Červeno-čierne srdcia skandujúcich fanúšikov Spartaka svojmu mužstvu spravili na Pasienkoch typické domáce prostredie. Neustálym skandovaním ho hnali k túžobne očakávanému úspechu. Spartak totiž hral svoj Zápas roka. Ak by uspel, opäť by sa zvítal s futbalovou Európou.
Spartakovci do zápasu nastúpili v silne pozmenenej zostave a bez trénera Adamca, ktorý pykal na „tribúne“. V bráne vymenil Lipčáka Hrdina, ktorý robil česť svojmu priezvisku počas celého zápasu. Hanbu si však za výkon v hlavnom hracom čase vyslúžil Ľuboš Micheľ, ktorý asi v úmysle poškodiť Trnavu vylúčil v 45. minúte Semanka za bežný faul. Asi minútu predtým spravil Kopúnek ešte hrubší zákrok, no ten kartu neuvidel. Na druhej strane zas nepotrestal za úmyselný faul zozadu na Poljovku druhou žltou kartou Jendrišeka a v nastavenom čase prehliadol ruku ružomberského obrancu v šestnástke po strele Filipa. Aj faul na Filipa v prvej časti predĺženia vytiahol za šestnástku.
Spartakovci však aj napriek oslabeniu v druhom polčase dominovali na ihrisku, pretože sa ich súper stiahol na vlastnú polovicu a vyčkával na chybu Spartaka a rýchle prečíslenie. Keďže sa však hráči na ihrisku gólovo nepresadili, čakalo ich predĺženie, v prvej časti ktorého sa zranil brankár Hrdina. Ten však hrdinsky odolával nielen bolesti, ale aj strelám súpera.
Po bezgólovej remíze prišli na rad pokutové kopy, ktoré sa na nevôľu Trnavčanov kopali oproti sektoru fanúšikov Ružomberka. Jedenástkový rozstrel otvoril Trnavčan Čvirik a dal gól. Po ňom na nemýlili Labant a Kožuch, Kopúnkovi a Ďurišovi však Hajdúch úmysel vystihol. Hrdina však vychytal Jendrišeka a dráma pokračovala. Hrabal však prestrelil bránu. Keďže sa však Nezmar nemýlil, finálový zápas vyhral Ružomberok.
Trnavčania podali bojovný výkon, za ktorý si víťazstvo zaslúžili. Futbal je však taký, v pohári môže zvíťaziť len jeden. Dnes to bol Ružomberok. Takže zatiaľ zbohom, futbalová Európa! Nádej však umiera posledná.
GaboKopúnek
