Už sme sa toho konečne dožili. V zahraničí je Slovensko vnímané ako slobodná a demokratická krajina. Ako krajina, prechádzajúca náročným obdobím transformácie postupnými osvedčenými krokmi. Slovák je akiste považovaný za prototyp oddaného pracujúceho človeka, chápavého a rešpektujúceho nutné úsporné opatrenia štátu, aby sa tým zabezpečilo ozdravenie ekonomiky a budúce zvýšenie jeho životnej úrovne. Štrajkuje sa u nás len minimálne, odbory sú so všetkým takmer spokojné a pracujúci občan si nechá diktovať neraz tvrdé zmluvné podmienky na pracovisku. Zrejme našim politikom celý svet závidí ich poslušné obyvateľstvo. To by bolo v poriadku, svedčí to skôr o našej vyspelosti, ktorú je treba snáď obdivovať a napodobniť. Veď kam by sme dospeli, ak by sme si teraz štrajkami začali vyžadovať urýchlené zlepšenie životných podmienok a ich priblíženie k európskemu štandardu? Zaiste len ku kolapsu, po ktorom by nasledovalo zhoršenie celkovej situácie.
Je tiež možné, že poslušnosť slovenského občana súvisí s jeho náturou. Formovanou ťažkou minulosťou, s tradíciou byť podriadený, utláčaný. Potom si ani nevšimne zmenu možností, nevšimne si nové pomery, no najmä nevie adekvátne reagovať na nové formy útlaku. Tie sú dosť rafinované. Sú sprevádzané odvádzaním pozornosti od dôležitých tém, dôležitých ľudí, zakrývajú podstatu problémov.
Dnes sa nikto príliš nepozastavuje nad absenciou strednej vrstvy na Slovensku. Podľa istého analytika SAV by predstaviteľ strednej vrstvy na Slovensku mal mesačne zarábať 80 000Sk. Realita je dnes taká, aká je a všetci sa musíme zhodnúť na tom, že u nás stredná vrstva obyvateľstva momentálne proste nie je. Dosť nás potom mrzí ten priepastný rozdiel medzi nami a legálnymi, ale aj nelegálnymi zbohatlíkmi. Za také krátke obdobie od skončenia socializmu sa poctivou cestou podarilo zbohatnúť určite iba málokomu. A to musel byť teda skutočne múdry a šľachetný človek, ktorý si rýchle zbohatnutie (plynúce z účinku zákonov Stvoriteľa) naozaj zaslúžil. Dnes všetci dobre vieme, ako v našom parlamente dopadol ten veľmi potrebný zákon o preukazovaní pôvodu majetku.
Takže nad takýmito témami by sme sa na Slovensku mali začať zamýšľať. Na margo problematiky priepastných sociálnych rozdielov treba spomenúť príklad z Japonska, kde počas transformačného obdobia platil zákon, ktorý stanovoval maximálny možný príjem na úrovni päťnásobku priemernej mzdy v krajine.
Marek Brna
