Radošovčania, nájomné byty majú zelenú!
Nájomné bývanie sa pomaly, ale isto stáva hitom pre mladých ľudí, ktorí by radi nadobudli súkromie, ale na vlastný byt či dom zatiaľ nemajú peniaze. Obec, ktorej záleží na tom, aby z nej neutekali obyvatelia, robí všetko pre to, aby sa o tento typ bývania postarala – a prípadne pritiahla aj ďalších záujemcov o bývanie. Radošovce nie sú výnimkou. Hoci v obci pretrváva chronický problém s výkupom pozemkov, byty budú. Schátraná sýpka na námestí, ktorá momentálne špatí ráz obce, sa zmení na 18- bytovú jednotku, obec má už vypracovaný projekt, ktorý je naozaj pôsobivý a obyvatelia budúcich bytov sa majú na čo tešiť. Ako povedal starosta obce, tento projekt má v investičných zámeroch prioritu, nakoľko problematika bývania je pre neho kľúčová. Veľmi žiadané sú aj pozemky pre individuálnu výstavbu, žiaľ, takmer žiadne nie sú k dispozícii. Radošovce patria medzi preferované lokality na bývanie vďaka svojej polohe a obecné predstavenstvo by veľmi rado vyhovelo všetkým záujemcom, keby malo možnosť vykúpiť pozemky od majiteľov, ktorí ich nechcú za nijakú cenu odpredať.
Voda v obci je, ale nie na pravom mieste
Radošovce majú pomerne dobrú občiansku vybavenosť a sú už mnoho rokov plynofikované, chýba im však obecný vodovod a kanalizácia. V takmer dvojtisícovej obci je to vážny handicap. Súkromné studne obsahujú málo kvalitnú vodu a rovnako neexistencia kanalizácie strpčuje obyvateľom život. Paradoxom je, že v Radošovciach dostatok vody častokrát je – vo forme záplav. Polder pri Lopašove síce v ostatnom čase zafungoval a obec už natoľko netrpí prívalmi vody, ale v minulosti si Radošovčania užili mokrých návštev práve dosť.
Trampoty s kanalizáciou majú aj okolité obce. Desať z nich sa v združení Viesky usiluje o spoločný projekt a medzi Prietržkou a Trnovcom sa plánuje vybudovanie čističky vody. Tam, kde to bude možné, chceli by vytvoriť siete vodovodu a kanalizácie, je to však finančne veľmi náročné a prideľovanie peňazí zo štrukturálnych fondov viazne.
Pohľad do histórie
Pohľad do histórie
Prví praobyvatelia obce sa v chotári obce vyskytovali už v neolite. Neskoršie pamiatky pochádzajú z obdobia gotiky, boli tu odhalené zvyšky základov stredovekého kostolíka. Staršiu obec zničili v 15. storočí husiti, nová sa spomína v roku 1473 ako mestečko Rassich. Patrilo najprv hradnému panstvu Holíč, neskôr Czoborovcom, od roku 1730 skalickým jezuitom a od roku 1776 Habsburgovcom. V obci žilo niekoľko židovských rodín, ktoré si tu v roku 1830 postavili synagógu. Obyvatelia obce sa tradične zaoberali poľnohospodárstvom, tkáčstvom a lisovaním rastlinného oleja. Bolo tu silné prepojenie tiež na vinohradnícke tradície neďalekej Skalice.
Čo plánujete, pán starosta?
Starosta Radošoviec Štefan Huťťa sa netají svojou náklonnosťou k obci a jej obyvateľom. Má ich rád, cíti sa s nimi hlboko spriaznený. Rád by zlepšil podmienky v obci pre všetkých bez ohľadu na sociálne či vzdelanostné zázemie. V obci sa podarilo zrekonštruovať cestu cez Radošovce, Obecný úrad, opraviť hasičskú zbrojnicu pri príležitosti 80. výročia založenia Dobrovoľného hasičského zboru v obci. Športovci a fanúšikovia sa určite potešili novému bufetu a zrekonštruovaným kabínam na futbalovom ihrisku. Starostovi na srdci leží mladá i staršia generácia, pretože práve tie potrebujú najväčšiu pomoc zo strany štátu a obce. Podarilo sa mu umiestniť postihnutých bezdomovcov do špecializovaných zariadení a zlepšiť tak ich sociálnu situáciu. Rovnako mu záleží na tom, aby mladá generácia mala k dispozícii dôstojnú školu. Traba tu uskutočniť rekonštrukciu kotolne, toaliet, vymeniť okná. V Dome kultúry prebieha výmena stoličiek, k 130 vymeneným pribudne ďalších 130 nových. Aj vo Vieske myslia na kultúru a tiež na opravu cesty, ktorá už bola v zlom stave. Pribudnú aj betónové plochy na športovanie vhodné na hokejbal alebo nohejbal, jedna v Radošovciach, druhá v časti Vieska.
Radošovce majú vypracovanú aj štúdiu Domova dôchodcov s celodenným ubytovaním, jeho výstavba závisí od financií, ktoré bude mať obec k dispozícii. Z hľadiska zlepšení obce sa pripravuje aj zmena námestia, najmä už spomínanej bývalej sýpky. Obecnú knižnicu čaká sťahovanie do priestorov lekárne, nakoľko pôvodné už sú nevyhovujúce. Krátkodobým, no veľmi príťažlivým plánom, je zorganizovanie pútavého programu na Deň detí, kedy vystúpia s ukážkami svojej činnosti a techniky hasiči aj policajti..
Dobrý život v obci
musia chcieť všetci
Starosta si pochvaľuje nielen svojich spoluobčanov, ale aj dobrú spoluprácu s organizáciami v obci – školou, Dobrovoľným hasičským zborom, farským úradom a ďalšími. Občania angažujúci sa v jednotlivých záujmových združeniach zviditeľňujú obec a starajú sa o kultúrne či športové vyžitie spoluobčanov, aj tých najmladších. Kultúrne podujatia v obci sú preto na dobrej úrovni, základná škola na rozdiel od niektorých iných obcí neživorí s nedostatkom žiakov. O rozvoj obce sa však musia pričiniť všetci bez rozdielu. Stačí začať s málom, napríklad s udržiavaním poriadku na verejných priestranstvách, zaujímaním sa o obecné záležitosti. Práve informovanosť je pre občanov obce mimoriadne dôležitá, pretože svojimi rozhodnutiami môžu všetci ovplyvniť jej budúci vývoj. Obecné zastupiteľstvo na čele so starostom sa spoliehajú na dobré vzťahy so spoluobčanmi, aby prenesený výkon štátnej správy fungoval v prospech ľudí a nie naopak.
Obec Radošovce má pestrú
divadelnú minulosť i prítomnosť
Okrem poľnohospodárskych prác a zamestnania v rôznych priemyselných sektoroch obyvateľstvo obce oddávna žije aj kultúrnymi tradíciami. Radošovce patrili medzi prvé obce Záhoria, kde sa po vzniku Československej republiky začalo hrávať divadlo, tiež pravdepodobne pod vplyvom Skalice, vtedajšieho kultúrneho a divadelného centra západného Slovenska. Prvým predstavením v Radošovciach bola údajne Hollého hra Amerikán, ktorú tu hrali na fašiangy v roku 1919. Režisérom hry bol obchodník v miestnom Potravnom družstve Vendelín Pajdušák, otec neskoršej prvej slovenskej hvezdárky dr. Ľudmily Pajdušákovej, ktorá sa narodila v obci v roku 1916. V Radošovciach bol aktívny aj spevokol pod vedením učiteľa Jozefa Ozábala, ktorý úspešne vystupoval aj za hranicami regiónu, napríklad v Nitre.
Tradície ochotníckeho divadla v obci nezanikli ani v neskoršom období, i keď istý čas stagnovali. V súčasnosti ožili najmä mladí divadelníci. Pod vedením učiteľky Mgr. Jany Kutalovej v obci pôsobí detský divadelný súbor DRAK, čo podľa slov režisérky a dramaturgičky znamená Divadlo radosti a komédie. Deti si vybojovali už niekoľko ocenení na rôznych súťažiach, za predstavenie Šťastný princ zožali v apríli tohto roku zaslúžené druhé miesto na Regionálnej prehliadke detských divadelných súborov v Senici.