Petrovi Šedivému sa úspechy v poslednej dobe nevyhýbajú. Či už ako majiteľovi najúspešnejšej Slovenskej dostihovej stajne Patrik, alebo trénerovi futsalistov C.V.S. Jako Borský Mikuláš. On však na ne nečaká doma so založenými rukami, ale im ide v ústrety. S ním sme sa porozprávali ako s trénerom majstra senickej futsalovej ligy, ktorý má po dlhšej dobe aj vyššie plány, ako len hrať na okresnej úrovni. Peter Šedivý sa hneď ohradil a pripomenul, že do rovnakej roviny s ním musíme stavať aj Jána Záhončíka, ktorý pre obidve mužstvá, A - čko i B - čko v 2.lige odvádza nenahraditeľnú a neoceniteľnú prácu.
Mal C.V.S. Jako Bor. Mikuláš plány vyhrať Senickú ligu už aj pred začiatkom súťaže?
Určite. My sme si dali cieľ vyhrať Senický pohár i ligu. Pohár sa nám síce nepodarilo vyhrať, hoci sme s Gafexom viedli pár minút pred koncom o dva góly, nakoniec sme nepostúpili. Pohár je však krátkodobá súťaž a tam sa jedno zaváhanie už napraviť nedá. Mrzí ma to, tu ma chlapci trošku sklamali, no už to prebolelo a ideme ďalej. Šport nie je len o úspechoch. V lige sme si však neúspech nepripúšťali. Od začiatku sme sa usadili na čele a to sme počas celej súťaže nikomu neprepustili.
Láka Vás možnosť zahrať si vyššiu súťaž?
My sme mohli do kraja postúpiť aj v minulej sezóne. Skončili sme síce na 4.mieste s najtesnejším bodovým odstupom, no pravidlá to dovoľovali aby sme išli hore. Ja som však chlapcom povedal, že postúpime, iba ak si to sami „vykopeme“. Financie sa na to určite nájdu. Vedel som o sile mužstva, veď sme hrali prípravné zápasy i s extraligovými mužstvami a horší sme neboli. Možno by sme za dva-tri roky mohli pomýšľať aj na postup do extraligy. Tá sa v Senici už hrala, PD Senica bolo päť krát majstrom Slovenska a vyhralo vo veľmi silnej konkurencii Európsky pohár majstrov, čo sa tu doteraz hodnotí ako obrovský úspech.
Boli ste skutočne tak suverénne mužstvo v tomto ročníku?
Po 14.kole, kedy sme mali ešte plný počet bodov, sa v kabíne ozývali dokonca hlasy, vyhrať ligu bez straty bodu. Vedel som že to je takmer nemožné, sezóna je dlhá, príde aj slabšia chvíľka a zaváhaniam sa nikto nevyhol. Nás „nachytala na hruškách“ Xella a remizovali sme s Alchemom. To už bolo v čase, keď začala príprava vo veľkom futbale a vždy neboli všetci hráči k dispozícii. Brankár Fišan začal chodiť do Močenoku, ďalší hráči neboli taktiež k dispozícii a nevylučujem ani určite uspokojenie sa mužstva vo vedomí si vysokého náskoku. Veľmi ma však teší záujem o naše mužstvo zo strany fanúšikov. Na naše zápasy chodili vo väčšom množstve, aj keď väčšinou fandili súperovi. To je však prirodzený a pochopiteľný jav nestranného fanúšika fandiť slabšiemu. Dokonca mali vždy veľkú radosť, keď nám súper dal gól.
Má senický futsal aj slabšie stránky?
Tu treba spomenúť, že sálovka v Senici trošku stagnuje, začína sa prejavovať generačný problém. Tí starší sú stále dobrí, no chýba mi tu prílev mladej generácie. Nie je predsa možné, aby vyše 40 - roční futbalisti „tvrdili muziku“. Nemrzí to trošku tých dvadsať až dvadsaťpäť ročných futbalistov, že 45-ročný Dušan Miča s nimi stačí držať krok, ba ich aj predbehne? Tu vôbec nenarážam na vek týchto starších hráčov, ktorí už niečo na ihriskách dokázali a stále hrajú futbal so srdcom, ale kritizujem mladých chlapcov.
Úspešné bolo aj vaše B- mužstvo, ktoré vyhralo 2.ligu a nahradilo A-čko v najvyššej súťaži.
Pomáhali sme im, aby súťaž vyhralo a postúpilo. A vedeli sme aj prečo. Podľa propozícií môžu hrať hráči z krajského mužstva aj za B-mužstvo v okresnej súťaži. Bolo by určité ochudobnenie senickej ligy, ak by tu toto mužstvo nehralo. Urobíme jedno mužstvo so širším kádrom a podľa toho, ako nám to budú dovoľovať pravidlá, budeme hrať krajskú súťaž i okresnú.
Ako sa pozeráte na niektoré názory, že futsal škodí hráčom veľkého futbalu a sú aj prípady, že oddiely ho zakazujú svojim hráčom hrať?
S tým zásadne nesúhlasím. Pravidlá sú už tak upravené, že prakticky k žiadnym úrazom neprichádza a ak, tak len minimálne. Stačí sa poobzerať po najbližšom okolí v zahraničí, kde sa hrávajú pravidelné súťaže v hale, alebo koľko je registrovaných sálovkárov napr. v Taliansku. Kluby by mali byť povďačné tým, ktorí sálovku robia, že sa im počas zimnej prestávky starajú o hráčov od novembra do marca. Skôr by som povedal, že k zraneniam môže prísť, ak trénujú na zasnežených a zľadovatelých terénoch po okolí.
Určite ste už rozmýšľali nad nastávajúcou sezónou. Príde k posilneniu kádra?
Aj v nastávajúcej sezóne budeme mať maximálne ciele napriek tomu, že budeme nováčikom. Za hrajúceho trénera by som chcel Jaroslava Huttu, ktorý s tým predbežne súhlasí. K Fišanovi by som potreboval ešte jedného brankára, vzhľadom na jeho povinnosti v Močenoku. Ako vhodný kandidát sa mi tu vidí Peter Ivánek. Ako spoľahlivého obrancu by som privítal Rasťa Barana z Old Wolfu, ktorého sme už vyskúšali na turnaji, ktorý sa hral ako spomienkový na 20.výročie založenia sálovky v Senici a svojou hrou sa mi veľmi páčil Braňo Huťťa z KAV Hurban, ktorého by som chcel osloviť.
V poslednom zápase B - mužstva sme Vás videli aj v drese. Prečo?
Už len z recesie. Nahovorili ma, pretože o všetkom bolo rozhodnuté a dokonca som dal aj z penalty gól. Zaspomínal som si na aktívne časy, keď sme pred 20 rokmi s Ťahačmi vyhrali senickú ligu a postúpili do krajskej ligy.
Futsalisti Borského Mikuláša sú rozhodne už niekoľko rokov ozdobou senickej ligy. Všetci zo Záhoráckeho regiónu im prajeme, aby sa im darilo i vo vyššej súťaži a aby čoskoro posilnili 1. FSC Nafta Malacky v najvyššej súťaži.
Text i foto: JozefKomorný
