Komáre znepríjemňujú život obyvateľom Záhoria

Jarné záplavy na riekach Myjava a Morava okrem materiálnych škôd priniesli obyvateľom aj ďalšiu komplikáciu. Po oteplení sa v zatopených oblastiach vyrojili doslova milióny komárov, ktoré sa vrhajú na ľudí nielen po zotmení, ale aj za bieleho dňa.
Podľa stanoviska Štátneho zdravotného ústavu je toto premnoženie nielen obťažujúce, ale aj nebezpečné zo zdravotného hľadiska. Komáre môžu prenášať okrem iného aj nepríjemné ochorenie zvané Lymská borelióza, ktorá po zanedbaní dokáže vážne poškodiť centrálnu nervovú sústavu. Postihnutý zistí svoje nakazenie v začiatočnom štádiu len podľa ostro ohraničeného červeného kruhu s bielym stredom v oblasti poštípania. Ak včas navštívi lekára, je toto ochorenie pomerne ľahko liečiteľné antibiotikami. Ak sa však zanedbá, pacient sa nevyhne komplikáciám, ktoré môžu byť veľmi nebezpečné. Preto by sa uštipnutia týmto hmyzom nemali brať na ľahkú mieru, ale starostlivo sledovať ich vývoj.
Toľko hovoria strohé lekárske informácie. Čo však s prvotným problémom, s prenášačmi choroby? O tom, že v obciach na Záhorí to vyzerá vážne, nás informovali starostovia najpostihnutejších obcí v regióne. Starostka Kútov Ing. Mária Macejková na otázku, ako vyzerá „komária hrozba“ v obci, odpovedala: „Vonku sa už nedá byť. Dúfame, že sa bude postrekovať, je to asi naša jediná nádej. Vody sú síce už v korytách, ale na poliach sa držia naďalej. Bojíme sa, aby neprepukli nejaké nákazy, lebo ako vieme, komáre sú prenášačmi chorôb.“
Starostovi Kátova Jánovi Tokošovi robí starosti tento istý problém. „Dávali sme už žiadosť, aby sa s tým niečo robilo. Všetko je to v rukách krajskej povodňovej komisie a štátu, pretože malé obce nemajú financie na to, aby si postreky zaplatili samé.“
Jozef Zajíc, starosta Moravského Svätého Jána, sa pridal s názorom na premnoženie komárov so svojím stanoviskom: „Je ich tu nepredstaviteľné množstvo. Čo proti nim môžeme podniknúť? Iba ak sa oháňať. Konzultovali sme to s Obvodným úradom životného prostredia v Senici, ale zatiaľ sa nič nedeje. Zdá sa mi, že všetci sa len vyhovárajú. Treba celoplošný postrek, lenže firma Agrolet požaduje za jeden kilometer postriekanej plochy 528 korún. Po prvé – obce na to nemajú, po druhé, lokálne sa to ani nedá riešiť, pretože by sa nič nedosiahlo. Je treba nájsť také riešenie, aby sa postriekali všetky postihnuté plochy, tak ako v Českej republike.“
Obrátili sme sa na prednostu Obvodného úradu v Senici MVDr. Pavla Hladíka. Podľa jeho informácie sa mala 11. mája touto problematikou zaoberať krajská povodňová komisia a zaujať stanovisko k riešeniu financovania postrekov v regióne. O deň neskôr sme sa dozvedeli, že k žiadnemu výsledku sa zatiaľ nedopracovali. Rokovanie bude pokračovať v pondelok 15. mája.
Čo sa týka financovania postrekov, zatiaľ sa to podarilo uskutočniť len v Bratislave a podľa niektorých kompetentných „obce majú peniaze, nech si zaplatia...“ Lenže čo si počne obec s celoročným rozpočtom 1,5 milióna, ak by za postrek mala zaplatiť milión...? Preto dodávame: Nemalo by sa vládou sľubované odškodnenie zaplavených oblastí týkať aj tohto (doslova) pichľavého problému, ktorý je neodškriepiteľne následkom povodní? Ak áno, potom je najvyšší čas niečo podniknúť, pretože situácia v niektorých obciach je už doslova katastrofálna a možno každým dňom môže vypuknúť epidémia infekčného ochorenia.
Andrea Engelová