Glosa

Snáď každému občanovi príde zle od žalúdka, keď si uvedomí, že stovky miliónov korún vyhodených na predvolebné plagáty, brožúrky a televízne spoty, zaplatí napokon aj on sám. Väčšiny politických predstaviteľov sa to nijako významne nedotkne. Tak to veru chodí. Ale to vlastne nič nie je. V našom štáte sa peniaze už dlhodobo vyhadzujú do vzduchu len tak fičí. Presne, len tak fičí nejaký zvláštny vietor, ktorý ich rozfúka tak dokonale, že poväčšine ani nevieme kam. Vietor, skôr vetrisko, tornádo, vždy začína pôsobiť u občanov, spravidla začiatkom roku alebo volebného obdobia a ukončí svoje pôsobenie tiež u občanov, ale len máloktorých. A dnes už aj málokedy slovenských.
Je krásne úsmevné, ako sa momentálne rýchlo upravujú štatistiky o našej ekonomickej a sociálnej situácii. Prednedávnom zverejnené čísla od Eurostatu sú neaktuálne, možno až lživé. Nie 20% obyvateľstva SR žije na hranici chudoby, podľa najnovších výskumov (pochádzajúcich od inštitúcií z územia SR) je to len okolo 13% ľudí. Samozrejme, hranica chudoby je relatívny pojem, ale priznajme si úprimne, nebolo by vhodnejšie vychádzať z toho prvého čísla, z tých 20%?! Odpoveď znie áno, bolo.
Už máme aj úžasne zníženú nezamestnanosť (spomína sa 11 percent), o tej skutočnej okolo 16 percentnej si aj vrabce na streche veselo čvirikajú. Dobre vieme, ako sa po reforme vylučovali dlhodobo nezamestnaní z evidencie uchádzačov o prácu.
Dnes väčšina dôchodcov dostáva 6000Sk, no sú vraj aj takí, čo si musia vystačiť s 1200 korunami mesačne. Ale to ešte nie je také hrozné. V zimných mesiacoch v Slovenskej republike zomiera z roka na rok viacej bezdomovcov na podchladenie. Priatelia, otvorme si oči a pozrime sa, kam sa to naša spoločnosť dostala. Čo sme videli za posledných 8 rokov, aké zmeny?! Z čoho sa máme tešiť, z nových hypermarketov? Ja napríklad na svojich cyklistických výjazdoch vidím neustále rozšírené vytváranie divokých skládok popri cestách. Najhoršie, že aj popri lesných. Vidím staré chladničky v potokoch a je mi z toho všetkého potom nanič. Aj tieto hrozné javy svedčia o neutešenom stave našej spoločnosti viacej, ako si priznávame. Stále riešime množstvo problémov, ale je otázne, či sú práve ony tie najdôležitejšie.
Na záver malé zhrnutie. Áno, ekonomické reformy (rozumej škrty, zdražovanie) úspešne prebehli. Mali sme na to odvahu. Zvýšila sa aj priemerná mzda. (Škoda len, že vieme, že ňou zamávali odmeny manažmentu v Slovnafte.) Zahraničná zadlženosť výrazne vzrástla, hovorí sa o 600mld. Sk. Príjmová nerovnosť je obrovská, napríklad guvernér a viceguvernér NBS údajne zarábajú mesačne 480 tis.Sk. Budem rád, ak to nie je pravda a niekto sa zmýlil. Onedlho zavedieme Euro.
Čo dodať na záver? Poďme robiť iné reformy. Poďme čistiť prírodu, medziľudské vzťahy a vyčistime aj naše prerozdeľovanie prostriedkov v spoločnosti. Škoda, že to je taký kritický článok. Len mi vadí, keď súčasná vláda ospevuje náš úžasný ekonomický pokrok, keď sme vraj až akýsi reformný tiger, či čo...
Marek Brna