Článok pokračuje pod video reklamou
Trnava – Ružomberok
0:0, na pok. kopy 3:4
Góly z penált: Čvirik, Labant, Kožuch (nedal Kopúnek, Ďuriš, Hrabal) - Žofčák, Urban, Dovičovič, Nezmar (nedal Sapara, Jendrišek)
ŽK: 19. Semanko, 61. Ďuriš – 5. Laurinc, 45+. Jendrišek.
ČK: 45. Semanko.
Pred 8426 divákmi rozhodovali: Micheľ – Slyško, Balko.
Spartak: Hrdina – Fall (60. Molnár), Hrabal, Poljovka, Čvirik – Semanko, Ďuriš, Kopúnek, Husár (82. Labant) – Kožuch, Kriss (55. Filip).
MFK: Hajdúch – Pospíšil (106. Urban), Laurinc, Dvorník, Kotrys – Zbožínek (65. Dovičovič), Žofčák, Sapara, Božok (71. Ďubek) – Jendrišek, Nezmar.
Hoci prvú strelu na brankára v stretnutí poslal už v 2. minúte hlavou Kriss, prvá štvrťhodina finále Slovenského pohára sa odohrala v réžii Ružomberka. Trnavčanom robil najviac problémov Jendrišek, no na ich šťastie Hrdinu v 4. minúte hlavou neprekonal a podobne nepochodil ani v 11. minúte Božok. Potom sa hra postupne vyrovnala, ale spartakovci si zdĺhavou rozohrávkou vypracovali minimum príležitostí na ohrozenie Hajdúcha. Opäť to bol Ružomberok, ktorý mohol otvoriť skóre, ale v 23. minúte Hrdina Nezmarov úmysel vystihol. Spartakovci sa do súperovej šestnástky dostali až v 28. minúte Husárom, no ten dlho váhal so strelou, až jeho pokus napokon obrancovia zblokovali. Keďže sa v 36. minúte proti Hrdinovi nepresadil Nezmar a o tri minúty neskôr Hajdúch kryl Čvirikovu strelu z priameho kopu, polčas sa skončil bez gólov. Na jeho konci sa však vyznamenal rozhodca Micheľ, ktorý udelil Semankovi prísnu druhú žltú kartu a poslal ho z ihriska.
Spartak, hoci oslabený, sa však po prestávke nestiahol celkom do defenzívy. Naopak, ľahšie sa mu tvorila hra a dostával sa na dostrel Hajdúchovej brány. Strely Filipa a Kopúnka však išli nad. Na druhej strane sa nepresadili Nezmar a Dovičovič, takže sa muselo predlžovať.
V úvode predĺženia sa zranil brankár Hrdina, no i napriek bolestiam v zápase pokračoval. Bližšie ku gólu mali hráči Ružomberka, no Pospíšil netrafil bránu. V druhej časti zas svoje úmysly do finále nedotiahli Molnár, Ďuriš i Filip, takže sa o víťazovi pohára muselo rozhodnúť zjedenástok.
