Darovať krv je neobyčajné ľudské rozhodnutie. Vďaka tým, ktorí nehľadia na seba ale v prvom rade na druhých, sa už zachránilo mnoho ľudských životov. Červená tekutina, ktorú sa doteraz nepodarilo ničím nahradiť, má nevyčísliteľnú cenu. Za svoju obetavosť sú bezpríspevkový darcovia krvi odmeňovaní bronzovými, striebornými, zlatými a diamantovými plaketami doktora Jána Jánskeho. Najcennejšie zlaté a diamantové plakety za štyridsať a osemdesiat odberov preberali darcovia z nášho regiónu priamo v sídle Medzinárodného Červeného kríža v Ženeve.
Územný spolok Slovenského Červeného kríža v Senici každoročne odmeňuje viacnásobných darcov krvi aj cestou do Švajčiarska, kde si majú možnosť prezrieť množstvo kultúrnych pamiatok a samozrejme navštíviť aj sídlo Medzinárodného ČK. To všetko aj vďaka dobrej spolupráci ÚzS SČK s mestskými a obecnými úradmi, zamestnávateľskými organizáciami darcov, ktoré hradia náklady na podujatie. Ako uviedla riaditeľka ÚzS Veronika Kopúnková, takýto zájazd pripravili už po štrnástyraz.
„Začali sme v roku 1993, kedy som premýšľala, ako sa darcom odvďačiť za záchranu ľudských životov. Najvyššou spoločenskou poctou je získať nielen plaketu dr. Jánskeho, ale získať ju práve v srdci ČK je pre darcov zadosťučinením,“ povedala V. Kopúnková.
„Krv nie je voda a všetci darcovia sú bratia“, to bolo heslo tohtoročného zájazdu do Ženevy. Do autobusu nastúpilo 40 cestujúcich, no ako sa ukázalo, najdôležitejším bol harmonikár Jozef Thebery, ktorý svojim bohatým repertoárom zabával cestujúcich i po príchode do cieľa. Jedným z členov výpravy bol aj katolícky dekan Alojz Lackovič z Hornej Stredy. „Voľakedy som pôsobil v obci Unín, ktorý patril pod ÚzS SČK v Senici a aj po presťahovaní som bol zapísaný ako darca za tento región. Keď som dostal ponuku ísť do Ženevy, s radosťou som ju prijal,“ povedal o svojom vzťahu k Záhoriu A. Lackovič.
Počas štvordňového výletu mohli darcovia naplno obdivovať neobyčajné Švajčiarsko plné kvetov, lúk a fontán. Mohli sa poprechádzať po honosných sálach medzinárodného sídla OSN a prebrať vytúženú plaketu prof. Jánskeho priamo z rúk svojho rodáka Jozefa Palkoviča, ktorý pôsobí ako archivár v ženevskom sídle už sedemnásty rok. Od neho sa darcovia dozvedeli aj o aktivitách Červeného kríža a Červeného polmesiaca vo svete i o sťaženej situácii dobrovoľníkov v ohrozených oblastiach. Nemenej zaujímavou bola exkurzia v múzeu ČK, kde boli chronologicky usporiadané expozície doplnené o filmovú produkciu z mnohých bojov, pri ktorých pracovníci ČK zachraňovali ranených. Pred odchodom na Slovensko sa všetci nadšene vyfotografovali pri soche športovca storočia Emila Zátopka v múzeu Olympijských hier v Lausanne, pred ktorým si ako správni Slováci zaspievali a zatancovali. Po nedeľnom návrate všetci priznali, že by si neváhali tento výlet zopakovať a možno si už každý z nich pomaly ráta, koľkokrát ešte treba darovať krv, pokým pôjde do Ženevy znova.
Ocenení účastníci zájazdu
Zlatá plaketa: Štefan Andel, Unín, Miroslav Báchor, Rohožník, Jozef Blažek, Sekule, Miroslav Danek, Myjava, Ján Duban, Skalica, Jozefína Fábiková, Senica, Jaroslav Hargaš, Myjava, Pavol Hlavatý, Plavecký Peter, Jaroslav Holán, Myjava, Michal Ivaňo, Senica, Pavel Kaiser, Gbely, Ivan Karas, Gbely, Ľuboč Kollár, Čáry Augustín Kollár, Čáry, Veronika Kollárová, Čáry, Branislav Kovačech, Brezová, Otília Kovaľčíková, Holíč, Alojz Lackovič, H. Streda, Peter Mizerák, Stará Myjava, Ivan Morávek, Senica, Vojtech Ovečka, Smolinské, Jozef Petráš, Plavecký Peter, Roman Ščepka, Senica, Ivan Šteffek, Senica, Vladimír Tomeček, Senica, Imrich Ťažký, Prievaly, Ľuboslav Vachula, Myjava, Eduard Vrábeľ, Skalica, Helena Wallnerová, Senica, Pavol Zíšek, Senica, Dušan Žovák, Myjava.
Diamantová plaketa: Pavol Hurbánek, Myjava, Milan Kmec, Senica.
Poďakovanie za mnohonásobné darovanie krvi: Peter Lacko,Trakovice.
