Štvrtok, 22. február, 2018 | Meniny má Etela
Pridajte si svoje mesto

POVIEDKA NA TENTO TÝŽDEŇ

Dovolenková hra na falošnú sesternicu

Nikdy sa mi ani len vo sne nestalo, že by som bola nútená hrať pred niekým divadlo. Myslím, predstierať pred druhými, že som niekto iný. A preto sa mi to zrejme pritrafilo v normálnom živote.
Bolo to už veľmi dávno, no ja nosím stále v srdci tento pre mňa pomerne dosť zvrátený zážitok. Na papier ho dávam iba preto, že by ma veľmi potešilo, ak by niekomu slúžil ako poučenie.
Leto ako z amerického filmu. Rozpálená diaľnica a ja so svojim milým na ceste za dobrodružstvom a za diaľkami. To dobrodružstvo som ani tak neočakávala, skôr pár dní lásky, porozumenia a dobrej nálady k tomu. Za smer našej dovolenky sme si vybrali trocha menej navštevované letovisko na východe našej republiky.
Cesta ubiehala pomaly, veselo a bola opradená riadnou dávkou našich vzájomných túžob. Aspoň tak som si to vtedy myslela. Cítila som to tak, prežívala som to tak a tešila som sa preto na všetko, čo sme mali pred sebou. Moja naivná dušička chrochtala blahom. Až pokým nenastal zvrat. Nečakaný, totálny podraz. Moja cesta za šťastím dostávala trhliny a ja som si zúfala stále viac a viac.
Prečo? Pre jednu jedinú vetu, pre pár slov, ktoré ma bodali ako otravné šípy, pre zradu, pre všetko na svete, čo bolelo, akoby mi niekto srdce šliapal a rozhadzoval ho po cestách, kadiaľ nás viezlo auto našich snov.
„Chcel by som ťa o niečo vážne poprosiť, mačiatko... môžem?“ spýtal sa akosi nesmelo môj spoločník.
„Jasné, že môžeš, prečo ten formálny tón?“ doberala som si ho v domnienke, že ma niečím milým chce prekvapiť. No nebolo to milé, ani trochu. Naopak, takmer mi to vyrazilo dych.
„Vieš, prial by som si, aby tam, kde teraz o chvíľku prídeme, resp. sa iba zastavíme, aby si tam hrala moju sesternicu. Teda v žiadnom prípade nie moju partnerku.“
„Sesternicu? Niečomu tu nerozumiem. Prečo vlastne práve sesternicu?“ nechápavo som pootočila hlavu jeho smerom.
„Pretože teraz sa zastavíme u jednej slečny, s ktorou si už dlho píšem a ktorej som sľúbil, že ju prídem navštíviť. A pretože by bolo nevhodné priviesť si k nej svoju partnerku, chcel by som, aby si pred ňou zahrala, že sme jednoducho príbuzní. Vidíš v tom nejaký problém?“
„Jasné, že vidím. Ten najväčší. Nie som herečka a nie som ani tvoja sesternica! Tak ma prosím neznalú pouč, prečo táto komédia!? Táto dovolenka predsa patrí nám a ty mi tu zrazu táraš o nejakej dievčine, ktorú chceš ohurovať dokonca v mojej prítomnosti!“
„Presne tak, a ešte ťa chcem aj požiadať, aby si mi s ňou pomohla,“ nedal sa vôbec odbiť mojim negatívnym postojom, pretože som svoju zlosť akosi nedokázala ovládnuť.
Mala som sto chutí tresnúť mu dverami auta a vrátiť sa naspäť domov, ako voľný a nikým nemanipulovaný človek. No on pokračoval ďalej.
„Predstavujem si to asi tak, že ak u nej prespíme, vlastne u jej rodičov, tak večer nejako zariaď, prosím, aby sa dostala do mojej postele, dobre?“
Takmer som zdrevenela. Počujem dobre, alebo ma klamú zmysly? Ja mu ju mám dohadzovať do náručia. To je šialené! A ako to mám urobiť? Bolo mi úplne na odpadnutie. Takýto podraz a takýto zážitok som si pri plánovaní našej dovolenky veru nepredstavovala. Ozaj, možno ak sa teraz hneď uštipnem, uvedomím sa zrazu, že to bol iba sen, pomyslela som si.
Nič sa však nestalo. Uštipnutie ma zabolelo a ostal mi po ňom fľak na ruke, ktorou by som najradšej jednu vrazila tomu, čo sedel po mojej ľavej strane.
Naše auto sa však blížilo stále viac a viac k tomu nebezpečnému miestu, kde som mala zahodiť svoju hrdosť, svoje sny, svoju lásku do kaluže pretvarovania. A musela som to zvládnuť celkom sama. Bolo to nefér, nemalo to logiku, no aj tak som jednoducho musela podstúpiť to, o čo ma žiadal. Prestala som si v tej chvíli vážiť samu seba a zaprela som aj zvyšok dobrého vychovania, pretože inak by som vykričala do celého sveta, aká som sklamaná, bezradná a nešťastná.
Myslím, že až k cieľu cesty, teda po dom, v ktorom bývala ním vysnívaná Elena, som neprehovorila viac ani slovo. Nebolo ani čo. Bol si istý, že to dokážem, že to urobím. Nič iné sa naozaj nedalo robiť. Nebudem predsa pred cudzími ľuďmi strápňovať svoju dušu, svoj vlastný cit k tomu, o kom som si myslela, že mu môžem dôverovať. Ich sa moje úvahy, moje bolesti a moje rozhodnutia netýkajú. Im môžem byť ukradnutá. Oni mne však nie. Zachovám dekórum a podstúpim tú zvrátenú hru na oklamaných. Veď ten, kto v tejto hre zvíťazí, budem stopercentne ja, pretože získam späť svoju slobodu a svoju voľnosť. V konaní, v rozhodovaní, v láske...
A pretože ľudia to boli pohostinní a veľmi potešení našou, podotýkam očakávanou návštevou, moje zmysly pracovali ako o dušu. Ktohovie, odkedy ju už oblboval, keď vedeli o ňom aj jej rodičia? Tak to by som rada vedela. Ale nedozviem sa to, to je viac ako isté. Bola som teda sesternicou na plný úväzok. Nik sa nás aj tak nepýtal, prečo spolu práve my dvaja ideme dovolenkovať na tú poondiatu priehradu, ktorú prichystala Elena, ako cieľ našich pokojných dní a nocí.
Predtým sme však ešte prvý večer prespali u nich. Periny v posteli, ktorú mi ponúkli na prespanie, boli ako závažia. Ťažké, dedinské, cítila som ich ako nákladiak na svojom tele. Spať sa pod nimi nedalo, veď by som mala pocit, že nikdy sa spod nich ráno nevyhrabem. A aj tak som mala bojovú úlohu. Dostať tú dievku do postele môjho „bratanca“ takže, ťažké - neťažké, balansovala som u nich v noci po dome ako duch a snažila som sa fakt zo všetkých síl.
Vyskúšala som na tú nešťastnú dievčinu všetky finty, prehováranie, prosenie, aj som si vymýšľala ostošesť, nič nezabralo. Vyťahovala som všetko možné, čoho som sa na dne svojej duše dopátrala, no hlavne som ju presviedčala, aký je ten, čo za ňou prišiel z tej diaľky do nej zaľúbený, ako na ňu stále myslel, ako o nej nádherne hovoril a veľa, veľa ešte takých „ako“, no zbytočne som sa silila. Nepresvedčila som ju ničím, aby si išla k nemu ľahnúť do postele, ani keď som sa dušovala, že budem dávať pozor, aby rodičia nič nezbadali.
Bolo to slušne vychované dievča a nechcela sa dopustiť ničoho neprístojného v rodičovskom dome. Zrejme si myslela, že veď má na to celý týždeň, možno aj dva. Za tento nočný neúspech som však ráno dostala riadnej hubovej polievky, ale ja som sa jej aj tak v skrytu duše tešila, pretože som sa uistila, že táto Elena nebude iba taká jahôdka na zjedenie, že to bude riadna námaha, dostať do úst takéto sústo. A nech sa už ten „plejboj“ snaží sám! No tak som neuspela, čo na tom? Nie som predsa presvedčovadlo.
Na druhý deň v skorých doobedňajších hodinách sme sa rozlúčili s pohostinnosťou nič netušiacich rodičov a odfčali sme si to do neďalekého, takmer poloprázdneho letoviska, kde už na nás čakala príjemná chata, viacmenej poloprázdna. Okrem nás v nej nebol totiž nik. V jednom z tých dvojposteľových rekreačných priestorov som trávila svoju vysnenú dovolenku sama, našťastie však za zatvorenými dverami. Preto som mohla byť aspoň v týchto priestoroch sama sebou. Neprestajne som premýšľala ako a čím presvedčím tú dievčinu „od vedľa“, aby vyhovela chúťkam môjho spoločníka, ktorý bol stále viac nedočkavý. Čím oklamem svoje srdce, ktoré aj tak už nebolo ničoho schopné, iba plakať za láskou, ktorá bola dovtedy ako z rozprávky.
Elena bola tvrdý oriešok. Tuším bola vychovaná Detvanom. Neústupná, zásadová a poctivá. Naša prvá spoločná noc v trojici bola ako výkričník. Počula som ich vedľa za stenou stále sa zhovárať a domnievala som sa spočiatku, že je to dobre. Veď môjmu drahému ešte nik neodolal. Spracuje ju, utešovala som sa.
Ráno ma však prebralo z ilúzií. Nepovolila! Videla som mu to na očiach. Šľahala z nich nespokojnosť a zlosť, ktoré aj ihneď vychrlil na mňa slovami: „Veľmi si mi teda nepomohla! Spracovávala si ju čím, rozprávkami? Tak potom sa ti ten večerníček vydaril. Ani len žiadna zmena v jej správaní sa nedá nazvať náklonnosťou. Je milá, prítulná a to je všetko. Čo si s ňou prosím ťa robila, čo si jej vlastne natárala?“
„Chválila som ťa, ako sa len dalo. Vykreslila som ťa ako romantického hrdinu, ktorý túži iba po nej. Čo viac by si ešte chcel? Že je tvrdohlavá a nechcela byť s tebou pod jednou perinou, za to fakt nenesiem zodpovednosť. Ničím som ti neublížila, práve naopak. Urobila som z teba zamilovaného Rómea, ktorý už bez nej nemôže existovať.“
„To je asi to, je nejaká vyplašená,“ zasipel.
„Ale veď si mi nedal presné inštrukcie ako mám postupovať. Ty, taký perfekcionista... Nuž, som konala ako som vedela. Nadmieru som sa však snažila, to mi ver. Posnaž sa teraz trocha aj sám a nevrč už na mňa. Neboj sa, nebudem robiť žiadne scény, vytratím sa, kedykoľvek to bude potrebné. Tvoje fluidum ju nakoniec predsa len položí na lopatky, o tom nepochybujem. A o mňa sa nestrachuj . Poradím si aj sama,“ hoci to práve som nevedela úplne iste.
O tom, aké ťažké je spať vo vedľajšej izbe za stenou, ktorá na mňa padala, a ako ťažko som túto situáciu zvládala, som mu nehovorila ani slovo. Načo aj. Bol by ma akurát vyhrešil a vysmial sa mi. Veď či ja nie som jeho „chlebom každodenným a tie ostatné iba čokoládkou na prilepšenie“, ako to často zdôrazňoval, keď sa mu pritrafil nejaký úlet.
Tak dni nášho spoločného presviedčania o láske pre dievčinu, ktorá bola určite z nás oboch dostatočne zmätená, plynuli ako voda. Ja som sa starala o seba, im som dávala veľa priestoru na zoznamovanie a zbližovanie sa. No boli aj horšie chvíle. Tie, keď sme si všetci traja išli zaplávať, keď on ležal s ňou na deke v tesnej blízkosti, keď sa jašili spolu vo vode, keď ju hladil predo mnou a presviedčal o svojich citoch a aj také, keď sa to už jednoducho nedalo vydržať. Vtedy som odbehla do blízkeho lesa a snažila som sa zabudnúť na to, kde som a čo tam robím.
Čerstvý a nádherný vzduch mi vždy pomohol zmobilizovať v sebe zbytok síl a tak som pozhadzovala zo seba všetok zmätok pocitov a viny, ktorým som bola presiaknutá, aby som čerstvá čelila každému novému ránu po boku tých dvoch zaľúbencov.
Svoju hru, do ktorej som sa nechala vtiahnuť, som však musela dohrať so vztýčenou hlavou. Neplakať pred nikým, usmievať sa, aj keď moje srdce dostávala kopance a ranu za ranou. Dnes ani sama neverím, že som to dokázala. Usmievať sa na slniečko, užívať si vody a opaľovania, myslieť pri tom na lepšie časy a s nádejou, že toto tu je iba zastávka na opačnom konci sveta. A že raz sa všetko skončí. Dovtedy však musím všetko pretrpieť, tváriť sa, že som v pohode a hlavne, to nešťastné dievča nijako nevyplašiť a neukázať jej svoju pravú identitu, svoju pravú tvár.
Sľúbila som, že to dokážem a svoj sľub splním, keby ma stál aj život. Lebo život je dôležitý a ja som si ho aj týmto nekalým spôsobom vlastne chránila pre seba. Pre budúce dni, pre budúce okamžiky, pre radosť z poznaní a nechcela som odhodiť príležitosť, nemať svoj život vo svojich rukách iba preto, že niekto si zo mňa urobil bútľavú vŕbu a že ma vyradil na vedľajšiu koľaj. Z tej vedľajšej koľaje som mala aspoň lepší výhľad. Na jeho city, na jeho správanie, na jeho lásku, na jeho egoizmus a to všetko ma posilňovalo. Asi naozaj všetko zlé je na niečo dobré.
Po návrate z tejto dovolenky som pochopila, že oveľa horšie ako falošné sesternice sú predsa falošné lásky. Tie nás okrádajú o pravú tvár, o pravé city a podliehať im celý život je nezmysel.
Ako sa pozeralo na tento zážitok ono dievča, čo z toho všetkého mala a koľko jej z tejto falošnej lásky zostalo, to neviem dodnes. Nestarala som sa viac o to. Ani o toho, kto tieto zmätky vo mne vyvolal. A urobil vlastne dobre. Myslel si, že mi ublížil ,a on mi pomohol v tom najdôležitejšom okamihu života. Pomohol mi vyznať sa v sebe samej a poznať jeho skutočnú tvár. Falošnú ako tá hra na sesternicu.
- ez -

Článok pokračuje pod video reklamou

  1. Kronikárka z Holíča je svojimi zbierkami konkurenciou pre mnohé múzeá 218
  2. Popudinské Močidľany vybudujú dva domy smútku 151
  3. Ako z troch vznikla jedna. Cerová láka národnými kultúrnymi pamiatkami 140
  4. Polícia vyšetruje tri nehody v okresoch Senica a Skalica, jedna sa skončila tragicky 94
  5. V Častkove vyťahovali hasiči zakliesnené auto spod kamióna 77
  6. Denis Baumgartner: Veľkým snom je obliecť si dres reprezentačného A-mužstva 58
  7. Multinárodnosť v tíme beriem ako výhodu, tvrdí Ton Caanen Foto 44
  8. Skalická nemocnica získala viac ako 3,8 milióna eur, využije ich na gynekológiu a onkológiu 44
  9. Dorastenecký Výber ObFZ Senica na šiestom mieste 43
  10. V Sobotišti predstavia cezhraničný projekt Po stopách habánov 41

Najčítanejšie správy

Záhorie

Kronikárka z Holíča je svojimi zbierkami konkurenciou pre mnohé múzeá

Oľga Lašáková z Holíča je už vyše dvadsať rokov na dôchodku. Napriek tomu má roboty vyše hlavy. Záľuby a rodina sú pre ňu na prvom mieste. Jej najväčšou vášňou sú ručné práce a písanie kroniky. Nájdete však u nej aj zbierky euromincí, lyžičiek a ďalšie.

Popudinské Močidľany vybudujú dva domy smútku

V obci Popudinské Močidľany v okrese Skalica sa rozhodli predať súčasný dom smútku.

Ako z troch vznikla jedna. Cerová láka národnými kultúrnymi pamiatkami

Cerová sa nachádza v okrese Senica. Zaujímavosťou je fakt, že vznikla spojením s ďalšími dvomi obcami Lieskové a Rozbehy. Najstaršou obyvateľkou je rehoľná sestra, najmladším len trojtýždňový chlapček. Najstaršou organizáciou je škola.

Polícia vyšetruje tri nehody v okresoch Senica a Skalica, jedna sa skončila tragicky

Polícia vyšetruje v súčasnosti tri dopravné nehody, ktoré sa stali v okresoch Skalica a Senica, z ktorých jedna mala tragické následky.

V Častkove vyťahovali hasiči zakliesnené auto spod kamióna

V katastri obce Častkov sa dnes ráno zrazil kamión s osobným autom.

Blízke regióny

Jaroslav nahlásil bombu v hoteli Javorina. Hrozí mu až päť rokov

Policajti z Nového Mesta nad Váhom obvinili Jaroslava z Brezovej pod Bradlom zo šírenia poplašnej správy.

Kauza Mariatchi: Súdny proces sa tak skoro nezačne

Spis bol náhodným výberom pridelený inému sudcovi. Teraz ho študuje.

Presťahujú autobusovú stanicu?

Mesto má vypracovanú štúdiu ako by mal vyzerať predstaničný priestor.

Začali práce na obnove mestského parku v Trenčíne

Park bude farebne oživený kvitnúcimi drevinami, kvetinovými plochami a čiastočnou regeneráciou trávnikových plôch. Projekt počíta aj s protihlukovou stenou od železnice a cestnej komunikácie.

Ľudia si hromadným odvolaním proti zahusťovaniu sídliska nepomohli

Zelenú novostavbe dali najskôr poslanci Mestského zastupiteľstva v Trnave, ktorí pre ňu menili územný plán.

Všetky správy

Vlhová dosiahla životný úspech v kombinácii, skončila piata

Zlato si vyjazdila Švajčiarka Michelle Gisinová.

Olympiáda 2018 (ZOH): Program 22.2.2018 (deň 13)

Pozrite si program zimných olympijských hier 2018 v juhokórejskom Pjongčangu na deň 22. február 2018.

Auto narazilo do skupiny detí, zranených je dvanásť školákov

Nehoda sa stala pri Spišskom Bystrom v okrese Poprad.

Slovenskí oligarchovia chceli pomôcť, cesta nakoniec končí v poli

Nedokončený nadjazd na kraji Bratislavy neplánujú dostavať.