Začína jarné obdobie a s ním aj nebezpečenstvo pohrýznutia kliešťom obecným (Ixodes ricinus). Ten pre svoj život a rozmnožovanie resp. premenenie z larvy na pohlavne zrelého jedinca potrebuje ľudskú alebo zvieraciu krv. Kliešť je pôvodcom vírusu, ktorý má za následok nehnisavý zápal mozgu a mozgových blán. Správny názov pre to je Európska kliešťová meningoencefalitída.
Je to typická nákaza s prírodnou ohniskovosťou. Najvýznamnejšie sú ohniská nákazy v oblastiach listnatých a zmiešaných lesov. Podiel infikovaných kliešťov v ohnisku sa pohybuje do 5 percent. Na Slovensku sa ohniská nákazy na západnom Slovensku nachádzajú najmä na Záhorí. Vysoko aktívne sú ohniská na južnej Morave, v dolnej časti Rakúska a v ČR na Berounsku.
Medzi rezervoárne zvieratá patria lesné a poľné hlodavce, líšky a srny. Z domácich zvierat to môžu byť kozy, hovädzí dobytok, ale aj psy. K infekcii dochádza po prisatí slinami infikovaného dospelého kliešťa. Čím je kliešť dlhšie prisatý, tým vzrastá veľkosť infekčnej dávky, a teda aj pravdepodobnosť prenosu. V minulosti, ale aj dnes dochádza k prenosu aj po konzumácii tepelne nespracovaného mlieka infikovaných hospodárskych zvierat ( kráv a kôz). Ochorenie má sezónny výskyt od mája do októbra a súvisí s cyklami aktivity kliešťov a pobytom ľudí v prírode.
Aj keď je kliešť neinfikovaný a príde do styku už s infikovaným zvieraťom, môže sa stať prenášačom vírusu. Aby ste mohli tráviť už prvé dni v prírode, bolo by správne zaočkovať sa už práve v tomto období. Zaočkovať sa možno nechať počas celého roka.
Veľmi často posúvame nesprávny názor, že kliešte visia zo stromov a na svoju obeť padajú. To nie je pravda. Preto ani klobúk so širokou strieškou nemôže uchrániť pred kliešťami. Tie striehnu v tráve a nízkych porastoch. Zachytávajú sa na steblách trávy a na spodnej strane listov, preto ich nevidíme. Ak sa o takýto list človek obtrie, do kože jeho končatín alebo ramien sa zaseknú chĺpkami pokryté nožičky kliešťa. Odtiaľ sa nebadane rozlezú do zákolenných jamôk, stehná, podpazušných jamôk či pod prsníky. Na týchto miestach je obzvlášť teplo a tu sú aj chránené.
U 80 – 90 percent infikovaných osôb vírusom kliešťovej encefalitídy sa nerozvíjajú žiadne klinické príznaky. Tam dôjde k ich rozvinutiu, v prvom štádiu pripomínajú chrípku – horúčka, bolesti kĺbov. Po 1 – 20 dňoch, kedy je pacient takmer bez príznakov, môže nasledovať druhé štádium, ktorého priebeh je závažnejší. Vírusy sa pomnožia a prenikajú do centrálnej nervovej sústavy, kde poškodzujú nervové bunky. Prejavuje sa to silnými bolesťami hlavy, zvracaním, vysokými horúčkami, poruchami vedomia. Kliešťový zápal mozgu môže mať i trvalé následky, ako sú obrny, chronické bolesti hlavy, poruchy koncentrácie, znížená výkonnosť, depresia.
Každý kliešť nie je nosičom vírusu stredoeurópskej kliešťovej meningoencefalitídy (FSME), avšak ochorenie vznikajúce po pohryznutí infikovaným kliešťom je natoľko závažné a nebezpečné, že je potrebné urobiť určité preventívne opatrenia, ktoré spočívajú predovšetkým v očkovaní.
Očkovanie sa odporúča všetkým ľuďom, ktorí žijú v známych ohniskách nákazy, osobám profesionálne vystaveným zvýšenému riziku – poľnohospodári, lesní robotníci, vojaci a osobám, ktoré cestujú do známych ohnísk.
Ihneď, ako zbadáme na tele kliešťa, je treba ho čo najrýchlejšie odstrániť. Nebezpečenstvo ochorenia sa však neodstráni, pretože kliešť ihneď po preniknutí do kože uvoľňuje vírusy do tela pohryznutého. Kliešťa uchopíme pinzetou, pokiaľ možno čo najbližšie k hlavičke a tak pevne, aby pinzeta z neho neskĺzla. Potom ho priamo bez točenia vytiahneme. Musíme sa snažiť o to, aby pri vyťahovaní zostal kliešť celý a nedošlo k jeho rozmliaždeniu. To by mohlo mať za následok vyprázdnenie jeho obsahu do tela pohryznutého.
Regionálny úrad verejného zdravotníctva v Senici
Ing. OndrejMáčalka