Príbeh, ktorému by možno nik neuveril. Prečo? Pretože sa pritrafil slušnému človeku, ktorý nič nechcel, iba žiť spokojne vo svojej rodine. Zostať verný manželke a pomáhať jej s výchovou ich syna.
Nebolo mu to však dopriate. Možno práve preto, že si zle vybral partnerku i bývanie v meste, do ktorého sa za ňou prisťahoval. Možno to zapríčinila aj jeho záľuba - rybárčenie. Či však iba tieto veci spôsobili sled udalostí, ktoré ho dostali do rozporu so zákonom, to nemôže presne už dnes s určitosťou tvrdiť nik. Ani on sám.
Každý ich poznal navonok ako šťastnú rodinku, pokým si ľudia nevšimli určité zmeny v ich správaní. Najskôr chodili ulicami mesta osve. K tomu sa pridružili reči o ich neusporiadanom spolužití a napokon aj klebety o viacerých vzťahoch jeho manželky. Vraj na pracovisku udržovala celkom otvorene pomer so svojim šéfom. Preto sa ani nik nečudoval, že z ich domácnosti sa denne ozýval iba krik a hádky.
Náš nešťastník sa začal utiekať k rybárčeniu. Pri vode ho vídali častejšie než doma, kde sa mu už zajedal vojnový stav, ktorý mu pripravovala jeho ešte stále životná láska. Nevedel zrejme nájsť iné východisko. V tichu pri mlčiacich tvoroch mal pokoj, ktorý mu tak veľmi chýbal. Možno mu aj pomáhal vyrovnať sa so situáciou, s ktorou si on sám nevedel rady.
Tento muž, krásny ako manekýn, sa však postupom času tiež začal obzerať po ladných krivkách okoloidúcich žien. Nikdy však so žiadnou nenadväzoval kontakt. Stačilo mu iba nesmelé okukovanie po ženách.
Časom sa o ňom začali pošepkávať, že ženy očami nesleduje len bezcieľne. Viackrát bol prichytený, že sediac na balkóne a sledujúc chodník pod ním, rukou pohybuje sem a tam. Výraz jeho tváre prezrádzal, akou činnosťou sa jeho ruky zaoberajú a nebolo pochýb, čoho sa na verejnosti dopúšťal.
Raz, pri tomto totálne nepríjemnom divadle, sa jeho oči upierali na mladú ženu, ktorá oproti cez chodník umývala okná na svojom byte. Jeho ľudská dôstojnosť opäť skončila niekde v prachu. Neprekážalo mu, že jeho ukájanie sleduje viacero očí. Niektorí okoloidúci sa uchechtávali, iní zostávali stáť a pozerali na neho ako na zlé zjavenie. Ďalší zase odbehli radšej rýchlo so svojimi deťmi domov, aby im nemuseli zakrývať oči.
Po čase zrejme niekto jeho žene vysvetlil, ako sa veci majú a tak „balkónový maratón“ na čas prestal. Bolo to však len klamlivé zdanie. Svoje stanovište iba presunul z balkóna do blízkosti strednej školy, kde pozerajúc na mladé dievčatá, prúdiace ráno v davoch do školy, znova uskutočňoval svoje bláznivo erotické praktiky.
Vtedy už nikto nemal dôvod tolerovať toto jeho riešenie manželkinej nevery. Normálny chlap si predsa nájde inú ženu a nie toto... Lenže on ju stále ľúbil.
Pred súdom stál človek, ktorý doplatil na svoju lásku k žene, ktorá sa mu prestala venovať a možno ho aj nenávidela, že jej robí hanbu. Spoluvinu za účasť na tejto protimorálnej trestnej činnosti si však nepripúšťala. On pykal za to, že chcel byť iba svojej žene verný. Nič viac.
Paragraf je paragraf. Asi preto je dvakrát zatočený, že aj niektoré previnenia nie sú jednoznačné a občas majú dva uhly pohľadu a teda aj názory na ne. Potom už ľahko tam, kde sú vinní dvaja, odsúdený býva iba jeden (?!)
Trest, ktorý mu bol uložený, nebol ani taký strašný. Bol to predsa len bezúhonný človek a zaslúžil si preto, aby trest odňatia slobody mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu niekoľkých mesiacov. Ibaže odvtedy ich už nik v meste nevídal. Odsťahovali sa niekam.
Možno si svoje životy, svoju náklonnosť a všetko, čo s tým súvisí, dali na pravú mieru. Ťažko však povedať, či by sa im to vôbec niekedy podarilo. Vernosť totiž nie je vlastnosť, ktorú má v sebe zákonite každý. Vernosť je niečo, čo vychádza z duše a duša každého z nás je veľkým otáznikom... ako samotný paragraf!
- elza -
