Trnava - Prevratný nález dvoch hrobov z obdobia Veľkej Moravy, ktoré našli archeológovia pri prieskume v minulom týždni v Trnave, posúva teóriu o osídlení mesta o tri storočia. Kým doterajšie tézy hovorili o počiatkoch Trnavy v 12. storočí, unikátny nález potvrdil 9. storočie.
Objav sa podaril počas archeologického výskumu na Jeruzalemskej ulici v Trnave, len niekoľko desiatok metrov od gotického Dómu sv. Mikuláša. Na pozemku rodinného domu v Jeruzalemskej ulici 46 pri hĺbení základovej jamy pre novú pivnicu archeológ Vlastivedného múzea v Hlohovci Jozef Urminský narazil na dva kostrové hroby. Nachádzali sa v hĺbke 250 cm a boli orientované v smere juhovýchod severozápad. V jednom bola kostra dieťaťa s náhrdelníkom z drobných korálikov okolo krku a so železnou prackou v oblasti bedier. V druhom hrobe, ktorý však bol pred zhruba tristo rokmi porušený, ležala pri nohách dospelého jedinca nádoba vajcovitého tvaru, zdobená mnohonásobnou vlnovkou.
Podľa vyjadrenia vedúceho výskumu Jozefa Urminského, spadajú tieto hroby podľa nálezov do horizontu 9. a 10. storočia a indikujú veľkomoravské a poveľkomoravské pohrebisko v oblasti okolo dómu.
Tento objav priamo potvrdzuje teóriu osídlenia Trnavy v slovanskom období. Doposiaľ ju však nebolo možné archeologicky doložiť, pretože najstaršie nálezy z historického jadra mesta, dokladajúce kontinuálny vývoj, pochádzali až z 12. storočia. Existovali tvrdenia trnavského historika Hadriána Radvániho o existencii románskej rotundy Sv. Juraja na mieste Dómu v. Mikuláša, ktoré však doposiaľ odborníci brali so značnou rezervou. „Až objavom týchto dvoch kostrových hrobov sme získali dôkaz, ktorým možno jednoznačne povedať, že na mieste trhovej osady Sobota sa už v 9. a 10. storočí nachádzala slovanská osada, ktorá bola zárodkom neskoršieho kráľovského mesta Trnava,“ konštatoval J. Urminský.
- onda-
