Písať o tvorbe výtvarníka Jozefa Chrenu z Moravského Svätého Jána a myslieť si, že objavujeme pri tom niečo nové, nepreskúmané, by bolo asi riadnym nosením dreva do lesa. Jozef sám o sebe je pojmom medzi slovenskými neprofesionálnymi výtvarníkmi a jeho meno je zárukou kvality. Nemôžme sa preto ani čudovať, keď ho neustále oslovujú kultúrny pracovníci s požiadavkou o vytvorenie výstavnej kolekcie práve pre ich obecný či mestský „kulturák“. Alebo naopak, ak ich osloví on sám, tak mu všestranne vyjdú v ústrety.
Ešte ani neskončila jeho výstava v Rakúskom Schrattenbergu a už vytvoril ďalšiu výstavnú kolekciu pre Dom kultúry Gbely, kde sa mohli v nedeľu 19. marca návštevníci vernisáže kochať v jeho videní Vlkolínca, Pomoravia či v obrazoch z jeho cesty po Indonézii.
Sprievodcom resp. predstavovateľom autorovej tvorby v Gbeloch bola Mgr. Júlia Kučerková, ktorá sa svojej úlohy zhostila dosť netradične a nekonvenčne, no zdalo sa mi, že jej príhovor bez akéhokoľvek opisovania autorových techník maľby bol o to zaujímavejší a ľudskejší. Po uvedení výstavy do života so mohli návštevníci vernisáže v Dome kultúry Gbely vypočuť portrét sopranistky Ivany Hrušeckej, ktorú diela nášho výtvarníka zaujali v takej miere, že vyjadrila prosbu o zoznámenie sa autorom.
Jej prosba bola riadne vypočutá. Na druhej strane ale treba povedať, že i návštevníci vernisáže, ktorí neváhali a počkali na koncert tejto opernej divy boli unesení z jej prednesu koncertných a operných árií W. A. Mozarta. Asi nebudem ďaleko od pravdy, ak poviem, že usporiadať v jeden deň, hodinu po sebe a v jednej budove dve rozdielne kultúrne predstavenia, je nápad k nezaplateniu. Takto mali možnosť pozrieť si obrazy Jozefa Chrenu aj návštevníci koncertu Ivany Hrušeckej a naopak. Zaželajme na záver obom protagonistom kultúrnej nedele v Gbeloch ešte veľa tvorivej inšpirácie a vyjadrime nádej, že sme ich v podobnom autorskom zložení nemali možnosť vidieť naposledy.Text a foto:HaM
