Piatok, 30. október, 2020 | Meniny má Simon, SimonaKrížovkyKrížovky

Kuchyňa oslavuje 800. výročie prvej písomnej zmienky o obci

Obec Kuchyňa nikdy nepatrila do priemyselnej zóny na Záhorí. Jej rozvoj sa vždy orientoval na to, aby sa tu vytvorila rekreačná zelená zóna na Záhorí. Predurčuje ju k tomu aj jej poloha na úpätí Malých Karpát pod ich druhým najvyšším vrchom Vysoká. Okolie

Tajomný hrad
v Karpatoch
Málokto vie, že v blízkosti Kuchyne sa nachádza ešte jeden veľmi starý hradný objekt – neznámy hrad. Vrch, na ktorom stál, už dávno obyvatelia nazvali Zámeček, čo samo o sebe svedčilo, že tam nejaký hrad bol. V starých listinách o ňom zmienky niet, mena nemal. Bola to iba hromada kamenia.
Historici pôvod hradu datujú do 14. storočia, teda o sto rokov neskôr, ako bol postavený Plavecký hrad. Pravdepodobne ho vybudovali grófi z Jura a Pezinka ako strážny hrad cesty, ktorá vedie dolinou a spája Modru a Malacky cez Vývrat. Keď rod vymrel, opustený hrad spustol.
K Zámečku sa traduje aj legenda, podľa ktorej mal vodca zbojníkov na vŕšku Zámeček svoj hrad. Títo zbojníci pochádzali z okolitých dedín. Domácim neubližovali, ale chodili rabovať do Rakúska. Preto vraj Mária Terézia nariadila usporiadať na nich vojenskú výpravu, ktorá zbojníkov vyhnala a hrad na Zámečku dala zrúcať.

Skryť Vypnúť reklamu

Pohľad do histórie
Obec Kuchyňa je jednou z najstarších obcí na Záhorí. Vzhľadom k pravekému osídleniu neďalekých jaskynných útvarov sa dá usudzovať, že sa praveký lovec pohyboval aj v tejto lokalite. Medzi ďalšie archeologické náleziská, ktoré potvrdzujú osídlenie v dobe bronzovej, patrí aj keltské oppidum nad neďalekým Plaveckým Podhradím. Prítomnosť Rimanov zase potvrdzuje strážna veža v susednom Rohožníku.
Územie medzi Malými Karpatami a riekou Moravou ležalo v tzv. konfíniu, čiže hraničnom pásme, ktoré začali uhorskí panovníci parcelovať a dávať svojím verným vazalom na osídlenie a obrábanie. Takto v roku 1206 daroval kráľ Ondrej II. svojmu vernému vazalovi grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Pázman územie Plaveckého Štvrtka i s trhovým právom a mýtom. V listine, v ktorej sa vyznačujú hranice tohto panstva, sa prvý raz spomína i názov Cuhnamezei (dnešná Kuchyňa).
Prví osadníci boli pravdepodobne drevorubači, ktorí klčovali lesy, aby získali pôdu na obrábanie. Ďalej tu boli uhliari, čo pálili drevené uhlie a pravdepodobne i lovecké družiny a garbiari. Osadníkom sa tu zrejme nevodilo zle, pretože uhorský kráľ sv. Ladislav vydal nariadenie, že asi desať dedín si musí postaviť vlastný kostolík. Ten postavili v Kuchyni a bol zasvätený sv. Mikulášovi.
Hoci prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1206, známa ranná história obce je úzko spätá s Plaveckým hradom. Po tatárskom vpáde v roku 1241 obec pod názvom Kuhna daruje kráľ Belo IV. synovi bratislavského richtára Kunta, ktorý sa nazýval Depreht. Nový zemepán povolal osadníkov a v 13. storočí tu postavil pevný hrad Detrek. Po odtiahnutí Tatárov naspäť do Ázie povolil Belo IV., aby sa v Uhorsku usídlili kmene bielych Kumánov, ktorých z ich pôvodnej zeme vyhnali Tatári. Zveril im stráženie hraníc v okolí hradu Detrek, kde sa aj usídlili. Pretože títo Kumáni boli plavovlasí, ľud ich nazval slovanským menom Plavci. Aj preto sa hrad, pod ktorým sa usídlili, nazval Plaveckým hradom.

Skryť Vypnúť reklamu

Čie je územie, toho je
i náboženstvo
Deprehtovi potomkovia držali hrad až do prvých desaťročí 15. storočia. Potom ho dostal beckovský hradný pán vojvoda Ctibor zo Ctiborovíc, neskôr, až do roku 1543 ho vlastnili grófi z Jura a Pezinka, potomkovia už spomínaného grófa Alexandra z rodu Hont-Pázman. Po vymretí rodu sa hrad i s panstvom vrátil do rúk koruny a stal sa predmetom viacnásobného dania do zálohu. Zálohovaním sa dostal do rúk grófa Gašpara Šerédyho, Salmovcov, Fuggerovcov a Balassovcov.
Keďže ďalší majitelia Plaveckého panstva boli evanjelikmi, podľa nepísaného zákona Cuius Regio – Ilius et religio (Čie je územie – toho je i náboženstvo), reformačné náboženské hnutie ovplyvnilo aj život v obci. Katolícke kostoly v Perneku i Kuchyni boli zabraté evanjelikmi, deti chodili do evanjelickej školy v Perneku, keďže farnosť v Kuchyni bola len fíliou fary v Perneku.
Na katolícku vieru prestúpil až posledný zemepán z ballasovského rodu Peter, ktorý v roku 1615 začal, spolu so svojou matkou, uvádzať do života katolícke náboženstvo. Keďže Peter nemal žiadneho mužského potomka, panstvo aj s hradom sa opäť vrátilo korune. V roku 1622 ho od kráľa odkúpili za 130 tisíc rýnskych zlatých Pálfiovci a stali sa na viac ako tristo rokov zemepánmi územia. Zároveň sa stali aj patrónmi farností a aj preto je obec Kuchyňa úzko spätá s týmto rodom.
Po nástupe Pálfiovcov na Plavecké panstvo vtedajší zemepán Mikuláš v roku 1728 nariadil, aby sa Kuchyňa oddelila od perneckej farnosti a aby bola fara zriadená aj v Kuchyni. Stalo sa tak o rok neskôr. Kostolík, ktorý dnes v obci stojí, začali stavať v roku 1701 na základoch kostola z roku 1561. Dokončený bol v roku 1707 stavbou veže.

Skryť Vypnúť reklamu

Vďaka úspešným projektom obce
sa sny ľudí stávajú skutočnosťou
O čističke odpadových vôd v obci sa hovorilo už pred mnohými rokmi. Poslednou príležitosťou pre obec, ktorej ročný rozpočet predstavuje čiastku okolo osemnásť miliónov korún, bolo podanie projektu na zisk peňazí z fondov Európskej únie. Obci sa to podarilo a vďaka 19,5 milióna korún sa jej výstavba dokončí ešte v tomto roku.
„Hoci projektová dokumentácia, ktorú dal vypracovať bývalý starosta Alojz Chamraz, bola zastaralá a musela sa prispôsobiť súčasným podmienkam, nebyť nej by sme projekt nestihli podať,“ hovorí starosta obce Róbert Bujna. „Keďže sme projekt prihlásili v rámci cezhraničnej spolupráce Slovensko – Rakúsko, museli sme sa dohodnúť s našim partnerom z Gänserndorfu, ktorý nám odovzdal skúsenosti s výstavbou ČOV v ich meste.“
Okrem samotnej stavby čističky sa vybuduje aj približne sto metrov kanalizácie. Podľa slov starostu by sa mali ešte aj dobudovať dva kilometre kanálov, no o tejto investícii sa rozhodne aj v druhej polovici roka, keď bude známa presnejšia finančná situácia obecného rozpočtu.
„Okrem tohto projektu sme uspeli aj pri získaní financií na nákup novej ústredne obecného rozhlasu, na dostavbu Klubu mladých i na rekonštrukciu telocvične základnej školy. Jej dvere sme slávnostne otvorili 3. marca, keď sme v rámci čiastočnej rekonštrukcie odstránili starú podlahu, na ktorú sme získali z Krajského školského úradu dotáciu vo výške 1,3 milióna korún. Súčasťou rekonštrukcie bola aj výmena radiátorov i zaizolovanie rozvodov kúrenia. Okrem toho sa telocvičňa aj vymaľovala a vymenili sa staré dvere za nové plastové.“
Obec sa bude môcť onedlho popýšiť aj novým kultúrnym domom. Priestor medzi školou a bytovkou, ktorý bol už oddávna určený na jeho výstavbu, chceli obyvatelia obce použiť na výstavbu rodinných domov. Vedenie obce však týmto požiadavkám doby dokázalo odolať. Dnes má na výstavbu „kulturáku“ vďaka úspešnému projektu dotáciu vo výške 19,1 milióna korún. „Projekt sme po prvý raz podali začiatkom roku 2004, no Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR ho neschválilo. Podali sme ho ešte trikrát a napokon sme boli sami prekvapení, že sme uspeli, pretože vo fonde bolo z roka na rok menej peňazí.“
V týchto dňoch sa začne výberové konanie na dodávateľa stavby a podľa slov starostu by chceli do konca roka začať zemnými prácami. Keďže ministerstvo určilo dvojročnú lehotu na realizáciu výstavby, dokončený by mal byť v roku 2008. „Okrem obecnej knižnice, ktorú tam chceme presťahovať, v novom kultúrnom dome nájdu svoje zázemie všetky spoločenské organizácie a záujmové združenia v obci. V sále sa budú organizovať všetky podujatia obce, v prevádzke bude reštaurácia a samozrejme si sálu môžu občania prenajať aj na súkromné akcie ako svadby, promócie i kary.“
Takmer tretinu rozpočtu obce, 6,2 milióna korún použije samospráva na školstvo. Pritom na originálne kompetencie ako školský klub, jedáleň, družina či materská škola obec ešte dopláca. „Rozpočet obce stačí tak na prevádzku obce. Na veľké investície z neho nemáme šancu ušetriť. Šetríme na vlastnej správe, hoci kompetencií nám pribudlo a musíme si vystačiť s pôvodným počtom zamestnancov. Ušetrené peniaze však používame aj ako spoluúčasť na financovaní projektov, na ktoré sme v priebehu tohto volebného obdobia získali z cudzích zdrojov okolo 40 miliónov korún. V prepočte na obyvateľa je to čiastka 25 tisíc korún, ktorou sa nemôžu popýšiť ani niektoré väčšie obce či mestá na Záhorí.“
Starostu trápi aj nedoriešené prerozdeľovanie podielových daní, pretože tie dostávajú len na občanov s trvalým pobytom. Tých je 1640. No v letných mesiacoch v katastri obce vznikne druhá dedina s približne 1500 chatármi, z ktorých má obec osoh len na základe daní z nehnuteľností. Je to slabý zdroj príjmov, pritom požiadavky chatárov na samosprávu sú dosť vysoké.

Obyvatelia obce už vedia, ako ušetriť
Nariadenia novej legislatívy ohľadom komunálneho odpadu sa nevyhli ani Kuchyni. V minulom roku tu začali so separovaným zberom, v tomto roku už kompostujú aj biologický odpad.
„Som príjemne prekvapený, ako to ľudia vzali zodpovedne,“ hovorí starosta. „Separovať sme začali tým, že sme obyvateľom rozdali vrecia na zber PET fliaš. Keď ich občania naplnia, oznámi sa im termín, kedy sa bude odpad zberať a ľudia vrecia vyložia pred dom. Nemusíme robiť žiadny medzisklad. Firma, ktorá zber realizuje, príde s autom a s pomocou pracovníkov na aktivačných prácach odpad na auto naložia. Efekt pre obec je v tom, že nám nevznikajú žiadne náklady. Naopak, firmy za každú komoditu obci platia a peniaze ešte dostaneme aj z recyklačného fondu. Napokon ešte aj občan ušetrí za odvoz komunálneho odpadu, ktorého má menej.“
Okrem umelohmotných fliaš obec realizuje aj zber papiera a skla, pneumatík a elektrošrotu. V materskej škole ešte robia aj zber tetrapackových obalov. V minulom roku tak od firiem za zber získala okolo 50 tisíc korún, ktoré spätne investovala na rozvoj školstva.

V rámci osláv budú ocenení viacerí obyvatelia obce, ktorí sa zaslúžili o jej rozvoj. Občania si osadením pamätnej tabule uctia aj obetavého farára Jána Kasanického, ktorý pomáhal ľuďom chorým na choleru, sám aj ochorel a umrel. Preto nemohol byť pochovaný v krypte kostola, ale na cholerovom cintoríne, kde mu z vďačnosti postavili kamenný kríž.

Po vzniku prvej Československej republiky v obci vzniklo viacero spolkov. Najstarším bola Katolícka jednota, v marci 1934 vznikol aj Ochotnícky divadelný krúžok. Na jeho tradíciu v posledných rokoch nadviazali manželia Katarína a Igor Strinkovci, ktorí svojim umením obohacujú mnohé podujatia organizované obcou. Naposledy tak bolo v rámci Medzinárodného dňa detí, keď pre školákov pripravili divadelné predstavenie O Červenej čiapočke.
Zo starej republiky ešte stále pretrvávajú Dobrovoľný hasičský zbor v Kuchyni a Včelársky spolok v Kuchyni. Veľmi aktívni sú aj poľovníci, členovia Slovenského Červeného kríža i futbalisti.
K posledným vydareným akciám, na ktorej sa podieľali členky miestneho spolku SČK, bola strašidelná škola. Hoci mali na prípravu len týždeň, zabezpečili si také masky i rekvizity, že nahnali strach nielen deťom, ale i dospelým. Nočný pochod útrobami školy osvetlenej iba sviecami mal svoje neopísateľné čaro, ktoré si viacerí nebojácni užívali opakovane.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť
  2. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  3. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  4. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  5. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  6. Magazín SME Ženy už v predaji
  7. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  8. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  9. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  10. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  1. Koronakríza: Pomoc našej banky počas pandémie ocenili vo svete
  2. Magazín SME Ženy už v predaji
  3. SPS ukončí rok miliónovými investíciami
  4. Dokážu benzínové fukáre odolať výzve akumulátorových?
  5. Trh s elektromobilmi stagnuje. Kríza by mu mohla pomôcť
  6. Fakulta drží tempo so súčasnými i budúcimi trendmi
  7. Poznáte najbohatšie firmy sveta? Podiel v nich majú aj Slováci
  8. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  9. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  10. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 36 156
  2. Aplikáciu tohto Slováka používajú v 150 krajinách. Ako začínal? 24 382
  3. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 18 580
  4. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 17 195
  5. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 17 000
  6. Príjem vs. dôchodok. Realita, na ktorú sa treba pripraviť 14 417
  7. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 12 352
  8. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi? 11 423
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 355
  10. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 11 302
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Ilustračné foto.

Zrekonštruovaný Dom smútku v Senici opäť funguje

Obnovili nielen strechu, fasádu, okná, ale aj interiér.

Rekonštrukcia Domu smútku v Senici.

FOTO+ VIDEO: Pätnásťročné dievča predali na sobáš

Vyšetrovateľ Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácii obvinil štyroch Slovákov zo zločinu obchodovania s ľuďmi.

Obce v okrese Malacky využijú na odberné miesta čo najviac exteriér

Obce v okrese Malacky využívajú pri odberných miestach, na ktorých sa bude počas víkendu testovať, čo najviac exteriérové možnosti, v mnohých prípadoch napríklad futbalové

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

V niektorých obciach v okolí Trnavy testovanie nebude

Pôvodne začali v okrese Trnava s prípravami na testovanie všetky obce, niektoré však dostali informáciu o pričlenení ich odberových miest k susedným obciam.

Vodič autobusu náraz neprežil. Cesta je neprejazdná

Dôvody, pre ktoré vodič náhle zmenil smer jazdy, polícia preveruje.

Situácia na Liptove sa zhoršuje, oba okresy zaznamenali rekord v počte pozitívne testovaných

Za jediný deň pribudlo na Liptove 254 ľudí, ktorým potvrdili nákazu koronavírusom.

Primátor Hattas: Situácia je v Nitre veľmi kritická, chýbajú lekári

V pätnástich dedinách budú testovať len jeden deň.

Už ste čítali?