Asi 3,5km VSV od stredu záhorskej obce Kuchyňa sa na jednom z výbežkov bočného masívu Vysokej nachádzajú stopy po stredovekom fortifikačnom objekte. Nepochybne išlo o hrad a tak ho podľa polohy pomenovali Kuchyňa.
Situovanie a členenie fortifikácie je charakteristické pre obdobie vrcholného stredoveku. Charakter a usporiadanie nepripúšťajú pochybnosti o tom, že ide o dosiaľ neznáme feudálne sídlo – hrad so všetkými jeho atribútmi. Pretože sa nevyskytuje v písomných prameňoch, a jeho strážna funkcia je sporná, predpokladáme (Slivka, Plaček) jeho vznik po uvoľnení majetkov záhorského kráľovského domínia počiatkom 14.storočia po vymretí Arpádovcov. K zakladaniu nových hradov sa vytvorili podmienky počas panovania Karola Róberta a za Ľudovíta Veľkého. Susedné hrady - Pajštún, Plavecký, Dračí hrádok, Dobrá Voda a Korlátka vznikli z kráľovskej iniciatívy v priebehu 13.storočia, hrad v Kuchyni vznikol pravdepodobne o storočie neskôr.
Začiatkom 13.storočia majú Kuchyňu v držbe bohatší šľachtici - potomkovia nitrianskeho župana Tomáša, ktorí si získané panstvo rozdelili na pezinské a svätojurské. Na prelome 13. a 14.storočia sa obe panstvá spojili. Po vymretí pezinsko-svätojurských grófov v roku 1543 prešiel ich majetok aj s 10 hradmi pod kráľovskú korunu - nikde sa však nespomína hrad v Kuchyni. Hrad teda najpravdepodobnejšie vznikol na majetku pezinských grófov a po ich vymretí bol opustený, pretože územie prešlo pod panstvo Plaveckého hradu. Tento predpoklad potvrdzujú aj archeologické nálezy z hradu.
Ostrožina je od plošiny Bučkovej, stúpajúceho hrebeňa, oddelená úzkou dvojnásobne prekopanou šijou. Tie medzi sebou rozdeľujú plochú vyvýšeninu, ktorá slúžila ako opevnená nástupná plocha na most vedúci cez priekopu so vstupujúcimi bralami do dolnej ohrady. Tá je vymedzená s troch strán terénnym stupňom obklopujúcim jadro. Na západe sú ešte stopy valu.
Jadro má oválne prstencové usporiadanie a v jeho hornej časti sú badateľné zvyšky muriva dvoch hranolových veží stojacich oproti sebe. Horná časť (45x17m) bola ohradená múrom. Medzi vežami bola pravdepodobne palácová stavba, čo môže potvrdiť až výskum. Hornú časť lemuje výrazná berma, ktorá je pozostatkom opevnenia a priehlbina na SZ môže byť pozostatok po hospodárskej budove.
Prístupová cesta mohla viesť úžľabinou po severnej strane hradu, alebo po južnom úbočí hrebeňa. Vchod do jadra bol najskôr mimo veže a dá sa predpokladať na menej strmej severnej strane. Archeologické nálezy (kachliarska keramika) vylučujú predpoklad, že hrad nebol dostavaný, pretože pochádzajú z interiéru vykurovaného hradu.
V jadre sú badateľné zvyšky muriva oboch veží (západná je odkrytá vďaka činnosti miestnych „zlatokopov“) a zvyšky kamenného múru rozváľané v blokoch po severnom a južnom svahu. Vnútorné rozmery západnej veže sú 4,1x4,3m s hrúbkou múru 2m, čo ju predurčuje na možnosť obývania. Z druhej veže sa zachovalo severovýchodné nárožie lícujúce so západnou vežou a vyvýšené hrádzky s obsahom muriva svedčia o približne rovnakých rozmeroch ako mala veža prvá. Najviac rozpadnutého muriva na západnej strane má pôvod v rozpade západnej veže.
Odporúčam návštevu tohoto fascinujúceho miesta, ktoré umocňujú suché stromy a machom pokrytý povrch zeme. Budete sa cítiť ako pri nakrúcaní nejakej rozprávky v čarovnom lese...
K tajomnému hradu sa dostanete zo zastávky SAD Kuchyňa po modrej značke smerom na Vysokú po horáreň Vývrat. Cesta odbočí vľavo, pokračujte a po chvíli sa cesta pri usadlosti skrúti vpravo do lesa. Tu po cca 200m odbočuje vľavo ku krmelcu, ktorí stojí na úpätí výbežku Bučkovej, na ktorom je hore hrad. Odporúča sa obísť výbežok ďalej vľavo a po lesnej ceste po ľavej strane obísť výbežok až popod jeho sedlo. Tu, pri prameni, sa pôvodná prístupová cesta stáča prudko vpravo a smeruje po svahu do sedla a k prvému valu.
Literatúra: M.Slivka, M.Plaček - Zvyšky stredovekého hradu nad obcou Kuchyňa - Vlastivedný časopis.
Foto: RobertMazánik
