Po skončení SOU vystriedal Andrej Irša viacero povolaní (montér, závozník, tlačiar, umelecký stolár). Čoto využije aj vo svojom kátovskom viacúčelovo zameranom A Štúdiu, kde sa profesionálne venuje rezbárstvu, kovoobrábaniu, výstavnej, vydavateľskej a reklamnej činnosti. Hoci v tomto roku oslávi iba 34. narodeniny, málokto sa môže pochváliť takou bohatou umeleckou činnosťou ako on.
Na čo vo svojej rezbárskej práci sa najviac zameriavate?
Som komerčný rezbár a tvorbe sa venujem už od roku 1988. Musím robiť to, čo ľudia chcú, plniť ich predstavy. No venujem sa i autorskej tvorbe. Aby som plne mohol rozvíjať svoju umeleckú činnosť, otvoril som v roku 1997 svoju firmu A Štúdio.
Na ktorý svoj rezbársky výtvor ste najpyšnejší?
Je to 52 cm široký a 39 cm vysoký televízny Betlehem. Je vyhotovený z 24 druhov dreva, ktoré pochádzajú z rôznych kútov sveta. Najstaršou drevinou je 15 tisíc rokov starý subfosilný dub. Scéna je tu pohyblivá, osvetlená, zvuk vo formáte MP3 s možnosťou sťahovania z PC. Betlehem má i vlastnú ventiláciu.
Kde si všade vystavoval svoje výtvory a zúčastňoval sa na akých podujatiach?
Televízny Betlehem som predstavil na medzinárodnom veľtrhu cestovného ruchu ITF Slovakiatour 2005 v Bratislave. Na Dňoch európskej kultúry v Uherskom Hradišti v minulom roku som zas dotváral sochu v životnej veľkosti. Ide o reliéf Tvár vyrobený z lipy.
Okrem umenia sa venuješ aj iným „koníčkom“. Prezradíš ich?
Okrem toho, že som poslancom Obecného zastupiteľstva v Kátove, som členom Bonsaj klubu v Holíči, členom Klubu výtvarníkov v Skalici a v mnohých ďalších organizáciách. Z mojej iniciatívy sa začali v Kátove organizovať Kvetinové dni, ktoré majú veľmi dobrý ohlas v okolí, čomu aj zodpovedá návštevnosť. Touto cestou by som chcel návštevníkov pozvať na tie tohtoročné na 13. mája.
A čo výstavy?
V minulých rokoch som vystavoval na Kvetinových dňoch v Skalici a na rôznych výstavách či sympóziách. Už niekoľko rokov úzko spolupracujem so Záhradnou galériou Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku. Spoločne s ním a ďalšími autormi sme pracovali na projektoch Monumentálny Betlehem, Posledná večera, Vianočný triptych. Participoval som aj na spoločnom diele jedenástich autorov s názvom Bratislavský mier. (Po uvedení v Bratislave pred Starou radnicou príležitosti 200. výročia mierovej zmluvy po bitke pri Slavkove, uzavretej medzi Napoleonom I. A cisárom Františkom II., poputovalo toto monumentálne súsošie na miesta legendárnych bojov, potom do Prostějova a opäť sa vrátilo do Záhradnej galérie Alojza Machaja v Plaveckom Štvrtku. Andrej Irša vytvoril postavu Jána Lichtensteina a Charlesa Maurice Tayelleranda.)
Čo pripravuješ v blízkej budúcnosti?
Okrem iného aj knihu o dreve. Bude určená pre širšiu verejnosť. Záujemca tu nájde základy výtvarnej teórie, receptúry i výrobné postupy. Text bude doplnený fotografiami nielen z rôznych štátov, ale aj kontinentov. V knihe bude i galéria autorov - sochy, reliéfy, hudobné nástroje, zbrane, bábky, akty, historické slohové diela, betlehemy, atď. Určite príde vhod mladým začínajúcim autorom.
A čo sny?
Tie neprezradím. Sú tajné. Možno sú aj o najväčšom diele, ktoré chcem spraviť. Možno tým najväčším dielom budú moje deti (smiech).
Na návšteve u Andreja Iršu sme si zalistovali aj v jeho kronike, ktorá zaznamenáva jeho prácu i návštevy u neho. Nechýbajú v nej ani výstrižky z novín, ktoré publikovali jeho prácu. Veríme, že do kroniky pribudne aj táto zmienka o jeho práci. Želáme veľa úspechov a hodne nových umeleckých výtvorov, ktoré určite nebudú chýbať v našich galériách a múzeách. Rudo Trávniček
