Kostolište v písomnostiach
Doteraz najstaršia známa písomná správa z okolia Kostolišťa pochádza z roku 1206. V tejto správe sa píše o osídlení Kostolišťa Slovákmi. Roku 1206 uhorský panovník vydal listinu, podľa ktorej rozdelil do rúk šľachty rozsiahly majetok v chotári Plavecký štvrtok a Kostolište pri potoku Malina. Dôvodom rozdelenia majetku bol rozpad konfínia, t.j. strážneho hraničného pásma pozdĺž rieky Moravy. Konfínium, ktoré budoval kráľ Štefan, sa rozpadlo za kráľa Ondreja začiatkom 13. storočia.
Podrobnejšie hranice jednotlivých chotároch sú uvedené až v listine kráľa Štefana V. z roku 1271. V nej sa uvádza, že v chotári obce bola lúka (prátum Kylpiruis). Nevedno či táto lúka, pasienok alebo pastviská patrili vlastníkovi Kylpirovi, alebo pomenovanie obce bolo odvodené od slova doposiaľ neznámeho významu. Je však isté, že záhorácke lúčiny boli lokalitami, na ktorých sa medzi lesmi vyvinuli pastierske osady, neskoršie poddanské osady.
O Kostolišti síce nie je zmienka v samostatnej listine či dokumente, historický vývoj obce sa však dá sledovať na viacerých dokumentoch. V roku 1271 kráľ Štefan V. dáva listinou synom komesa Alexandra zem stupavského hradu, ktorej hranica siaha k lúke, patriacej k dedine Kylpiruis, totožnej s dnešným Kostolišťom. Ďalšou listinou, ktorá uvádza obec ako Kykrillen, je popis veľkej obchodnej cesty vedúcej z Čiech do Uhorska, od Holíča cez Malacky do Bratislavy z obdobia kráľa Ľudovíta z roku 1373. Obec sa spomína aj v Ctiborových listinách z rokov 1420 a 1423 vyhotovených v Holíči, ktorými ju tento dáva do zálohy svojmu kastelánovi na Plavči Timorovi z Grünberga za 150 kôp pražských grošov.
Prvý názov obce podložený písomnými dokumentmi je však nájsť ťažké. Jeden z najstarších názvov, pochádzajúcich z čias Veľkej Moravy, by mal byť Kyrielo. V roku 1397 sa obec uvádza ako jedna z farností bratislavského prepošta pod menom Kyrelo. Ďalšie zmeny názvu obce nedali na seba dlho čakať a v písomnostiach sa obec nazýva Kirch-platz (1397), Kirchle (1423), Kyryhporcz (1488), Kripolcz (1536), Kyripolcz (1541), Kiripolecz (1561), Kripolcz (1564), Krypolch (1567), Kirypolcz a Krypolcz (1587), Kiripolcz (1634). Viacjazyčné názvy obce sa objavujú až koncom 18. storočia, kde v roku 1773 je obec slovensky a po maďarsky uvádzaná ako Kiripolcs a po nemecky Kiripoltz. V roku 1808 zas po slovensky Krýpolec, v roku 1863 po maďarsky Egyhazlehy. Pod najznámejším názvom Kiripolec sa obec uvádza od roku 1920 až do roku 1948, kedy bola premenovaná na Kostolište. O poslednú zmenu názvu obce sa v roku 1963 snažili občania i národný umelec Martin Benka. Návrat k pôvodnému názvu Kiripolec však príslušné ministerstvo a krajský národný výbor nepovolili.
Kostolište uprostred vojen
Územie Kostolišťa bolo pre svoju strategickú polohu miestom častého prechodu alebo ozbrojeného stretu rôznych vojsk. Prvou veľkou pohromou pre obyvateľstvo boli Tatári, ktorí na Záhorí zničili väčšinu dedín. Po tatárskom vpáde roku 1241 boli na Záhorie presúvaní Nemci z Rakúska. Takto sa medzi slovenské mená dostali i nemecké. Nemci so sebou priniesli aj novú architektúru, napríklad namiesto románskych kostolov sa začali stavať gotické.
Netrvalo dlho a Záhorie sa opäť zmietalo vo vojne. Tentoraz medzi uhorským kráľom Belom IV. a českým kráľom Přemyslom Otakarom II., ktorí si robili nárok na rakúske územie po vymretí panovníckeho rodu Babenbergovcov. V roku 1260 v bitke pri Kressenburgne neďaleko sútoku Moravy a Dunaja bolo uhorské vojsko zahnané na útek. Českému kráľovi však víťazstvo nestačilo a podnikal ďalšie ozbrojené výpady a v roku 1271 sa zmocnil Záhoria i Bratislavy. Ničil všetko cenné ako budovy i písomnosti v archívoch. Vojny medzi Uhorskom a českým kráľom sa skončili až po boji na Moravskom poli v roku 1278, kde Přemysla Otakara II. porazil Rudolf Habsburský.
Ďalšie vojenské udalosti postihli obyvateľov Kostolišťa počas husitských nájazdov na Slovensko v rokoch 1428-1433. na ne nadviazalo drancovanie bratríckymi vojskami v 50. a 60.-tych rokoch 15. storočia. Ďalej to boli vojny a stavovské povstania, turecké nájazdy. Nepriamo sa Kostolišťa dotýkala aj Bitka pri Slavkove v roku 1805, kde Napoleon porazil rakúsku i ruskú armádu a víťazi i porazení sa domov vracali cez Záhorie. Napoleonova armáda sa ku Kostolišťu priblížila aj v roku 1809, keď sa ubytovala v Malackách.
K ďalším pohromám sa pridala aj strašná cholera v lete 1831, keď pomrelo veľa obyvateľov obce, po tuhej zime v roku 1866 nasledovala invázia Prusov, ktorých armáda bojovala proti rakúskej pri Bratislave. Po uzavretí prímeria sa Prusi vrátili so zajtcami a ranenými do Malaciek. Medzi vojakmi sa rozšírila cholera a týfus. Nákaza prešla aj na obyvateľstvo a v Kostolišti na choleru v roku 1866 zomrelo 160 ľudí, čo za predpokladu, že obec v tom období mala okolo tisíc obyvateľov, bola pätina populácie. Pre zaujímavosť v roku 1900 malo Kostolište 133 domov a takmer tisíc obyvateľov, v roku 1921 v nej žilo 808 obyvateľov. Ich počet sa veľmi nezmenil ani v priebehu ďalších rokov. V roku 1980 ich bolo 825, k 31.12.1989 iba 820.
Ďalšie dve veľké vojny v 20. storočí boli k obci ohľaduplnejšie, hoci pri oslobodzovaní obce od Nemcov 5. apríla 1945 padlo osem sovietskych a deväť nemeckých vojakov. Z obyvateľov nezahynul nik, no mnoho obytných domov a hospodárskych budov bolo Nemcami zničených. Delostrelecké granáty značne poškodili aj vežu kostola a strechu.
V Kiripolci sviňe kujú
‘Volakedy kovári v ňedzelu bili v šenku a si upili. Ze Záhorá jeli furmené do Vídňa a sceli koňe kovat a nemohli teho kovára zbudzit tak zakričali: „Tu nech sviňe kujú a né koňe.“ Kiripolčané sa na to nehňevajú,’ hovorí jedna z legiend o význame porekadla.
Vysvetlenie však ponúka aj iná legenda. Tá hovorí, že keď kráľ Přemysl Otakar II. precházdal cez obec, Kiripolčania sa mu chceli zavďačiť originálným darom a podarovali mu prasiatko podkuté zlatými podkovami. Odvtedy sa traduje, že v Kiripolci svine kujú.
Budovanie a priority obce
Obec Kostolište má v súčasnosti charakter vidieckej obce, nachádzajúcej sa v poľnohospodárskej urbanizovanej krajine. Leží len tri kilometre západne od okresného mesta Malacky. „Dobré umiestnenie obce vzhľadom na dopravnú infraštruktúru a rozvoj priemyselných parkov v jej najbližšom okolí i vzrastajúci počet obyvateľstva ( v r. 2001 – 942, v súčasnosti 1 042 obyv.) svedčí o tom, že Kostolište nie je zániková dedina, ale sa rozvíja,“ hovorí Hubert Danihel, starosta obce Kostolište.
Obec je zaujímavá z hľadiska budovania IBV, preto je územné plánovanie jednou z priorít, ktorú chce obec naďalej rozvíjať. „Kostolište má stopercentné pokrytie vodovodom, plynovodom a elektrifikáciou. Najväčším problémom je kanalizácia. V roku 2004 sa vybudovala z prostriedkov EÚ kanalizácia v rámci Združenia obcí v povodí rieky Moravy, ktorá pokrýva približne tridsať percent domácností a jej uvedenie do prevádzky je naplánované na jeseň tohto roku, v závislosti na dokončenie ČOV Malacky.“
V Kostolišti sa za posledných šesť rokov, vďaka dobre vytvoreným podmienkam na realizáciu, rozrastá individuálna bytová výstavba v lokalitách Malý Lázok, Hliníky, Za ihriskom, Gajarská cesta či Pod lesom. „Táto činnosť z hľadiska inžinieringu a realizácie je veľmi náročná a zdĺhavá, pretože všetky lokality sú plánované na súkromných pozemkoch. Východiskom problému bol územný plán obce, ktorý by riešil rámcové regulatívy územného rozvoja obce a ostatných širších vzťahov. V roku 2005 sme získali z fondov EÚ príspevok na realizáciu ÚPN( územný plán), ktorá bude prebiehať do roku 2007. Ako člen Združenia obcí v povodí rieky Moravy sa zúčastňujeme na projekte Trvalo udržateľného rozvoja obce a mikroregiónu, ktorý je východiskom pre získavanie grantov z EÚ na ďalšie programovacie obdobie 2007 – 2013. V tomto dokumente sú zahrnuté všetky aktivity , priority a ciele, s ktorými bude naša obec nasledovať do budúcnosti,“ dodáva starosta.
Veľký dôraz v obci kladú aj na bezpečnosť jej obyvateľov. „To je ďalšia priorita, ktorú chceme naďalej rozvíjať. V celej obci sa zaviedlo obmedzenie rýchlosti, pracuje sa na vybudovaní chodníka medzi Kostolišťom a Malackami, kde prisľúbilo spoluprácu aj mesto Malacky. Snažíme sa o zveľaďovanie verejných priestranstiev, vybudovalo sa detské ihrisko, postupne sa rekonštruuje systém verejného osvetlenia, pribúdajú verejnoprospešné zariadenia ako autobusové zastávky, odpadkové koše, lavičky. Postupne sa zavádza systém separovaného zberu.“
Obec nezabúda ani na kultúrne vyžitie jej obyvateľov. Organizuje posedenia pre dôchodcov, matky, programy pre deti, ale aj pre ostatných obyvateľov, napríklad plesy či zábavy. Vo veľkej miere podporuje činnosť Telovýchovnej jednoty a účasť vo futbalových súťažiach od prípravky cez žiakov, dorast, až po seniorov.
Plány ďalšieho rozvoja sú smelé
Prvoradou úlohou obce v blízkej budúcnosti je dobudovanie systému kanalizácie a napojenie domácností, s čím súvisí aj následná revitalizácia verejných priestranstiev po prípojkách. „V lete tohto roku budeme rekonštruovať kultúrny dom z prostriedkov EÚ, čím obec získa peknú reprezentatívnu budovu. Okrem výmeny strechy a okien sa opravia fasády a urobí odvodňovací systém z dôvodu vlhnutia múrov. Súčasťou projektu je aj zriadenie internetového strediska v obecnej knižnici.“
Rekonštrukcie a opravy čakajú aj ostatné verejné budovy. Tie však závisia od finančných zdrojov, o ktoré sa obec snaží aj z rôznych grantov. V roku 2005 sa zrekonštruovala strecha obecného úradu, naplánované sú práce na budove materskej školy, klubu dôchodcov, budovy detských jasieľ a školy. Nezabúda sa ani na chodníky a miestne komunikácie, v niektorých uliciach je nutná kompletná realizácia dopravnej infraštruktúry a odvodňovacieho systému zberačov dažďovej vody.
„Hľadáme možnosti vytvorenia podmienok pre realizáciu zámerov priemyselných podnikov a zahraničných investorov. Naďalej chceme vytvárať podmienky pre rozvoj IBV, čo bude podmieňovať aj zrealizovaný územný plán obce.
V tomto roku si Kostolište pripomína 800 rokov od prvej písomnej zmienky. Je mi cťou ako starostovi a občanovi dôstojne osláviť toto významné jubileum, poďakovať sa všetkým spoluobčanom , ktorí svojou prácou prispeli pri budovaní a rozvíjaní obce a pomáhali pri skvalitňovaní kultúrno-spoločenského života . Samozrejme že chcem všetkým Kiripolčanom do budúcna zaželať mnoho zdravia a odhodlania zveľaďovať našu obec, aby sme sa v nej cítili dobre a boli na ňu patrične hrdí,“ dodáva starosta obce Hubert Danihel.
Kostolište malo obecného konšela i televízor
Históriu obce netvarovalo dianie naokolo, ale hlavne jej obyvatelia. Okrem už spomínanej fary mala obec od roku 1864 školu, o ktorej zriadenie sa postarala najmä cirkev. Dovtedy chodievali chlapci do školy v Malackách, dievčatá do školy nechodili. Prvým jej učiteľom bol Michal Werner. Novú školu v obci postavili v roku 1910. V novodobých školských dejinách obyvatelia obce spomínajú na riaditeľa Jána Matúša, ktorého pričinením mládežníci obnovili tradíciu ochotníckeho divadla.
V roku 1956 bola v obci postavená hasičská zbrojnica v rámci akcie Z, o rok neskôr sa uskutočnilo skrášlenie obce parkami okolo obecných budov i kostola. Za budovateľskú činnosť bola obec odmenená televízorom, ktorý bol prvým v dedine.
Do roku 1957 občanom oznamoval obecné oznamy obecný konšel bubnovaním od jedného konca dediny po druhý. Od roku 1959 je v obci poštový úrad.
Ďalšími „rýchlymi“ akciami, ktorými sa obec mohla popýšiť pred susedmi, bolo vybudovanie bezprašnej cesty s asfaltovým nástrekom v roku 1958 a neskôr novým asfaltovým kobercom. V tom istom roku bolo v obci zriadené kino. Veľkou akciou bola plynofikácia v roku 1973, v rokoch 1983 až 85 sa na vodovodnú sieť napojila celá obec.
Postupným odvodňovaním chotára a preložením Mlynského náhonu - Maliny sa vytvoril priestor pre nový štadión. Futbalový štadión s plochou 110x64 m a novou budovou sa dal do užívania v roku 1971. Najstaršie písomné dokumenty o existovaní organizovanej telovýchovy sú z augusta 1943. Traduje sa však, že prvé loptové hry v obci sa hrali už v rokoch 1921-22. Futbal sa hral za dedinou na pasienku. Prvé riadne ihrisko sa vybudovalo v roku 1941.
V obci sa však značnému záujmu tešil aj stolný tenis, streľba zo zbraní i vzpieranie.
Program slávností
Sobota 17.6.2006
13.00 h Otvorenie slávností
13.15 h Vystúpenie detí z MŠ v Kostolišti
a z Materskej školy v Záhorskej Vsi
14.00 h Country súbor NIAGARA z Bernolákova
14.45 h Tanečná skupina KLNKA z Bratislavy
a ich Írske tance
15.30 h Dychová hudba Záhorienka zo Stupavy
a ľudový rozprávač strýc Izidor
17.00 h Tanečná skupina SALTATRIX
z Malaciek a moderné tance
17.30 h Divadlo na hambálku
Ženský zákon v záhoráčtine
18.15 h Folklórny súbor SLNEČNICA z Gajar
a Jožka Benkovič z Lábu
19.15 h Koncert Roba Kazíka
20.30 h Hudobná skupina POLEMIC
22.00 h Ľudová veselica - hrá skupina DUET+
Nedeľa 18.6.2006
9.00 h Slávnostná svätá omša a Detský chrámový
zbor z Bratislavy – CANENS,
vysvätenie obecných znakov a insígnií
Sprievodné akcie:
- jazda na koníkoch,
- maľovanie detí na tvár,
- sprístupnená expozícia v Pamätnej izbe a rodný
dom MartinaBenku - rodáka z Kiripolca,
- stánky s ľudovými remeslami,
- výstava modelov v KD Kostolište
- občerstvenie
