Máme sa vraj na čo tešiť. Politické strany sľubujú po voľbách nalievanie peňazí do rezortov, zavádzanie spravodlivosti do systémov, podporu najchudobnejším, zastavenie prehlbovania regionálnych rozdielov. Jáj, keby to tak bolo stále. Ale nemajte obavy, po voľbách zrejme príde vytriezvenie. Keď sa noví ministri vo svojich rezortoch zabehnú, budeme opäť konfrontovaní s objavmi nejakých nášľapných mín, spíšu sa nové, ešte čiernejšie knihy a postupne sa všetko vráti do starých, namazaných koľají.
Mnohí sa už dnes tešia na zavedenie progresívneho zdaňovania, zdaňovanie dividend, zníženie DPH na základné potraviny, lieky, knihy, tlačoviny, stavbu rodinných domov. Výborné by bolo zvýšenie minimálnej mzdy. Na druhej strane si povedzme, je to pri stave našej ekonomiky reálne a únosné?
Ešte lepšie bude, ak sa zabráni neopodstatnene vysokým ziskom bánk, energetických monopolov, zdravotných poisťovní či finančných skupín. Polícia vraj bude úspešnejšia v boji proti podsvetiu. A za vzor nám už nebude USA, ale Švédsko.
My, občania, sme za každý pokus. Nejeden pokus sme už predsa prestáli. Vyberáme si väčšinou zo starých, známych tvárí. Najznámejší politici sú nám veru sympatickí, veď o nich počúvame denne, páči sa nám ich neúnavnosť, vynachádzavosť, rečnícke umenie. Trochu horšie je to s poslancami Národnej rady. Je nám ťažko, keď počúvame o poslancoch, z ktorých niektorí sú vraj málo aktívni, zneužívajú poslaneckú imunitu alebo berú svoj mandát len ako bočný kšeft.
Cukrové reči záujemcov, uchádzajúcich sa o našu priazeň sú už tradične pred voľbami sladšie ako cukrová vata. Zamyslime sa ale nad tou našou východiskovou pozíciou. Štátny dlh je vysoký, z 200 miliárd korún v roku 1998 sa podľa zverejňovaných údajov vyšplhal na dnešných 600 miliárd. Zahraničným investorom sa súčasná úroveň našich miezd veľmi páči a veľmi si na ňu zvykli. Naši vojaci si tiež radi privyrábajú v zahraničných misiách. (Afganistan, Irak) Atď., atď. Budúca vláda to bude mať teda skutočne zložité, ak má uspokojiť toľko skupín žiadateľov. A hlavne keď si už národ chce opasky konečne trochu uvoľniť.
Marek Brna
