Keďže kto hľadá ten i nájde, netrvalo mi dlho a na Milana som získal kontakt a následne som si dohodol i malé pracovné stretnutie s ním práve v reštaurácii Indián kde sa Milan postaral o celkovú výzdobu a imidž tohto zariadenia.
„O tom portréte Ježiša osadenom v strome viem, ale musím vás sklamať,“ rozhovorí sa pomaly Milan. „Ten mi už dlho pripisujú na vrub, no ani ja neviem, kto ho vytvoril. Robím i drevorezbárčinu a vlastne mám i rozrobený podobný námet, ale tamten nie je moja práca.“
Ako vidíte, sú medzi nami i takí, ktorí sa nepýšia cudzím perím a cudzou prácou. O Milanovi môžem už s istotou povedať, že je vlastne imidžmejkrom „Kúcanských šenkú a reštaurácií“. Najviac je jeho práca viditeľná v reštaurácii Indián, ktorú celú pokreslil výjavmi a legendami z Amerického západu.
„Milanova práca v našom pube Indián je verejnosťou a i zákazníkmi prijímaná jednoznačne pozitívne,“ hovorí vedúci prevádzky Indián v Kútoch Mário Vávra. „Práve kresby a výjavy zo života amerického západu na stenách šíria to najlepšie meno o našej reštaurácii. Pravda okrem našich pohostinských služieb.“
V ďalšej Kútskej reštaurácii U Jána, pre ktorú Milan vytvoril plastiku orla dosť realisticky vyzerajúceho, chcú zas otvoriť ďalšiu miestnosť pre Milanovu sebarealizáciu.
Paradoxne vyznieva fakt, že sám autor kresieb a plastík, ktorými sú Kúťanské krčmy vyzdobené, sa doposiaľ nezúčastnil žiadnej súťaže výtvarníkov či už v našom Záhorskom regióne alebo niekde inde. Na moju dotieravú otázku, či mu stačí takáto forma výtvarnej sebarealizácie, Milan odpovedal: „Stačí, ako stačí. Dúfam, že mi vyjde čas na vytvorenie nejakej práce vhodnej i do súťaže.“
A na margo otázky by som mal iba malú poznámku: Kresby na stenách Kúťanských reštauračných zariadení môžu návštevníci obdivovať po celý rok. Zatiaľ čo súťažnú výstavu v niektorom našom kultúrnom stredisku iba mesiac a i to v pracovných dňoch. Nehovoriac o tom, že Milanove práce zdobia steny pubov i vo Fínsku, Rakúsku a inde.
Milan sám s hrdosťou v hlase priznáva, že tento dar má zdedený od svojej matky Anny Zemánkovej rod. Palkovičovej. „Nemám žiadne výtvarné vzdelanie, no o to viac ma baví výtvarne tvoriť a svojimi prácami zaujať návštevníkov Kútov a Záhoria.“
Ako vidno z reakcií návštevníkov týchto zariadení, tak Milanovi sa ako jednému z mála podarilo osloviť bežného zákazníka reštaurácie i pomocou výzdoby zariadenia.
„Orol je môj život. Toho sa snažím zobraziť vo svojich diela najčastejšie, či je to už v nejakej krčme alebo vo vestibule bratovho domu.“ A ako všetci vieme, orol v nás evokuje maximálny pocit slobody, preto túto slobodu doprajme i Milanovi v jeho úsilí o čo najlepšie zviditeľnenie obce Kúty ako takej a i v jeho tvorivej invencii a výtvarnej sebarealizácii.
Text a foto: M. Holenka
