Je sedem hodín ráno. MUDr. Danka Pražienková, lekárka Záchranného zdravotného systému v Senici, začína svoj ďalší pracovný deň. Po 24 – hodinovej službe v predchádzajúci deň si sotva stačila trochu vydýchnuť a už ju čaká ďalšia náročná „šichta“. Rýchle raňajky a nasleduje porada pracovného tímu. Na nej sa stretáva posádka, ktorá po celý deň bude robiť všetko pre záchranu druhých.
Deň sa začína
ranným brífingom
MUDr. Danka Pražienková, záchranári Roman Flamík, Vladimír Schäffer, vodič záchranného vozidla Jozef Čajko, asistent urgentných lôžok, a dispečerka Elena Ivánková, sa o sedem tridsať schádzajú, aby prehodnotili priebeh predchádzajúceho dňa a noci, prevzaté prípady a problémy, ktoré ostali na vyriešenie. Súhrn udalostí je pestrý, deň aj noc boli bohaté na výjazdy záchranného vozidla.
Perličkou a oživením brífingu je zmienka o „pacientovi“, ktorý spadol z bicykla, utrpel tržnú ranu na tvári a monokel na oku, zdravotníci mali podozrenie na úraz hlavy. Na vyšetrenie však nedošlo, zranený ušiel.
Nuž, aj takto podaktorí reagujú na lekársku starostlivosť, ktovie, či ho náhodou nevyľakali „zajačie poplatky“... Ako vravia veterinári, ak nedokážu chytiť svojho pacienta, je to s ním spravidla v poriadku.
Porada je skončená, nasleduje denná rutina. Záchranári kontrolujú prístroje a tašky s liekmi a lekárskym materiálom v sanitke. Prichádzajú prví pacienti, ktorým je na záchrannej stanici poskytovaná prvotná starostlivosť. Tu im podajú infúzie, ktoré naordinujú lekári prvého kontaktu, mnohí z príchozích sú starí „štamgasti“ s dlhodobým ochorením. Podanie liekov na záchrannej stanici ich odbremeňuje od úmorných a nie lacných dochádzaní do nemocnice.
Ako hovorí MUDr. Pražienková, lekári majú čo robiť s akútnymi stavmi – kolapsami od horúčavy a dehydratácie, srdcovými arytmiami a infekciami. Pacienti sú vďační za ochotu personálu a dojemne vyjadrujú slová uznania.
„Je to výborné, že máme takúto pomoc a ľudia sú vynikajúci. Všetka česť pani doktorke aj tým mladým chlapcom, ktorí sa tu o nás starajú,“ hovorí pani Zdenka zo Senice. Infúzie na záchranke dostáva už siedmy rok v pravidelných intervaloch. Je šťastná, že kvôli nim nemusí podstupovať hospitalizáciu a po kúre môže odísť domov. Postaršia pacientka z Cerovej si taktiež pochvaľuje, že jej pomôžu zvládnuť bolesť v nohách bez siahodlhého trmácania sa ktoviekam.
O spestrenie programu sa postará mierny incident pred vchodom. Istý pohodlný dobrák zaparkoval svojho štvorkolesového pomocníka tak, že znemožnil príjazd sanitke. Asi mu bolo príliš teplo a nemal chuť spraviť ani pár krokov navyše od parkoviska. Dúfajme, že ho „schladila“ papuča, ktorú mu po upozornení od riaditeľky polikliniky promptne nasadili mestskí policajti.
Rýchlosť je potrebná,
keď ide o život
Na urgentnom lôžku leží staršia žena so srdcovou arytmiou. Jej stav nie je najlepší, trpí chronickými problémami a júlová horúčava, ktorá sužuje Slovensko už tretí týždeň, jej vôbec neprospieva. Treba rýchlo rozhodnúť, čo s ňou. Doktorka Pražienková vyhlasuje výjazd do skalickej nemocnice, kde by mali chorú ženu dôkladne vyšetriť a prípadne hospitalizovať. Záchranný tím sa pripravuje na akciu. Odrazu to na záchrannej stanici začne pripomínať scénu zo seriálu Chicago Hope. Pacientka je stabilizovaná, pripojená na infúziu a dýchací prístroj a na pojazdných nosidlách bleskovo transportovaná do modernej sanitky vybavenej ako menšia jednotka intenzívnej starostlivosti. Je v nej všetko, čo treba pre poskytnutie odbornej prvej pomoci. Kyslíkový prístroj, prenosný srdcový monitor, nevyhnutné lieky. Lekárka rýchlo kontroluje pacientkin stav a sadá si vedľa vodiča. V kabíne zostáva záchranár Roman Flamík, ktorý bude po ceste kontrolovať životné funkcie chorej ženy. Záchranný Mercedes vyráža do Skalice.
Ak máte radi rýchlu jazdu, prídete si na svoje, i keď, úprimne povedané, pacient v ohrození života to ťažko ocení. Sanitka sa rúti po ceste s nasadením všetkých síl. Na neprehľadných úsekoch vodič nasadí sirénu, na rovných stačí modrý maják. Vodiči reagujú rôzne. Niektorí sa poslušne ťahajú ku krajnici a dávajú prednosť, iným by bolo treba nariadiť vyšetrenie sluchu alebo svojprávnosti. Najmä tým, ktorí tvárou v tvár uháňajúcej a blikajúcej sanitke signalizujúcej najvyššiu pohotovosť, spokojne vletia do protismeru. Vodič záchranky má čo robiť, aby z takýchto situácií bezpečne vykĺzol. Darí sa mu to. Záchranár pri pacientke skontroluje, či je všetko, ako má byť, nahlási lekárke údaje z monitoru a nevzrušene povie: „Toto je na dennom poriadku. Niektorí takto jazdia a jednoducho s nimi nič nepohne. Asi ich to nenaučili v autoškole...“ Ako vraví, aj sám už zažil kolíziu s nedisciplinovaným vodičom, našťastie sa vtedy nič vážne nestalo.
Záchranka dorazí do Skalice bez nehody, pacientka je okamžite transportovaná na príjem. Absolvuje interné vyšetrenie, srdcový monitor, lekári rozhodujú o hospitalizácii. Senická sanitka môže vyraziť na spiatočnú cestu, teraz už menej dramatickú. Treba sa však vrátiť rýchlo, kedykoľvek sa opäť môže vyskytnúť naliehavý prípad akútneho ochorenia či úrazu.
Byť záchranárom
je poslanie
V kabíne bez pacienta je čas prehodiť pár slov. Sympatický Roman Flamík je ešte mladý, no už presne vie, čo chce. Absolvoval strednú zdravotnícku školu, diaľkovo študuje záchranárstvo na vysokej škole. Toto povolanie si vybral pred dvanástimi rokmi a stále viac ho napĺňa uspokojením. Chvíle napätia pri transporte vážne chorého ho ubezpečujú, že je užitočný a nechcel by robiť nič iné. Sú však aj veci, s ktorými nie je práve spokojný – nielen on, ale ani celý tím. Jednou z nich je chýbajúca klimatizácia vo vozidle. V letných horúčavách je to poriadny problém.
Ďalšou nepríjemnosťou je stav vozoviek. Na niektorých úsekoch pripomínajú skôr tankodrom ako cestu pre motorové vozidlá. Zranený či chorý človek v bolestiach si na nich musí užiť svoje.
Poludňajší úpek vrcholí. Sanitka sa vracia na stanovisko v poliklinike. Na urgentných lôžkach vládne relatívny pokoj, lekárka sa vracia k svojmu počítaču a dokumentácii. Čo prinesú ďalšie hodiny a dni? Kiež by obetavci – záchranári mali čo najmenej práce. Žiaľ, choroba či ľudská ľahostajnosť a nešťastie si nevyberajú.
Andrea Engelová