Veľa ľudí sa dostáva do rozporu so zákonom iba vďaka tomu, že zákony sú pre neho veľkou neznámou. No žiaľ, málokto urobí niečo preto, aby tomu tak nebolo. A pri tom stačí jednoduchá maličkosť. Zaujímať sa trocha viac o svoje aktivity aj z pohľadu práva. A keďže je dnes úplne samozrejmé nosiť vo svojom saku či kabelke mobil, túži po ňom každý. Získať sa dá pomerne jednoducho. Niekedy aj za jednu korunu. Ibaže aj takto jednoducho môže prakticky začať kolotoč problémov, bez ktorých by sa každý určite rád zaobišiel.
Ako tomu bolo v prípade neskúseného a mladého výrastka Petra, ktorý sa krátko po maturite dostal do spoločnosti nie práve najlepšej, čo sa morálky a slušnosti týka. Pre niektorých mladých je dnes „biznis“ všetko. Len aby sa nenarobili a ruky nezašpinili. Peter bol do skončenia strednej školy úplný baránok, k čomu prispela aj prísna rodičovská výchova. V škole takmer v ničom nevynikal, iba ak túžbou mať už maturitu za sebou. Že v učení pokrivkával, bolo pre neho nepodstatné. „Nejako bolo, nejako zase len bude,“ často vravieval. Aj preto maturitu spravil s odretými ušami.
Keď sa mu spolužiaci rozutekali a on si nenašiel prácu adekvátnu svojim predstavám, vôbec sa preto netrápil. Veď zo zákona sú rodičia povinní živiť svoju ratolesť a starať sa o ňu až do dvadsaťpäť rokov. To je ústretové. Že však to mladým zakrýva výhľad do budúcnosti, je už vedľajšie.
Peter preto radšej zakotvil medzi pouličnými radovánkami, ktoré ponúkali kaviarne, reštaurácie, denné i nočné bary. Nečudo, že natrafil na podvodníka, ktorý všetkým velil, rád priúčal „ kultúrnemu ničnerobeniu“ – podvodom a krádežiam.
Spomínaná partia bola veselá, trestnej činnosti „špekulatívneho charakteru“ sa vôbec nevyhýbala. Nik z toho však príliš nešťastný nebol. Mali všetci rodičov, ktorí pomohli, len nech mali od nich pokoj. Peter mal jediný spomedzi nich šťastie, pretože si našiel prácu a získal tak aký – taký vlastný príjem. Aj preto mu vodca gangu navrhol, aby si zadovážil mobil na splátky. Peter sa však z mobilu dlho neradoval, vodca mu ho hneď po podpísaní zmluvy vzal. Podobne, v rukách iného, skončil aj druhý Petrov mobil.
Petrovi začali domov chodiť faktúry, hoci si z telefónov ani raz nezavolal. Vysoké sumy nemal z čoho zaplatiť, preto tento problém hodil rovno za hlavu, v tomto prípade rovno do koša.
Nezvyčajný papier v koši si však všimol Petrov otec. Pod jeho nátlakom sa Peter priznal, ako to vlastne s mobilmi a hlavne vysokými účtami bolo. Matka nelenila a zašla do oboch spoločností poskytujúcich mobilné telefonovanie nahlásiť stratu a požiadať o zablokovanie oboch čísiel. Ešteže tie si jej syn pamätal.
Mobily ostali hluché a tzv. „kamaráti“ sa mu už vyhýbali, pretože z neho nemali žiaden prospech. Zmohli sa iba na to, že si z neho uťahovali, aký je to „ťulpas“, keď sa hneď pred rodičmi vytasil s pravdou von.
Odvtedy faktúry prestali chodiť. Relatívny pokoj občas narušila upomienka od spoločností s upozornením, aby zaplatil dlh. Postupom času urgencie prestali chodiť a tak si Peter myslel, že všetko je v pohode. Nebolo!
Keby sa bol už vtedy informoval u právnika, ako má postupovať, bol by sa dozvedel, že pohľadávku je nutné ihneď uhradiť. Inak mu každým dňom na nezaplatenom dlhu narastajú úroky z omeškania, ktoré zákon poskytuje každému veriteľovi. A dozvedel by sa samozrejme aj to, že s vymožením dlhu má každý, kto niekomu poskytne vec na splátky, čas až po dobu troch rokov. Teda až tesne pred uplynutím trojročnej doby si môže podať na súd návrh na vydanie platobného rozkazu, aby mu ten ktorý dlžník sumu zaplatil. Dovtedy môže nechať dlh narastať. A že suma úrokov niekedy presiahne aj sumu zakúpeného výrobku, to je logické.
Peter toto všetko nevedel. Vtedy, keď dostal poslednú upomienku bol jeho dlh ešte len tridsať tisíc korún. Aj tak si však hlavu nelámal. Možno chvíľami aj áno, ibaže ako to mal zvestovať rodičom? Znova by ho vyhrešili, naládovali zákazmi, príkazmi a čo je najhoršie, určite by vyfasoval aj výprask.
Po dlhom čase prišla ďalšia zásielka, ktorá ho veru postavila do pozoru. Musel si ju ísť osobne prerevziať na poštu, pretože išlo o zásielku do vlastných rúk. Astronomická suma, ktorá na neho vyskočila z obálky, mu skoro vytlačila oči s pod vlasov. No on si stále všetko nechával pre seba. Neodvolal sa proti rozhodnutiu súdu, a tak sa stal platobný rozkaz právoplatným.
Následne ho vyzval exekútor na zaplatenie dlhu, ktorý už bol navýšený o súdne trovy a o trovy exekúcie Vtedy už si uvedomil, že lieta v riadnej nepríjemnosti. Nervy mu pochodovali ako o závod! Exekútor mu objasnil všetky alternatívy vymoženia jeho dlhu. Teda siahnúť mu môže na plat, taktiež mu má právo odňať hnuteľné veci, ak nejaké vlastní. Zabudol v tej chvíli, aj čí je.
Konečne prišiel k uzáveru, že niet úniku. Vyšiel s pravdou von a dobrí a starostliví rodičia za neho celú čiastku uhradili ihneď. Nie však nezištne, ale s podmienkou, že im mesačne všetko bude splácať. Poradili sa samozrejme s právnikom a tak sa dozvedeli, že dlžná čiastka sa musí uhradiť aj s úrokmi, ktoré sa navyšujú každým dňom, až do zaplatenia. Ak by však Peter sám splácal dlh napríklad zrážkami zo mzdy, narastaniu úrokov by sa nezamedzilo. Práve naopak. Tento krok by mohol ohroziť aj jeho postavenie v práci.
Dnes dlhuje svojim rodičom osemdesiat tisíc korún a nemá nárok na žiadne výhody. Má dievča, s ktorým by sa chcel oženiť. Ibaže za čo? Ako sa postará o rodinu? Z času na čas je vždy niektorý z nich bez práce, a on môže byť vďačný rodičom do konca života, že ho vytiahli z poriadne horúcej kaše.
Že dlhy sa musia platiť, či už na ne máme alebo nie, je jedna zo životných právd a platí pre všetkých rovnako. Neznalosť zákona neospravedlňuje a je na každom, aby sa ním vlastnými chybami nenechal pritlačiť k múru.
- elza -
