Streda, 28. október, 2020 | Meniny má DobromilaKrížovkyKrížovky

Poklad templárov skrýva možno aj Dobrovodský hrad!

História hradu postupne odhaľuje svoje skryté a zaprášené zákutia Tajný vchod do úkrytu vedúceho k bohatstvu zatiaľ ešte nikto neobjavil. Záhada ostáva naďalej ukrytá v šere tajomstva vekov. Podľa našich informácií existujú vo francúzskych knihách, kroni

Neznámi zakladatelia hradu

Hrad Dobrá Voda je ranogotickou stavbou. Podľa jednej tradície ho vraj vybudovali záhadní templári na začiatku 13. storočia. Templársky rád založil francúzsky rytier Hugo de Payns v roku 1119 v Palestíne. Tzv. červení mnísi spájali kláštornú disciplínu s vojenskou funkciou. Ľudovo povedané, išlo o vojaka a mnícha v jednom. Meno získali podľa jeruzalemského chrámu – templum. Práve tu sa zúčastnili na križiackych výpravách, oslobodení a ochrane Kristovho hrobu. K nám prišli okolo roku 1150. Ich poznávacím znakom bol strieborný štít s červeným krížom.
S väčšou pravdepodobnosťou však za vznikom hradu stoja johaniti. Tí uzatvorili dohodu s vtedajším kráľom Belom IV. Okrem Dobrej Vody vybudovali celú sieť staníc, ubytovní a špitálov i v okolí Trnavy, kde vlastnili množstvo pozemkov. Takéto inštitúcie existovali napríklad v Malženiciach, Žlkovciach, Horných Zeleniciach, Bohuniciach či Piešťanoch. Bratstvo johanitov založili taktiež v Jeruzaleme, avšak už v roku 1099.
Presný čas vzniku hradu určiť nevieme. Ale určite vznikol spoločne s ostatnými malokarpatskými hradmi, a teda zažil aj obdobie prvých Arpádovcov. Pôvodne išlo o drevený pohraničný hrádok, ktorý mal svoje korene ešte v ranom stredoveku, vo veľkomoravskej dobe. Hlavnou úlohou stálej posádky bolo chrániť pocestných a vyberať mýtny poplatok. Spolupracovali aj s Čachtickým hradom.
Počas tatárskych vpádov ho spevnili. Vtedy nepriateľské vojská týchto kmeňov spustošili všetky blízke dediny.
V 14. storočí, počas feudálnej anarchie a vlády Matúša Čáka Trenčianskeho, obrannú funkciu hradu ešte viac zosilnili. V prípade nebezpečia zapaľovali na veži pozorovatelia fakľu. Tú bolo vidieť až v Čachticiach. Odtiaľ podobným spôsobom upozorňovali na hroziace nebezpečenstvo ostatné hrady – Beckov a Trenčín.
V listine z roku 1316 sa hrad spomína pod skomoleným latinským menom IOKW, po slovensky Dobrý Kameň. Súčasné meno Dobrá Voda prevzal od neďalekej dediny, ktorá vznikla pri mohutnom prameni vody. Názov IOKW až príliš nápadne pripomína templársku šifru podobnú tým, ktoré vo svojich románoch použili Umberto Eco a naposledy aj Dan Brown v Da Vinciho kóde.

Skryť Vypnúť reklamu

Obľúbený panovník, ctihodný rytier

Významnými a obľúbenými majiteľmi hradu a panstva boli Stiborovci. Mali poľský pôvod a po prísahe vernosti uhorskej korune ich prijali medzi barónov. Už Stibor I. bol nesmierne schopným človekom. Vyštudoval právnickú a artistickú fakultu na Karlovej univerzite. Svoje vzdelanie využíval v službách kráľa Žigmunda. Pôsobil v štátnej správe. K poddaným bol štedrý a spravodlivý. Vynikal aj ako zakladateľ mnohých kostolov, kláštorov a starobincov. Služby pre kráľovský dvor mu zaberali množstvo času, preto sa na hrade Dobrá Voda príliš často nezdržiaval. Jeho trvalým sídlom bol Beckov. Nechal si ho po kráľovsky prepychovo vybaviť. Usporadúval veľké hostiny a poľovačky. Svojou odvahou a rozvážnosťou si vyslúžil medzi vtedajším ľudom prezývku železný muž. Jeho bežným odevom bolo oceľové brnenie. Mal aj všetky rytierske cnosti, ktoré v tých časoch požadovali od mužov. Známy bol nežnou láskou k svojej zbožňovanej manželke a úctou ku katolíckej cirkvi a náboženstvu. Po jeho smrti však nadobudla prezývka hanlivejší odtieň - divý muž.
Stibor I. bol členom Rytierskej spoločnosti draka – Dračieho rádu. Ten založil začiatkom 15. storočia kráľ Žigmund podľa vzoru západoeurópskych rádov. Takto si okolo seba zhromažďoval svojich prívržencov. Spoločne bojovali proti odpadlíkom od viery a pohanskému zmýšľaniu poddaného ľudu.

Skryť Vypnúť reklamu

Pod tureckým tlakom

Počas tureckých útokov a stavovských povstaní slúžil hrad a jeho múry pre poddaných ako úkryt. Často sem utekali i ľudia z okolitých dedín. Tu však, pod hrubými múrmi, zomierali hladom a vo veľkej biede.
Nájazdy na dediny nerobili len turecké oddiely, ale aj cisárske žoldnierske vojská, ktoré si rabovačkami nahrádzali nedostatočnú stravu a financie.
V hustom mraku prachu prichádzali jazdci. Vyplienili Dobrú Vodu a smerovali k hradu, aby ho dobyli. Nemali však dostatočnú výzbroj, preto sa ich akcia našťastie skončila neúspechom. No i tak so streľbou a krikom napadli tábor pod hradom. Znásilnili ženy a dievčatá, zavraždili niekoľko mužov. Záhadou ostáva, prečo neubližovali anabaptistom z neďalekých Dechtíc. Tí vo svojich kronikách píšu, že vojaci si meno kresťan nezaslúžia. Poddaní si mysleli, že anabaptisti sú pod ochranou vojsk, a preto ich prenasledovali.
Už od polovice 17. storočia začal hrad postupne chátrať. V tomto čase už nemal dostatočnú výzbroj a prestával plniť obrannú funkciu. V inventári sa spomína 29 starých železných gúľ pre kanóny a niekoľko strelných zbraní. Panstvo hradu sužovala finančná tieseň. Príčinou boli najmä turecké nájazdy, pri ktorých obyvateľstvo strácalo majetky a nemalo čím zaplatiť dane. Chátranie hradu, i napriek niekoľkým drobným opravám, naďalej pokračovalo. Súpisy hradu zaznamenali zničené strechy a podlahy. Hrad neskôr získali Erdödyovci, ktorí oň nejavili záujem, a tak pomaly pustol.

Skryť Vypnúť reklamu

Miestna rebélia proti panstvu

Dobrovodčania boli v minulosti vychýrenými pytliakmi. Dôvodom bolo najmä to, že zver z panských hôr im ničila úrodu. Vznikali konflikty s horármi, pretože poľovačky povoľovali len na výslovné nariadenie panstva. Preto miestnym odnímali pušky. To domáci pociťovali ako veľkú potupu a postupne v nich začala vrieť krv. V jednej noci prepadli Erdoház a odtiaľ zobrali všetky uschované pušky, aj panské. Trestom za túto odvážnu rebéliu bol prísun vojakov do obce, ktorí zhabali ulúpené pušky. Týchto museli obyvatelia živiť dovtedy, kým nevrátili všetky ukradnuté zbrane. Povinnosťou poddaného bolo poskytnúť vojakovi mäso, chlieb, posteľ, sviečku a drevo na kúrenie. Za to dostávali jeden toliar, čo zďaleka nepokrývalo ich náklady. Dodnes sa ironicky pripomína, ako sa počas pobytu vojakov zvýšil počet detí v dedine.
Až keď vypukla cholera, regiment odišiel. Táto udalosť sa odohrala okolo roku 1863. Cholera spôsobila veľký úbytok obyvateľstva. Vystrašení dedinčania sa utiekali k Bohu a neustále sa modlili. Návštevy kostolov však vrchnosť zakázala, aby sa choroba nerozširovala. Ľud sa kuríroval tradičným a dostupným liečivom – pálenkou.

Úpadok ešte neznamená skazu
Začiatkom 17. storočia začal hrad intenzívnejšie chátrať. Úradníci sa presunuli do kaštieľa v Chtelnici. Pre majetkové spory so susediacimi panstvami sa tu mnohokrát odohrali násilnosti a vraždy. V nasledujúcom období hrad obývali štyria hajdúsi, vrátnik a kastelán. V tomto čase slúžil len ako väzenie pre previnilcov z radov poddaných. Hrad mal naďalej i vlastného plateného kata, ktorý nosil čierny plášť s kapucňou.
V roku 1762 po údere bleskom hrad vyhorel. Sčasti ho aj opravili, no väčšina ostala v rozpadnutom stave. Obnovili i blízku kaplnku, v ktorej sa vykonávali bohoslužby. No od polovice osemdesiatych rokov 18. storočia pozastavili aj túto činnosť. Hradné múry spustli a už nepotrebovali žiadneho dozorcu.
O obnovu panstva Dobrá Voda sa ešte pokúsil mladučký gróf Jozef Pálfy na prelome 19. a 20. storočia. Vtedy spojil toto panstvo so smolenickým a začal reštaurovať staré majere. Cieľom bolo prispôsobiť ich novým hospodárskym podmienkam.
Do obnovy zrúcaniny hradu už nikto neinvestoval, a tak pustol až do deväťdesiatych rokov 20. storočia.

Obnovovanie zabudnutej histórie

,,Občianske združenie Hrad Dobrá Voda sa snaží pomáhať hradu spoluprácou s pamiatkovými ústavmi,“ povedal pre MY starosta obce a predseda združenia Rudolf Ružička. Už v minulom roku zorganizovali niekoľko brigád zameraných na vyčistenie vnútorných priestorov zrúcaniny. ,,Odstraňovali sme aj náletovú zeleň. Tá ničila murivo. Takisto sme začali zachraňovať kritické časti múrov,“ vysvetlil. Nedávno obnovili aj zarastený židovský cintorín.
Na toto leto plánujú náročnejšie práce – výrobu drevených zábradlí a schodíkov v nebezpečných miestach. Pomocou pamiatkarskych odborníkov chcú zamurovať najvážnejšie diery v múroch, na miestach, kde hrozí zrútenie. ,,V súčasnosti spolupracujeme s 1. Zborom Slovenského skautingu z Bratislavy i s Lesmi Slovenskej republiky,“ dodal starosta.
Možno sa mladým skautom pri reštauračných prácach podarí nájsť, ak nie poklad, tak aspoň kus zaprášenej histórie. Rasťo Piovarči

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Pôžička bez úrokov a poplatkov? Áno, existuje
  2. Príjem vs. dôchodok. Realita, ktorú na ktorú sa treba pripraviť
  3. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  4. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  5. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  6. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  7. Nenechajme jeden druhého bez pomoci a kontaktu
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej
  9. Tlačová konferencia iniciatívy Stop hazardu so zdravím
  10. Developer roka YIT Slovakia je na Slovensku už desať rokov
  1. Nové Porsche Panamera spája nespojiteľné
  2. UNIQA preberá dôchodkové fondy AXA, pre klientov sa nič nemení
  3. Pandémia urýchlila štart online duálneho vzdelávania
  4. Tradičná plodina zo Slovenska mizne. Čo sa deje so zemiakmi?
  5. Aplikácia, kde z pohodlia domova zlikvidujete škodovú udalosť?
  6. Škola môže vyzerať aj inak!
  7. UNIQA preberá na Slovensku aj dôchodkové fondy AXA
  8. Využite dovoz tovaru do 24 hodín a zadarmo
  9. Dopad krízy na firmu zmierni strednodobý prenájom vozidla
  10. V Košickom kraji máme more aj neviditeľnú izbu: Objavte ich!
  1. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 33 645
  2. Pracujete v IT? Táto slovenská firma neustále prijíma ľudí 24 429
  3. Ako začínali šéfovia digitálnych firiem? Vplyv malo už detstvo 22 224
  4. O levočský „nanozázrak“ sa zaujíma európsky trh 17 054
  5. LEN DNES: Zľava viac ako 50% na ročné predplatné týždenníkov MY 14 833
  6. ARÓNIA a RAKYTNÍK - podporí tvoju imunitu v boji s vírusmi 11 783
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 11 400
  8. Pohoda v domácnosti sa odvíja od jednej veci. Neuveríte, od akej 11 057
  9. Ako pracujú horskí nosiči? Vstávajú ráno o štvrtej 10 536
  10. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 520
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Záhorie - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Záhorie

Komora vyzýva vládu, aby zvážila celoplošné testovanie

Za legitímne považuje rozhodnutie lekárov, ktorí sa rozhodnú nepridať sa k pomoci.

V noci boli protidrogové razie na viacerých miestach

Bližšie informácie polícia poskytne neskôr.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Rezort práce plánuje postaviť dva domy pre detský domov

Vyplýva to zo zverejnených informácií vo vestníku Úradu pre verejné obstarávanie.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na štyroch miestach v Trenčíne budú testovať z auta. Odberné miesto je aj na futbalovom štadióne

Na celoplošné testovanie bude Trenčanom k dispozícii počas dvoch najbližších víkendov 50 odberných miest. Pozrite si, kde ich nájdete.

Pacientov a pokút v Trnave pribúda

Celoplošné testovanie čaká Trnavu už tento víkend.

Virológ Klempa: Najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké

Boris Klempa tvrdí, že celoplošné testovanie je teoreticky skvelá vec. Treba však brať do úvahy všetky okolnosti či riziká.

Už ste čítali?