Doslova sa dá parafrázovať ľudové príslovie. V pondelok ráno to na našich vodných tokoch vyzeralo, že pohroma v podobe ich vyliatia z korýt je už zažehnaná a budeme len chodiť pozerať, ako vodná hladina pomaly klesá.
V Sekuliach musela starostka obce Pavla Maxianová vyzvať prostredníctvom obecného rozhlasu dobrovoľníkov na spevňovanie hrádze pri rieke Morava v priestoroch, kde sa zlieva s Dyjou. Hrozilo totiž, že sa táto preleje v úseku asi 1 km cez hrádzu, čo by malo nedozierne následky nielen na zaliate polia a zničený majetok ľudí, ale i na zvieratá a vtáctvo žijúce v tejto CHKO. Namiesto volaných asi 15 dobrovoľníkov ich prišlo z obce viac ako 70, a tí nehľadiac tentokrát na to, že jeden je podnikateľ a druhý trebárs nezamestnaný, svorne ruka v ruke plnili vrecia s pieskom, aby aspoň trocha zdvihli vrch hrádze.
Voda sa k nemu nebezpečne približovala a na niektorých miestach zasa hrádzu podsakovala. I zo samotného chodenia po hrádzi mal človek pocit, ako keby šliapal po hrubej nasiaknutej špongii. O 16. hodine bola voda iba 15 cm pod vrcholom hrádze.
Starostka obce p. Maxianová, viditeľne vyčerpaná z nocí bez spánku kvôli vodnej pohrome, nešetrila slovami vďaky na adresu dobrovoľníkov. „Keď som to dala vyhlásiť, dúfala som, že prídu aspoň pätnásti, aby pomohli. Ale, ako vidíme, je nás tu okolo 60 a auto priváža ďalších z dediny na pomoc. Prišli mladí, ale i babičky. Všetci chcú iba tú mútnu vodu zastaviť. Dúfam a verím že ich snaha a pomoc nebude márna!“
V čase písania týchto pár viet, sa zdá, že vodný živel dostal rozum a upokojuje sa. Či tak tomu je naozaj, uvidíme až v priebehu nasledujúcich dní.
Text a foto : Marian Holenka
