(Dokončenie z predchádzajúceho vydania)
Balíme sa a poobede odchádzame do údolia. Večer sa ocitáme o 4500 výškových metrov nižšie v známych ekvádorských kúpeľoch Baňos. Sírová, slaná minerálna voda tu vyteká zo svahu jednej z najčinnejších sopiek Ekvádoru - Tungurahua. Nasledujúci deň si tu liečime naše ranky z výstupov. Večer máme poradu. Naše cesty sa na pár dní rozídu, aby sme sa 19. júna v nedeľu opäť stretli v Quite. Vlado Trnka a Juraj Pekárek idú skúsiť šťastie na ďalšiu sopku menom Iliniza Norte a ja, teda Miloš Kuchárek a Vlado Dado, zasa mierime do džungle Amazónskej nížiny.
Popisovať túto časť výpravy tu nemá význam. Podrobne je opísaná v „Aktualitách“ v statiach z 19.6. a 20.6. V nedeľu 19.6. sa všetci živí a zdraví stretávame v Quite na izbe hotelu De Los Andes. Naším posledným športovým cieľom je tretia najvyššia hora Severnej Ameriky - Pico de Orizaba 5700 m n. m. Je to však pár tisícok kilometrov na sever, než sa k nej dostaneme. Náš ďalší deň v Quite preto trávime v plánovaní a balení vecí na prelet do Guatemaly. V utorok 21. júna odlietame na obed z Quita s medzipristátím v Kolumbii a Kostarike do Guatemaly, kde sme o siedmej hodine večer. Hneď na letisku si najímame taxík a odchádzame do mesta Antigua - jedného z najstarších a najkrajších miest Guatemaly.
Po prehliadke mesta odchádzame smerom na sever do Guatemalskej vysočiny. Jazero Lago de Atitlán je údajne jedným z najkrajším jazier sveta. Vzniklo zrútením vrchola sopky a okolo neho sa nachádzajú ďalšie tri vrcholy sopiek. Guatemalský Tikal je najznámejším a najpôsobivejším archeologickým Mayským náleziskom. Z džungle sa tu strmo týčia pyramídy. Po vetvách starých stromov skáču opice a farebné papagáje prelietavajú sem a tam.
Tikal sa odlišuje od iných Mayských pamiatok, lebo sa nachádza priamo v dažďovom pralese. Počuté zvuky a vône pralesa prispievajú k úžasnej atmosfére, ktoré žiadne bežne dostupné nálezisko neponúka. Cez Guatemalsko-Mexickú hranicu sa dostávame domorodou loďkou cez rieku menom Usumacinta veľkosti nášho Dunaja dňa 26.6. Problém je zohnať colníkov, ktorí by nám dali do pasu pečiatky. Nakoniec sme zohnali nejaké ženy. Rýchlo sa prezliekajú do uniforiem. Asi sme ich vyrušili z prípravy nedeľného obeda. Sú poriadne naštvané a tak nám chvíľu trvá, kým sa dostaneme na mexickú stranu hranice.
V pondelok 27.6. navštevujeme archeologickú lokalitu Palenque, ktorá leží v hustej džungli neďaleko Guatemalských hraníc. Lokalita sa nachádza rovnomennom Národnom parku a je úzko spätá so stratenými mayskými mestami v Guatemale. Oproti Tikalu je Palenque viac svetské. Okrem chrámových stavieb je tu aj obytný palác s podzemnými chodbami, hrobky, ihrisko na indiánsku hru Pelota a iné stavby. Nasledujúce dni mierime k najvyššej k najvyššej hore Mexika k Pico de Orizaba. Navštevujeme mesto San Cristóbal s najhlbším kaňonom sveta - Sumidero.
V meste Puerto Escondido sa dostávame na pláže Tichého oceána a v Oaxace obdivujeme Zapotécke a Mixtécke pamiatky Monte Albánu a Mitly. 2. júla sa cez mesto Puebla dostávame do dedinky Tlachichuca pod Pico de Orizaba a nasledujúci deň už šliapeme na chatu do nadmorskej výšky 4260 m. 860 výškových metrov prekonávame miernym tempom za 3 hodiny. Cesta vedie pekným borovicovým lesom, ktorý postupne prechádza v horské lúky.
V pondelok 4. júla vstávame o druhej hodine ráno. Je však hustá hmla a mrholí, takže do výstupu sa púšťame až o štvrtej hodine. Prvých tisíc výškových metrov premáham silnejúce bolesti v pľúcach a šliapem vedno s Jurajom Pekárkom a Vladom Trnkom. No pri ľadovci sa to už nedá vydržať a posledných 500 výškových metrov pod vrcholom výstup vzdávam a vraciam sa späť na chatu. Dvaja kolegovia si zatiaľ obúvajú mačky a strmým ľadovcovým svahom pokračujú k vrcholu, kde sú okolo obeda. O tretej hodine poobede sa stretávame v chate a večer sme už spolu s Vladom Dadom v hoteli v Tlachichuce.
Sme radi, že expedícia vystúpila na všetky plánované vrcholy a dokonca sme zdolali jednu štvortisícovku naviac. Len ma mrzí, že som pri výstupe na Pico de Orizaba dostal horskú chorobu so začínajúcim edémom pľúc ako následok prechladnutia zo silno pustenej klimatizácie pri nočnej ceste autobusom.
Ďalšie dni sa expedícia presúva do Mexiko City. Posledné dni trávime prehliadkami a návštevami pamätihodností mesta. Pozreli sme si Aztécku pamiatku - Teotihuacan, pútnickú baziliku Guadalupe, Aztécke plávajúce záhrady a futbalový štadión, kde sa 2x hrali majstrovstvá sveta. Navštevujeme aj najväčšie antropologické múzeum sveta so zbierkami indiánskych kultúr.
V piatok 8. júla odlietame z hlavného mesta Mexika a do Viedne prilietame nasledujúci deň na obed. Celková bilancia výstupov: Imbabura 4621 m n.m - Miloš Kuchárek, Juraj Pekárek, Vlado Trnka, Corazón 4786 m n. m - Miloš Kuchárek, Juraj Pekárek, Vlado Trnka, Cotopaxi 5897 m n. m. - Miloš Kuchárek, Juraj Pekárek, Vlado Trnka, Chimborazo /Veintimilla/ 6267 m n. m - Miloš Kuchárek, Juraj Pekárek, Vlado Trnka, Pico de Orizaba 5700 m n. m - Juraj Pekárek, Vlado Trnka. Vlado Dado mal behom expedície zdravotné problémy, ktoré mu na začiatku znemožnili dobrú aklimatizáciu a tým aj všetko jeho ďalšie pôsobenie na vyšších kopcoch.
- mkch-
