Hokejové deti. Za sebou už majú prvé hokejové nuansy, zvládajú základné prvky hokejovej abecedy, avšak stále je na čom pracovať a stále je čo pilovať. Kvalitná práca s hokejovou mlaďou, ktorá vychádza z odborného a súčasne pedagogicko - psychologického prístupu, na svoje kvalitné plody nenechá nikdy čakať. Skalické hokejové prípravky idú taktiež svojou cestou. Bez zanietenia trénerov, rodičov a samotných detí to samozrejme nejde. A tak sme poodkryli prikrývky jednej malej hokejovej rodiny, keď sa zo štvrtákov stáva piata športová hokejová trieda. Majstri Slovenska sú v skalickom hokeji len jedni, v roku 1983 sa to podarilo mladším žiakom pod vedením trénera Františka Kazinotu. A o tom, že práve tento tréner zasial aj tie dobré trénerske semiačka, svedčí fakt, že nejeden jeho bývalý zverenec sa etabluje na trénerskom poste. Bývalý brankár Anton Hujsa patrí k jedným z nich. Anton už svoju majstrovskú medailu má, teraz sa rozhodol venovať hokejovej prípravke skalickej HK 36 Skalica. A práve s ním sme sa o partii nádejných piatakov (ročník narodenia 1995 a 1996) porozprávali.
„Pôsobím ako asistent trénera pri Mirovi Černom, ktorý je súčasne šéftréner skalických prípraviek. Zároveň som aj vedúcim mužstva týchto chlapcov“, začal svoje rozprávanie Tony alias Tutin, ako ho všetci v skalickej hokejovej rodine volajú. „Sme spolu od tretieho ročníka. V kádri máme v súčasnosti 25 chlapcov, vrátane chlapcov ročníkovo mladších.“
A ako si vhupol na túto trénersku dráhu?
„Akosi som do toho spadol. Keď mal môj syn Tibor tri roky, bol som mu kúpiť korčule a Stano Hazlinger sa spýtal, či malý nechce chodiť na hokej. Ja som si myslel, že je to skoro, ale syn, že chce hrať hokej. A keď som bol na tréningu na striedačke, pozeral sa a videli ma tam tréneri, tak chceli, aby som išiel aj na ľad. Tak som od štyroch rokov svojho syna začal ako asistent S. Hazlingera u tých najmenších. Potom som išiel do tretieho ročníka, ten prebral M. Černý a on chcel, aby som zostal pri ňom. Túto partiu máme od tretieho ročníka pokope.“
Aká je hokejová náplň práce s týmito chlapcami?
„Trénujeme, ale snažíme sa deti vychovávať aj po ľudskej stránke, lebo niektorým chýbajú základné návyky a aj na to treba klásť dôraz, nielen trénovať, ale aj vychovávať.“
Ako to vyzerá u týchto detí v tréningoch?
„Od tretej triedy sa stále učia korčuľovať a v tom sa pokračuje. K tomu sa pridáva technika hry s hokejkou. Kombinácie sa netrénujú, na to je čas, s tým by sme im zbytočne plietli hlavu. Hlavne to korčuľovanie. Keď si pozriete ruský hokej, tí korčuľujú do zblbnutia a je to na nich vidieť. Hrajú sa samozrejme aj s hokejkou, ale v treťom ročníku sa hlavne korčuľuje, korčuľuje a v závere sa pridá nejaká hra s pukom. Až v závere sezóny sme odohrali pár prípravných zápasov, inak v treťom ročníku chlapci ešte zápasy nehrajú. V štvrtej triede sa pokračuje v trende korčuľovania, ale už hra s hokejkou k tomu bola pol na pol. Tu sme už mali aj súťaž, taká neformálna, nevedie sa ani tabuľka, ani strelci gólov, nie je tam žiadna evidencia. Hrá sa tretinkový hokej, aby deti boli vyťažené a hrali. Na celé klzisko by to neujazdili. V stiesnenom priestore sa častejšie stretávajú s pukom. Sú tam nejaké rozdiely možno preto, že niektorí začali skoršie trénovať, ale všetko sa dá dobehnúť, časom sa to povyrovnáva. Ono to záleží aj na chlapcoch, ako pristupujú k tréningom a ako sa zúčastňujú tréningových procesov. Niektorí ešte nechápu, že treba trénovať aj v telocvični. Tieto tréningy vynechávajú, hoci sú tiež dôležité. Štvrtý ročník nám ukázal niektoré slabiny chlapcov a naopak niektoré plusy. Zistili sme, že je stále nutné pokračovať v tom trende dobrého korčuľovania, lebo u niektorých nie je stále zvládnutá technika korčuľovania. V zápasoch sme sa snažili deti motivovať, aby vedeli pozične hrať. Každý, aby si svoje miesto ustrážil, aby nešli všetci po puku. Samozrejme, veľký dôraz kladieme na tréning, výchovu mladých brankárov, kde nám pomáha tréner Marcel Ondráš.“
Hokejové skúsenosti ste naberali v prvých zápasoch, ale okúsili ste si aj chuť turnajov.
„Zúčastnili sme sa turnaja v Bratislave - Avion Cup, ten sme vyhrali. Na konci roku 2005 sme boli na turnaji v Púchove, tam sme skončili tretí. A na konci sezóny sme sa zúčastnili dvoch turnajov, ale už na celé ihrisko, no bez predchádzajúcich skúseností s hrou na tento veľký priestor. Predtým chlapci nikdy nehrali na celé ihrisko. Skočili do toho rovnými nohami. Prvý turnaj bol v Uhorskom Ostrohu, tam už deti hrali celý rok na celú ľadovú plochu. U nás na rozdiel od Čiech je také pravidlo, že štvrtáci hrajú len tretinkový hokej. V Uhorskom Ostrohu naši chlapci k tomu veľmi poctivo a korektne pristúpili. Veľmi sa tešili, mali zážitok, aj to bolo výborne zorganizované. Ukázalo nám to, že s dobrým prístupom chlapcov sa dajú uhrať dobré výsledky. Ten druhý turnaj bol domáci, skalický. Tu sa asi naši chlapci videli v oblakoch a asi trošku podcenili niektorých súperov. Tam boli dosť veľké medzery, ale vedu z toho nerobíme. To bolo len na skúšku, aby sme vedeli na čom treba popracovať. Chýba im niektorým sebadisciplína a trošku kolektívny duch. Skalický turnaj sa však veľmi vydaril. Moje poďakovanie patrí sponzorom a rodičom, ktorí sa spolupodielali na zdarnom zorganizovaní a priebehu marcového turnaja v Skalici.“
A o čom bude piata športová hokejová trieda?
„Určite budeme pokračovať v nastolenom trende tréningov, aj keď sa už budú pridávať troška zložitejšie cvičenia, pri ktorých budú musieť trošku viac premýšľať. Budeme hrať súťaž, ale bez vyhodnotenia súťaže. Otestujeme si, ako na tom budú do budúcna, aby sme ich dobre pripravili. Keď už začnú v šiestej triede hrať súťaž, aby vedeli zvládať tie ťažšie situácie, keď sú pod tlakom. Stále sú to len deti, takže všetko berieme formou hry. Oni sú súťaživí. Aj v tréningu sa snažíme ich k tomu viesť. Oni sa musia najmä hrať, na ten dril majú ešte čas. Tam sa musí hlavne vysledovať, kto je na aký post vhodný a naučiť ich na tom poste hrať, aby sa vedeli pohybovať, aké územie má ovládať, aby si jeden druhému nezavadzali. Už sa rozhodne, kto bude obranca či útočník, i keď to nemusí byť definitívne. Brankárov už máme jasných, s tým už sa nebude hýbať, samy si to vybrali. S nimi sa budeme naďalej snažiť robiť brankárske cvičenia, aby nevyrastali ako samorasti. Aj ich ako bývalý brankár usmerňujem a vediem. U týchto malých brankárov je dôležitým základom vytvoriť si techniku, aby nepoužívali nesprávne prvky pri chytaní. Oni tak strašne chcú chytiť ten puk, že sa po ňom hodia aj po hlave, ale to sa nedá.“
Ako prežívajú detičky hokej?
„Veľmi ich to baví, chcú to hrať. Hrajú to s radosťou a to je náš prvoradý cieľ, aby ten hokej hrali stále s radosťou a s láskou. Aj slzičky sa občas vyskytnú, väčšinou keď ich mrzí prehraný zápas alebo zbabraný turnaj. Tam musíme vstúpiť asi takým spôsobom, že dnes sme prehrali, zajtra vyhráme, netreba vešať hlavu, ale naopak, treba sa vzchopiť a zabojovať na budúcom zápase, vyvarovať sa chýb, ktoré sme zistili pri tom prehratom zápase.“
Aké sú najkrajšie chvíle v spoločnosti týchto hokejových deťúreniec?
„Všetky chvíle sú najkrajšie, aj keď jedujú a treba na nich zvýšiť hlas, vzápätí spolu žartujeme a smejeme sa. Máme ich radi, a preto všetky tieto chvíle sú pekné. Samy rodičia nám povedali, že sa s nimi urobilo kus roboty. U detí ten hokejový rast vidno.“
Čo je pre teba predovšetkým pocit zadosťučinenia?
„Tá spokojnosť chlapcov.“
A tvoje hokejové želanie?
„Každého trénera určite poteší, keď sa ten chlapec dostane čo najďalej, aj keď musíme byť realistickí, že nie všetci to dotiahnú až do A - mužstva alebo reprezentácie, ale každý ten chlapec si zaslúži pozornosť.“
Prianie chlapcom?
„Určite pevné zdravie, lebo to je pri športe prvoradé a nejaké pekné úspechy, radostné chvíle a hlavne, aby ich hokej tešil.“
Veru tak, hokej ako potešenie, hokej ako hra, ktorá prináša radosť tým na ľade i tým, ktorí mu fandia. Hokejoví piataci sa vydali na tú svoju hokejovú cestu, nuž veru, držíme vám päste, nech pozitívne idey trénerov sa zhmotnia v každom ich malom hokejovom zverencovi. Letnú prípravu už piata športová hokejová trieda odštartovala, ako bonus ich čaká v júli sústredenie na Kunove, kde si to ešte leto užijú. A potom hor sa na ľad, veď čo už hokejisti ľúbia viac ako odetí vo výstroji čarovať na ľade. Sezóna 2006/2007 pomaličky klope na dvere.
Kolektív 5. ŠHT tvoria: hlavný tréner Miroslav Černý, asistent trénera + vedúci mužstva Anton Hujsa, brankári - Kamil Ondráš, Ján Mareček, Samuel Košút, Radoslav Němec, hráči - Dominik Bílik, Tibor Hujsa, Patrik Purgát, Denis Petržala, Juraj Tomša, Tomáš Bejdák, Filip Kotvan, Adrián Sloboda, David Michaláč, Marián Litecký, Patrik Janáč, Lukáš Moniak, Michal Bezúch, Krištof Kukliš, Peter Formánek, Filip Minariček, Patrik Kopeček, Kristián Komínek, Martin Michálek, Mário Matúš, Ladislav Romančík.
MonikaKušnierová
