Povolanie vypovedá o človeku veľa. Či chce alebo nie, ovplyvňuje ho tak či onak, v dobrom alebo zlom. Niekto vo svojej práci zľahostajnie, iného rozcitlivie. Isté však je, že práca sa na svojom vykonávateľovi podpíše. Možno aj jeho prvotné predstavy, keď sa o svojej budúcnosti rozhodoval.
Nadporučík Milan Labaš z Okresného hasičského a záchranného zboru v Senici je prototypom muža, ktorý sa nevzdal svojho sna, len ho trochu pozmenil a prispôsobil. Pôvodne sa chcel stať záchranárom v sanitke, no keďže to nevyšlo, prihlásil sa do hasičského zboru. Bol si totiž istý, že aj touto cestou bude môcť pomáhať ľuďom. Ako sa ukázalo, mal pravdu.
Práca hasiča prináša obrovské množstvo napätia, námahy, ale najmä zodpovednosti. Počas takmer dvadsiatich rokov praxe sa o tom presvedčil toľkokrát, až mu to samotnému nie je príjemné. Zasahoval pri nespočetných dopravných nehodách a požiaroch, ťažko by odhadol, koľko obetí už videl. Ani jedna mu nebola ľahostajná. V súčasnosti, 47-ročný, má za sebou skúsenosti nielen z „horúcich“ akcií, ale aj z opačnej strany, zo súboja s vodou, ktorá sa vymkla spod kontroly. Práve za nasadenie v tohtoročných povodniach mu bola udelená odmena Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. Bol v údernom družstve, ktoré zasahovalo hneď po vybrežení Teplice a zažil veľmi zlú noc, kedy bolo treba ratovať majetky ľudí aj inštitúcií a zabrániť zväčšujúcim sa škodám. Ako skromne podotkol, spolu s ním tam bolo celé družstvo a odmena by patrila všetkým, pretože pracovali s maximálnym úsilím.
Počas rokov ani nie tak zamestnania ako povolania zažil množstvo situácií, v ktorých sa musel rozhodovať rýchlo a čo najsprávnejšie. Priznal sa, že mu nebolo všetko jedno, keď asi pred šiestimi rokmi zasahoval so svojím družstvom pri Borskom Mikuláši. Hasičom oznámili nález neznámej kyseliny. Pri jej likvidácii nemali ochranné obleky ani žiadne špeciálne vybavenie, takže scény z dobrodružných filmov o ekologických katastrofách, ku ktorým sa priženie jednotka v skafandroch a maskách, v nich mohli vyvolať maximálne závisť. Ukázalo sa, že ide o kyselinu chlorovodíkovú, ktorá nielen nebezpečne kontaminuje pôdu, ale je aj prchavá a ohrozuje dýchacie cesty. Dopadlo to síce dobre, ale...
Podobne to vyzeralo pri povodniach. Nestali sa v Senici po prvý raz, no vybavenosť technikou oproti minulým rokom nijako nepokročila. Chýbajú výkonné čerpadlá, ochranné odevy. Hasiči vyčerpávali vodu zo zaplavených pivníc v gumákoch, aké by nestačili ani amatérskemu rybárovi. Premrznutí, mokrí, s málo výkonnými čerpadlami sa snažili znížiť škody. Vybavenie zďaleka nepostačuje, na odčerpávanie vody museli zapožičať techniku z Komárna. Pretože hrozba povodní na riekach Myjava, Morava a Teplica stále pretrváva, kvalitnejšie vybavenie hasičov je viac ako potrebné.
Milan Labaš si nerád spomína na svoju asistenciu pri dopravných nehodách, ľahostajné mu nie sú ani zážitky z požiarov. I keď pri nich nenastanú straty na životoch, stačí mu vedomie, že niekto prišiel o strechu nad hlavou. Zato celkom rád si spomenie na kurióznu situáciu, kedy hasiči otvárali zamknutý byt, v ktorom tuho spalo malé dieťa. Vymklo rodičov i brata a zaspalo pri televízore, na búchanie a zvonenie nereagovalo. Všetko dopadlo dobre, možno aj vďaka pohotovému zákroku hasičov. Podobný príjemný pocit má zo zásahu v Osuskom, kde pomáhali nevládnemu občanovi ohrozenému povodňou.
Tak, ako práca poznačí toho, kto ju vykonáva, aj Milan Labaš už stihol nasiaknuť bojom proti ohňu a vode. Vie, že je v nej aspoň natoľko užitočný ako za volantom sanitky.
AndreaEngelová
