oravky. Ide približne o kilové úžitkové zvieratko, znášajúce aj napriek svojim drobným rozmerom pomerne veľké vajcia.
Pani Berta Andrašková, taktiež bývalá učiteľka, doplnila náš zoznam manželových koníčkov o chovateľstvo holubov, kanárikov, zajacov, rôzne športové disciplíny, jazdectvo a hudobnícke aktivity. Pán Andraško hral najmä na husliach, venoval sa aj spevu. Svoje spevácke schopnosti uplatnil hlavne v ZUŠ ako učiteľ spevu v rokoch 1987 – 94. Dokonca účinkoval desať rokov v známom spevokole, v Speváckom zbore slovenských učiteľov. S tým súviseli pravdaže aj časté sústredenia a zájazdy. Tiež do krajín západnej Európy, čo bolo počas komunizmu pravdupovediac dosť neobvyklé.
Povolanie mal pán Vojtech Andraško pomerne náročné. Po období, kedy pôsobil vo funkcii riaditeľa Základnej školy v Záhorskej Vsi, pracoval dlhé roky ako vychovávateľ vo výchovnom ústave pre mládež vo Veľkých Levároch. Každý si vie asi predstaviť, že venovať sa práci s mladými delikventmi nie je žiadna slasť. Ale pán Andraško to veru zvládal a dnes tvrdí, že mal túto prácu celkom rád a vyhovovala mu. Aj preto sa nám dnes javí jeho vtedajšie chovateľské nadšenie v jasnejších kontúrach, vieme, načo tiež poslúžilo. Odreagovanie sa pri zvieratách padne po ťažkom pracovnom dni predsa zaiste vhod.
Marek Brna
