Ponáhľate sa na autobus? Ruku na srdce – kto chodieva v päťminútovom predstihu? Väčšina z nás, hriešnikov, upaľuje na poslednú chvíľu. No aj ten, kto si nechá pomerne veľkorysú časovú rezervu, na autobusovej stanici v Senici stratí nervy v prípade, že sa blíži v smere od športovej haly a zistí, že zábradlie oddeľujúce nedávno vybudované nástupné ostrovčeky od nástupíšť diaľkových liniek velí: obchádzka! Skrátka a dobre: človek prichádzajúci (častokrát s poriadne ťažkou batožinou) k autobusom, musí od chodníka odbočiť a mašírovať cez trávnik po pekne vychodenom chodníčku, ak ide rovno, buď podliezť, prípadne preliezť jednoliate zábradlie.
Pritom by stačilo tak málo. Oproti chodníku od športovej haly ponechať medzeru. A ak niekto chce hovoriť o bezpečnosti atď., nech si všimne, akým spôsobom je možné skrátiť si cestu. V prvom rade nepohodlným, nakoľko podliezanie zábradlia nie je ktovieaký pôžitok, ale aj nebezpečným, pretože ak je dakto sklonený v neprirodzenom uhle a stará sa, aby si neroztrhol nohavice, nehľadí na potenciálne prichádzajúci autobus. Okrem toho je možné chodiť cez trávnik, čo síce cestu veľmi neskráti, ale citeľne znetvorí životné prostredie.
Dá sa síce namietať, že treba chodiť k autobusom s dostatočnou rezervou, ale študenti a zamestnaní ľudia, ktorí bežia doslova „na doraz“ by mohli hovoriť svoje. Najmä ak po zmeškaní jedného spoja hrozí, že ten ďalší pôjde o päť hodín alebo až na druhý deň. Vláčenie kufrov dá tiež pocítiť každých pár metrov navyše.
Takže milí kompetentní v oblasti zábradlia, pohnite rozumom! Nešlo by vyrobiť v ňom priechod, ktorý by uľahčil život stovkám cestujúcich, aby nemuseli podliezať, preliezať, prípadne sa naučiť lietať?
- en -
