Vo víre predvolebného boja, ochudobneného o bájne výstrelky typu „dobehneme Švajčiarsko“, sa sústredí pozornosť na prízemnejšie témy. Menovite dolaďovanie alebo až značná úprava daňovej, zdravotníckej, sociálnej reformy. Donedávna tvrdí zástancovia čisto trhovo ladených princípov, výhodných azda len pre podnikateľov a zamestnávateľov, mäknú a ponúkajú zrazu všetkým občanom pomerne ústretové kroky. Voľby sú nebezpečne blízko a keďže preferencie strán sa veľmi nemenia, je jasné, že občania nezabúdajú a s pravicovou politikou už akosi nesúhlasia. Aj keď by sa naše pravicové strany momentálne chceli profilovať čo najviac do stredu, možno skonštatovať, že svojou doterajšou politikou zanechali u občanov nezabudnuteľne trpkú chuť neľútostného trhového systému, tak veľmi odtrhnutého od tradícií, mentality národa a schopnosti a možností prijatia a uplatňovania. Poučky a umelé programy z príručiek od zámorských ekonomických expertov sa ukázali ako príliš razantné, pre dnešnú dobu zrejme neaktuálne. Veď v dnešnej dobe počúvame naliehavé volania o tom, že Slovensko prežíva nielen ekonomickú, ale aj duchovnú, kultúrnu, vzdelanostnú a sociálnu krízu. Konštatovanie znie síce predimenzovane, no musíme priznať, že je stále čo hasiť. Ak by sme to zjednodušili, aká taká sociálna stabilita má v blízkej budúcnosti slúžiť najmä k tzv. národnej obrode. Účelom nie je aj tak zdravou cestou nedosiahnuteľný rýchly nárast životnej úrovne, ale zachovanie a rozvoj národných záujmov. Zameranie sa na našu vlastnú problematiku, naše rezervy, náš potenciál, na naše slabnúce hodnoty. Marek Brna