„Nádej skončila na šelpických koľajach,“ týmito slovami nás privítala minulý utorok poobede staršia žena pred železničným priecestím predeľujúcim obce Bohdanovce a Šelpice, ktorej vlak pred niekoľkými rokmi vzal muža. Spolu s obyvateľmi sme sa ocitli neďaleko miesta, kde tragicky zahynul niekdajší štátny tajomník Ministerstva školstva a neskôr aj minister kultúry František Tóth. Ľudia hodiny postávali neďaleko smrteľného miesta, kde polícia dokumentovala dopravnú nehodu.
Osobný vlak idúci z Trnavy smerom na Kúty na nechránenom železničnom priecestí krátko pred treťou hodinou poobede narazil do jeho osobného auta Škoda Octavia. Rušeň ho pravdepodobne posúval ešte niekoľko metrov pred sebou, kým neskončilo obrátené na streche v oplotení záhrady jedného z rodinných domov. Iba štyridsaťtri ročný exminister bol na mieste mŕtvy. Rušňovodiča v šoku odviezli do nemocnice. Obyvatelia boli v šoku tiež.
„Pred chvíľou tu bola starostka a spomínala nám, že ho čakala. Mal priniesť volebné letáky a plagáty. Predtým bol v Bohdanovciach, potom mal prísť sem a to sa mu stalo osudným,“ povedala nám jedna z prístojacich žien.
Potvrdil nám to aj starosta z Bohdanoviec. „Zastavil sa u nás v kancelárii obecného úradu. Mal však naponáhlo. Zotrval asi tri minúty. Nechcel sa zdržiavať. Priniesol letáky a ponáhľal sa do Šelpíc,“ uviedol Miroslav Sučák.
„Čakala som ho, že príde. Už som aj vravela, že ide neskoro a zrazu som len počula húkanie áut a vedela som, že sa niečo deje. Už sme sa nestretli,“ opísala nám situáciu šelpická starostka Božena Vadovičová. Telo bývalého ministra odviezlo pohrebné auto a na mieste ostali letáky s jeho fotografiami.
Nik ani len netušil, čo sa mohlo stať. Podľa niektorých Tóth nerešpektoval svetelnú signalizáciu na priecestí a nezastavil. Iní zasa tvrdia, že signalizáciu si všimnúť ani nemohol, keďže oproti práve svietilo slnko.
Obyvatelia Šelpíc nám spomenuli, že už pred rokom spisovali petíciu, no márne. „Na koľajniciach v júni zahynul malý deväťročný chlapec z Bohdanoviec na bicykli,“ povedali nám. Práve táto tragédia prinútila obyvateľov oboch obcí, aby spísali hromadnú petíciu, ktorú spolu so žiadosťou poslali na Generálne riaditeľstvo slovenskej Železničnej spoločnosti (ŽSR).
V nej žiadali, aby ŽSR zabezpečila nechránené železničné priecestie závorami. Potvrdili nám to aj obaja starostovia. „Kolízie sú tu neustále. V minulosti boli aj väčšie, kým sa tu zoraďovali vagóny pre trnavské Železničné opravovne a strojovne. Priechod bol stále obsadený a svetelná signalizácia blikala. Ľudia to potom často obchádzali a tak dochádzalo k tragédiám,“ vysvetlil nám Sučák. Vadovičová tiež hovorila o tomto deponovanom koľajisku, kde sú odstavené nákladné vagóny. „Keď je potrebné, zoraďujú ich a posúvajú. Keďže to dlho trvá, nikomu sa nechce čakať a vtedy sa môže stať čokoľvek. Aj z tohto dôvodu sme žiadali rampy, ktoré človeka nútia zastaviť,“ dodala.
Starostka nám z vlastnej skúsenosti opísala prípad, keď raz z koľají musela odviesť mladé dievčatko, ktoré uviazlo medzi dvoma idúcimi vlakmi.
Napriek tomuto všetkému, petícia občanov u ŽSR nepochodila.
„Prišla nám odpoveď, že na zabezpečenie priechodu rampami nemajú finančné prostriedky. Ak chceme, máme si ho zabezpečiť z vlastných zdrojov,“ potvrdili nám to obaja starostovia.
Opýtali sme sa teda aj ŽSR, koľko približne stojí takáto investícia. Jej hovorkyňa Nela Blašková nám odpovedala, že cena jedného zabezpečeného svetelného priecestia sa závorami sa pohybuje od 3 do 10 miliónov korún. „Takéto priecestie musí spĺňať mnohé bezpečnostné kritériá. Nejde len o kus dreva, ale je to zložitá technika s množstvom parametrov a podmienok. Zvýšenie stupňa zo svetelného na svetelné zo závorami stojí asi milión až dva milióny korún,“ dodala. Obec však na to financie nemá. Napriek tomu Blašková argumentovala tým, že viac ako 40 percent nehôd na železničných priecestiach sa deje tam, kde závory sú. „Ak chce obec Šelpice zabezpečiť priecestie rampou, ŽSR k tomu nemajú pripomienky. Musí to byť zo zdrojov obce a v technickej súčinnosti so ŽSR.“ Podľa Sučáka je to smiešne. „Len ročný rozpočet obce Šelpice je dva a pol milióna korún. Na koľko miliónov sa dá vyčísliť život človeka?“ opýtala sa Vajdovičová.
Problémom sú tak opäť financie. Obec ich nemá a ŽSR sa odvolávajú na to isté. Podľa Blaškovej v spoločnosti už tri roky platí prísna finančná disciplína a kontrola toku financií, investícií. „Prioritné investície a zdroje idú do obnovy, údržby a starostlivosti o železničnú sieť,“ uviedla, pričom prioritným projektom je modernizácia infraštruktúry, na ktorú čerpajú prostriedky z eurofondov. Vyzdvihla pritom železničnú stanicu v Trnave a okolí, ktorá v súčasnosti prechádza rozsiahlou modernizáciou. „Jej súčasťou je aj rušenie križovania cesty a železnice,“ povedala Blašková. To znamená, že priecestia by mali nahradiť nadjazdy alebo podjazdy. Šelpickému priecestiu, ako aj ostatným nechráneným to však asi nepomôže. Ľuďom neostáva nič iné, ako pri železnici dávať pozor a spoliehať sa na anjelov strážnych.
Petra Nagyová
