Nedeľa, 19. november, 2017 | Meniny má Alžbeta
Pridajte si svoje mesto

POVIEDKA NA TENTO TÝŽDEŇ

Celkom obyčajný príbeh zo života

Príbeh, ktorý sa vám pokúsim porozprávať je príbehom mojej priateľky, ktorú som nedávno spoznala. Je to celkom obyčajný príbeh, akých sú milióny, o tom som presvedčená, no mňa zaujal hĺbkou svojho prežitku, ktorý som na priateľke vycítila pri jej rozprávaní a odvahou, s ktorou bojovala, aby ten zármutok a sklamanie, ktorého mala naozaj plnú dušu, dostala zo seba von.
Boli a stále ešte aj sú tri sestry, žiaľ teraz už nežijúcich rodičov. Ona bola najmladšia, ako v rozprávke. No najmladšia často v rodinách, presne ako aj v rozprávkach, znamená najneuznávanejšia, najkritizovanejšia a aj najviac trpiaca. Tak tomu bolo aj v jej prípade. Ale to jej napodiv z celého príbehu vadilo najmenej, lebo týmto okolnostiam sa už dávno prispôsobila. Bola síce slobodnou matkou, vychovala sama dcéru, ktorá už v súčasnosti žije v cudzine, ale ani to ju netrápilo tak ako sklamanie, ktorého sa jej dostalo od svojich sestier. Donedávna to však bolo celkom inak. Aspoň ona to tak vnímala. Všetky tri si navzájom pomáhali, finančne, duševne a veľakrát aj s namáhavou prácou, ako je maľovanie bytu, upratovanie a podobné záležitosti, súvisiace s udržiavaním domácnosti. Horšie vraj bolo to, že sa vraj cítila občas ako pingpongová loptička, ktorú si prehadzovali jej dve sestry z jednej na druhú, pretože jedna druhú ohovárali a nemali sa rady. Ona bola pre každú z nich bútľavou vŕbou a niekedy dala za pravdu jednej, inokedy zase druhej. Fakt je ťažké vychádzať si v trojici. Trojka je podľa nej nešťastné číslo, v živote, v láske, vo všetkom. No aj napriek tomu nebola nešťastná pre takéto banálnosti, aj keď musela večne lavírovať medzi dvomi povahami svojich sestier, z ktorých jedna bola veľmi citlivá a druhá zase príliš hlučná a autoritatívna, pretože vždy uznávala iba svoje názory a druhí ľudia ju museli rešpektovať, pretože inak nastúpila do boja, ktorý zväčša vyhrávala.
Život im vlastne plynul celkom normálne. Staršia sestra medzičasom ovdovela a tá druhá sa rozviedla. Aj tieto všetky okolnosti zvládali spolu vcelku dobre, pretože ona, najmladšia z nich, mala pre obe more pochopenia a vždy veľa elánu na všetko, čo im osud do cesty priniesol. Neraz, a to by veru nepriznala ani jedna z nich, bola iba ona psychicky silná a povzbudzovala ich statočne, ako len vládala. Napokon touto vlastnosťou oplývala aj v práci, kde mladším ženám a dievčatám bola často oporou a spriaznenou dušou. Mala pochopenie pre všetkých a taktiež vedela všetkých utešiť, aby sa príliš nepoddávali osudu. Mala z toho samozrejme aj ona prospech, pretože ju to nadmieru tešilo a motivovalo ísť svojou cestou životom, aj keď osamelá, ale šťastná a spokojná.
Nebola by si nikdy nazdala, že raz bude zúfalá aj ona. Zúfalá vlastne z banálnej malichernosti, no totálne zasiahnutá duševne na najcitlivejšom mieste. Stala sa celkom obyčajná vec. Staršej sestre sa stratila z bytu vyššia čiastka peňazí a tá druhá ihneď bez váhania označila koho iného, ju najmladšiu, za zlodejku. Moja priateľka bola z tohto všetkého veľmi zronená, nemala ako dokázať, že je neprávom osočovaná z takéhoto nehorázneho a neľudského skutku, no bolo tomu tak. Neprestajne sa umárala pre túto nepríjemnosť, aj keď mnohokrát si povedala, že to hodí za hlavu, nedalo sa. A tak často premýšľala, ako sa z tohto bludného kruhu dostať, ibaže jedna i druhá sestra sa nedali naviesť na to, aby sa stretli všetky tri a vec si vyjasnili. Staršia tvrdila, že tá druhá povedala, že peniaze kradla ona, teda moja nešťastná priateľka, a tá druhá tvrdila presne to isté. Že to staršia tvrdila, že peniaze nemohol nikto iný vziať, ako ich najmladšia sestra. Ako z takéhoto bludiska von? Hľadala východisko, vymýšľala situácie, aby sa jej podarilo vinu zo seba striasť, no stále na nič neprichádzala. Ubúdalo jej síl, psychicky sa podlomila natoľko, že už sa obávala čokoľvek pred tou či onou svojou sestrou povedať. To neustále ich zapieranie a utvrdzovanie, že to vždy tá druhá ju označila za zlodejku, ktorá pri rozhovore nebola, ju úplne ničilo.
Vtedy dostala moja priateľka akési vnuknutie. Už dávnejšie sa chystala po dlhých rokoch navštíviť kostol, v ktorom bola ako dieťa pokrstená, no napriek tomu veľmi ho v živote nenavštevovala. Nevedela si to nijako vysvetliť, no zaoberala sa touto myšlienkou veľmi dlho, ba dokonca tvrdila, že ju tam niečo stále priťahovalo. Chcela a hľadala pokoj v duši a odpustenie pre svoje sestry, pretože takto už ďalej nevládala žiť. Nad otázkou náboženstva sa doteraz vlastne nikdy nejako zvlášť nezamýšľala, ale teraz bola presvedčená, že práve toto musí urobiť. A tak počúvla hlas svojho srdca, a aj napriek tomu, že dcéra jej radila, aby na to zabudla a netrápila sa nad tým, že má čisté svedomie a to jej musí stačiť. Áno, čisté svedomie je dostačujúca záruka, aby sa človek nezbláznil z toľkej nedôvery. To bola pravda, no nedalo sa len mávnutím ruky prejsť toto strašné obvinenie, hlavne preto, že jej staršia sestra bola pre ňu vždy vzorom. Zverovala sa jej často so svojimi problémami, a keďže im v skorom veku zomreli rodičia, mala ju za najbližšiu osobu vo svojom súkromnom svete. Verila jej a veľakrát aj poslúchla jej dobre mienené rady. Preto ju jej zrada tak veľmi bolela. Neustále si kládla otázku, ako mohla tomu uveriť práve ona, veď ju poznala od malička, vychovávala ju a vštepovala jej všetky slušné zásady. Nedokázala preto pochopiť, čo sa mohlo stať, že jej zrazu prestala veriť?
Stalo sa teda, že raz, keď už toľkýkrát obchádzala okolo kostola, pri ktorom vlastne vyrastala, vstúpila dnu, posadila sa medzi ostatných, akoby to robila odjakživa a započúvala sa do hlasu, ktorý rozprával presne to, čo ona potrebovala počuť. Biblický príbeh o dvoch bratoch, ktorí sa za života veľmi často hádali, napokon aj pohnevali a na dôvažok, akoby to nestačilo, že si nerozumeli, bol jeden z nich bohatý a ten druhý chudobný. Zanevreli na seba za života a nesnažili sa už jeden k druhému nájsť si svoju cestu. A zrazu ten chudobný zomrel. A ten druhý, ktorý zostal žiť plakal pri jeho hrobe, prosil ho o odpustenie, že mu za života nepomohol, no pokoj a istotu do ďalšieho života vo svojej ľútosti už nikdy nenašiel. Boli to slová, pri ktorých si uvedomila, že ona je v obdobnej situácii. Nevie svojim blízkym odpustiť a nevie sa na nich obracať ako predtým s dôverou a láskou. A zrazu počuje, ako je veľmi potrebné v živote konať a správať sa vždy iba tak, aby sme, keď už tu nebudeme, alebo keď tu nebudú iní, nemuseli ľutovať, čo všetko sme ešte mali urobiť no nespravili sme to. A to bola rada pre moju priateľku. Pochopila, že naozaj zbytočne plytvá energiou nad niečím, čo ju uráža, veď na fakte, že sú rodné sestry sa aj tak nič nezmení. Akoby tieto slová sám Boh zoslal do jej hlavy. Pochopila, že iba zabudnutím na urážlivé slová a vierou v každý jeden lepší zajtrajšom, môže ešte dožiť svoj život v pokoji a v mieri. Ako len mohol ten človek, stojaci pri oltári vedieť, čo potrebuje počuť? Považovala to za dar od Boha a stal sa zázrak v jej živote. Uvedomila si, že zabúdala na Božiu silu, vieru a moc. Že bola na míle vzdialená od duchovnej čistoty a nenapadlo ju nikdy zájsť si na toto božie miesto, kde ju čakalo rozuzlenie jej problému. Vďačná a šťastná sa vracala domov, pretože už vedela, čo urobí so svojim životom. Nikdy viac už tú vec s krádežou nespomenie, nikdy viac nebude o tom hovoriť, aby nemusela raz ľutovať, že mohla zmeniť niečo v svoj prospech a neurobila to.
A práve vtedy sme sa stretli aj my dve. Odvtedy ju občas vídam sedieť pohrúženú v modlitbe v lavici kostola, a z času na čas sa aj zastavíme spolu na ulici, či posedíme si v parku pri spomínaní na svoju mladosť, alebo len tak rozprávame o svojich deťoch, o starostiach a podobných záležitostiach, ktorých my ženy máme na srdci vždy neúrekom. Tak mi vyrozprávala aj tento svoj zážitok aj keď sa niekomu bude zdať banálny a všedný, je z neho cítiť kus ľudskosti a pokory.
A to všetko dnes mnohým ľuďom veľmi chýba. Pokora, pravda a duševná istota, že nie sme na tomto svete sami, že nad nami bdie niekto, kto nás ochraňuje vždy, aj keď si my už nevieme niekedy vôbec rady. - ez -


  1. Kam za futbalom na Záhorí 20
  2. Úspešná sezóna kros triatlonistu Borisa Janatu 12
  3. Primátor Barát rok pred voľbami mení svojho zástupcu 11
  4. FOTO: Kunovská priehrada sa začala napúšťať, na plný stav si ešte počkáme Foto 9
  5. Polícia: Pri dopravnej nehode v Malackách utrpel muž ťažké zranenia 6
  6. VOĽBY17: Na Záhorí je zatiaľ účasť porovnateľná s predchádzajúcimi voľbami 6
  7. Súťaže BFZ a BA-vidiek: Lozorno nestačilo na Tomášov, Malacky a Veľké Leváre víťazne 5
  8. Polícia našla nezvestnú Petru z Brodského, ktorá zmizla v Rakúsku 4
  9. Záhorie: Priepasnému zvonenie zvonov požičali susedné Košariská 4
  10. VOĽBY17: V okrese Malacky je priebeh volieb pokojný, účasť nie je vysoká 4

Najčítanejšie správy

Záhorie

Kam za futbalom na Záhorí

Futbalový program na tento víkend.

Úspešná sezóna kros triatlonistu Borisa Janatu

Rok 2017 bol veľmi úspešným pre skalického triatlonistu Borisa Janatu, ktorý sa venuje kros triatlonu a počas sezóny sa zúčastnil viacerých domácich aj zahraničných pretekov, na ktorých sa mu mimoriadne darilo.

Primátor Barát rok pred voľbami mení svojho zástupcu

Nový viceprimátor Milan Roman chce prispieť k zlepšeniu spolupráce medzi primátorom, mestským úradom a mestským zastupiteľstvom.

FOTO: Kunovská priehrada sa začala napúšťať, na plný stav si ešte počkáme

Vo štvrtok 26. októbra sa začalo slávnostné napúšťanie Kunovskej priehrady po viac ako dvojročnej prestávke.

Polícia: Pri dopravnej nehode v Malackách utrpel muž ťažké zranenia

Policajti Okresného riaditeľstva Policajného zboru (PZ) v Malackách vyšetrujú okolnosti dopravnej nehody, ktorá sa stala v stredu (8.11.

Blízke regióny

Podľa poslancov začala župa zasadať s porušením zákona

Podľa poslanca Juraja Smatanu neprešla povinná, minimálne 10 dňová lehota od oznámenia termínu a programu zasadnutia poslancom. Župan Jaroslav Baška obvinenie odmieta, tvrdí, že išlo o ustanovujúce zastupiteľstvo, ktoré musí podľa zákona zvolať 30 dní od volieb.

Takto stavali atómovú elektráreň v Jaslovských Bohuniciach (+ FOTO)

Od spustenia komplexu atómových elektrární prešlo v októbri 2017 už 45 rokov. Takto sa v sedemdesiatych rokoch stavali dva bloky V-1.

Horolezec Peter Hámor: Každá osemtisícovka je posvätná. Je to sídlo bohov

Jednou z najväčších hviezd 12. ročníka festivalu HoryZonty bol horolezec Peter Hámor. Muž, ktorý v Himalájach zdolal všetky osemtisícové vrcholy.

Po reťazovej nehode na R1 sa vytvorili kilometrové kolóny

Zrazilo sa až jedenásť áut, pri nehode neprišlo k žiadnemu zraneniu.

Známe plastiky od Bartfaya sa na sídlisko nakoniec nevrátia

Mesto prehodnotilo svoje rozhodnutie. Dôvodom sú obavy o bezpečnosť sôch.

Všetky správy

Pracujú a nestíhajú piť. Dedina roka má len jednu krčmu

Oravská Polhora pôsobí ako vymyslená. Nízka nezamestnanosť, vysoká pôrodnosť, kultúra. Šéfuje jej len 33-ročný starosta.

Už opäť Air Kiska

Kiskov portrét zaujíma v obrazárni nepriateľov Fica (Smeru a SNS) stále popredné miesto.

Alternatívu nepotrebuje iba Smer, ale aj SaS

Žasneme nad tým, ako sa na Slovensku v radoch stúpencov opozície znížili nároky.

Lesník: Tetrov z lesov nemizne preto, že tam ťažíme

Riaditeľ odštepného závodu Lesov SR v Liptovskom Hrádku JÁN VRBENSKÝ hovorí, že za holé časti národných parkov môžu kalamity, nie lesníci.

Zomrel spoluzakladateľ skupiny AC/DC Malcolm Young

Legendárny gitarista trpel v posledných rokoch demenciou.

Kam vyraziť