Pohľad do histórie
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1392. Pôvodne prináležala k príslušenstvu hradu Branč, neskôr, asi v polovici 15. storočia bola pričlenená k šaštínskemu panstvu. Podľa ústneho podania názov obce vznikol z maďarského slova kovalo, čo znamená kamenný válov, napájadlo. Iná verzia hovorí, že názov vznikol z osídlenia poľskými kováčmi – kovale. Faktom však je, že prevažná väčšina obyvateľstva boli roľníci osídľujúci oblasť pozdĺž potoka, kde boli najlepšie podmienky pre chov dobytka. Od 16. storočia sa v obci rozmohlo pestovanie viniča na tzv. promontóriách, čiže vínorodých svahoch. Vinohradníci neskôr postavili kaplnku sv. Urbana, svojho patróna, ktorá spolu s kostolom sv. Ondreja a kaplnkou sv. Anny tvoria historické dominanty Koválova.
Najstaršia cirkevná matrika pochádza z roku 1785, o sto rokov neskôr bol v obci založený dobrovoľný hasičský zbor. Začiatkom 20. storočia vznikli niektoré spoločensko – kultúrne inštitúcie, ktoré vtisli obci svoj ráz na mnoho rokov dopredu, napríklad TJ Orol, dychová hudba a spevokol, ktorý spieval staré ľudové piesne až trojhlasne pod vedením učiteľa Eugena Lehotaja. Tradície hudby a spevu sú, zdá sa, pre Koválov typické, v roku 1997 pribudlo Koválovské akordeónové kvinteto.
Súčasnosť obce
V minulosti bol Koválov malá neupravená dedinka so starými neupravenými domami a cestami. Jeho vzhľad asi najlepšie vystihovala známa ľudová pieseň „Koválané, Koválané, máte domy poválané“. Či už sa obyvatelia zahanbili a povedali si, že hanlivý text trochu pozmenia, alebo zapôsobila chuť žiť v peknej a udržiavanej obci, Koválov sa začal meniť na nepoznanie. Vďaka snahe starostky o zlepšenie pomerov bol zrekonštruovaný vodovod ,nízkotlakové vedenie plynu bolo zmenené na strednotlakové a „poválané“ domy tu dnes taktiež takmer nevidíte. Namiesto nich sú tu moderné nové a pohodlné, ako aj občianska vybavenosť, akú by Koválovu mohli závidieť aj väčšie, ľudnatejšie obce. Občania majú k dispozícii Dom kultúry, Dom smútku, základnú a materskú školu, športuchtiví mladí ľudia si môžu zahrať futbal na ihrisku vybavenom i kontajnerovými šatňami. Obec podľa slov starostky chce financovať činnosť futbalového klubu, aby mladí ľudia radšej športovali, ako by trávili čas v baroch. Deti sa pred štadiónom pozabávajú v Detskom raji s preliezačkami, šmýkačkami a hojdačkami. Nechýba ani malé fitness s posilňovńou. Raritou je najmenší matričný úrad na Slovensku pri Obecnom úrade Koválov. Obec pre svojich obyvateľov organizuje rôzne podujatia, ako napríklad športové hry pri príležitosti Dňa detí spojené s prehliadkou kynologického klubu, čo má medzi deťmi veľký ohlas. Dospelí oceňujú pravidelné akcie pri príležitosti Dňa matiek a prijatia starších občanov obce spojené so zápisom do pamätnej knihy. Jubilanti sú obdarovávaní nákupnými poukážkami Jednoty. Zaužívané sú aj rozlúčky so zosnulými prostredníctvom obecného rozhlasu. Raz týždenne majú občania možnosť navštíviť lekára priamo v obci a absolvovať jednoduchšie úkony ako meranie tlaku, dať si predpísať lieky a pod. Najmä starší občania si pochvaľujú, že kvôli maličkostiam nemusia cestovať do mesta alebo do inej obce so zdravotným strediskom. Tí mladší zase ocenia, že na rozdiel od niektorých iných obcí v Koválove majú pracovné príležitosti na miestnom poľnohospodárskom družstve či na súkromnej píle.
Treba tiež spomenúť, že Koválov je začlenený do tzv. Vínnej cesty Záhoria, ktorá združuje obce zaoberajúce sa vinohradníctvom. Vŕšky okolo dediny sú na pestovanie viniča vhodným miestom a koválovské víno sa teší obľube aj mimo regiónu. Koválov sa stal aj organizátorom súťažných ochutnávok vína, na ktorých sa schádzajú vinári, znalci aj laici zo širokého okolia.
Starostka Ľ. Vlčejová, ktorá vďaka dlhoročnému pôsobeniu na čele obce už veľmi dobre pozná problematiku svojich spoluobčanov, vie, čo je pre kvalitný život všetkých vekových kategórií dôležité. Momentálne ešte chýba kanalizácia a miestne komunikácie by si tiež žiadali rekonštrukcie. Budúcnosť vybudovania kanalizácie je v spojení sa obcí mikroregiónu, pretože malé obce do 1000 obyvateľov nemajú reálnu možnosť dostať sa k investíciám. Koválov má územné rozhodnutie na gravitačnú a tlakovú kanalizáciu s napojením na čistiareň odpadových vôd v Smrdákoch, ktoré sú od obce vzdialené len 3 kilometre. Rovnako je treba v obci dobudovať telefónnu a elektrickú kabelizáciu v lokalite určenej pre individuálnu bytovú výstavbu a plánovanú bytovku s 8 nájomnými bytmi.
Ľudmila Vlčejová by rada pre „svoju“ obec vybojovala oveľa viac, ako jej umožňujú súčasné pomery v prideľovaní financií zo štrukturálnych fondov. Už v decembri 2004 podala projekt na rekonštrukciu Domu kultúry. Vynaložená námaha na jeho vypracovanie však doteraz nebola korunovaná úspechom. Dosiaľ totiž nie je známe, či projekt prejde byrokratickou mašinériou úradníkov, ktorí prideľujú financie.
Pre starostku ani
v budúcnosti nie je nič nemožné
Ľudmila Vlčejová je na prvý pohľad odhodlaná meniť Koválov na nepoznanie. Rada by videla, že jej rodná obec, ktorú má rada a v ktorej urobila svoje prvé detské kroky, speje k prosperite a úspechu. Jej plány do budúcnosti zahŕňajú vybudovanie nájomných bytov, ktoré by mohli výrazne napomôcť k dôvere mladých ľudí domovskej obci. Nie každý má v mladosti k dispozícii také finančné prostriedky, ktoré mu umožnia postaviť si vlastné obydlie. Aj na tých, ktorí tieto možnosti majú, v obci myslia – už v tomto roku sa rozbehla výstavba prvých z 30 budúcich rodinných domov. S výstavbou v obci súvisí aj budúca rekonštrukcia miestnych komunikácií.
Obyvatelia obce, pochopiteľne, musia myslieť na svojich potomkov, vnúčatá či vlastné deti. Pre tie je dôležitá školská dochádzka v obci, aby už celkom malé deti neboli nútené cestovať do vzdialenejších lokalít. V súčasnej útulnej koválovskej málotriednej škole sídli aj materská škôlka a starostka je aj v budúcnosti odhodlaná zachovať ich pre ďalšie deti. S tým úzko súvisí aj zachovanie telesnej kultúry a športu v obci. Ľ. Vlčejová sa nevzdáva ani myšlienky zrekonštruovania kultúrneho domu, veď aj možnosti kultúry v obci sú častokrát pre obyvateľov smerodajné. V budúcnosti by tiež chcela pokračovať v rekonštrukcii obecného vodovodu, aby občanov nesužovali časté poruchy na starých potrubiach.
Všetky tieto akcie bude možné realizovať po etapách, rozpočty obcí na Slovensku neumožňujú priveľké investície naraz. Starostka sa svojich plánov rozhodne nevzdáva. Vie, že trpezlivá a mravčia práca napokon prinesie úspech, no musia sa oň pričiniť aj občania svojou dôverou. Verí, že ju „jej ľudia“ poznajú nielen ako verejnú činiteľku, ale aj ako ženu oddanú hudbe a kultúre. Je zakladateľkou Koválovského akordeónového kvinteta, známeho v okolitých obciach aj mestách a vo voľnom čase by rada dala dohromady monografiu obce. Ako hovorí, dejiny a súčasnosť Koválova si zaslúžia, aby sa o nich dozvedeli aj za hranicami regiónu.
Andrea Engelová
