Električka snov

Som večný bezdomovec a riadne nenapraviteľný. A koho to štve? Tých, čo ma odkopli, veru nie. Žena ma vyrazila, keď som sa nestaral o rodinu, rodičia ma poslali do horúcich pekiel a nechcú so mnou nič mať. A môžem ja za to, že mi je teplo iba ak si „podkúrim“ alkoholom? Čo mi iné zostáva? Dobrí kamaráti vždy niečo zaplatia a sem tam u niektorého z nich aj prespím. Že to nie je často, nevadí...
Som predsa riadny bezdomovec, tak, ako som si to prial. Ako inak by som prežíval? Sem tam niekoho o niečo „pumpnem“, sem tam si niekde zabrigádničím, len tak na „psiu knižku“ a pretlčiem sa. Občas niekoho aj moja samota a bezmocnosť celkom chytí za srdce. Veď aj v tej pesničke sa spieva „...my nie sme zlí...“ A tú si môže zaspievať každý. Ešte keby to tak bola pravda každý deň, tak to by som sa vytešoval.
Ale aj tak sa mám ako kráľ. Vozím sa hore dolu týmto ľudským mraveniskom raz na jeden, inokedy na opačný koniec veľkomesta, samozrejme bez lístka a zadarmo. Že ma chytia? Nech, aj tak zo mňa prachy na žiadnu pokutu nevytrasú. Leda tak občianku s adresou na ktorej ma nikdy nikto nenájde. Trkavasi, myslia si, že na mne zarobia. Akurát! Ja potrebujem zarobiť na seba, aby mi aspoň občas niečo teplé zohrialo moje vyprahnuté vnútornosti. Na povrchu tela mám už tuhú špinu, v handrách čo nik už nenosí, nosím svoju schátralinu, ktorá snáď ešte prežije každú ďalšiu zimu. A v rozvalinách, zbúraniskách, pod mostami aj v pasážach je dosť zákutí, kde mám naskladané krabice, čo ma ochránia od nebezpečenstva, aj od premrznutia.
Prosím? Že riskujem svoje zdravie? A načo mi je? Bez zdravotnej karty ma aj tak nik neošetrí a ja ani neviem, či som niekedy nejakú kartu mal. Na moju chorú dušu už niet aj tak žiadnej záplaty.
Že si odo mňa v električke odsadnú na sto honov? Ich vec. Ja som „pán prsteňov“, bez okrúhlych ozdôb, bez guľatých peňazí. Zaveziem sa kam len chcem. Žiaden revízor ma už nezradí, iba občas vyrazí na chodník. Dá mi pritom podpísať akýsi bezcenný papier, ani občianku už odo mňa nepýta. Poznajú ma už všetci, aj moje iniciály. Sú to kamoši. Vraj cestujem s prirážkou. Mali by však k tomu prirátať aj pohŕdanie súdom, lebo ešte ma v budove žiadneho nik nevidel.
Nájdete ma každý deň iba v mojej električke snov, kde snívam svoj sen o teplej posteli. O teplú náruč už nestojím., vymenil by som ju možno za vaňu s teplou vodou. To aby som vám urobil radosť...(?!) No keď tak premýšľam, niekedy by nebola zlá ani strecha nad hlavou, ibaže tú si nemôžem dovoliť. Musela by to byť iba super tajná skrýš. A takú som ešte nenašiel. Tak sa túlam ulicami... zase ako v inej pesničke.
Čože? Prácu či by som chcel? No áno, ak by som sa v nej nenadrel a bola by načierno. To aby ma neobjavili úrady a exekútori. Ale to by sa dopravný podnik, ktorému som dosmrtným dlžníkom, určite zaradoval a moje peniažky by len do jeho kasičky padali.
To radšej nie, ani za svet. Veď mne vlastne nič nechýba.
Nechám si radšej svoju električku snov, veď načo sú mi nejaké zákony.
.... jój, vy neviete ako sa volám? No predsa Jožko Všadedoma.
- elza-