Veronika sa narodila do láskyplného náručia mamy a otca. Bola vymodleným dieťaťom a jej mama sa poriadne natrápila, kým Veronika prišla na svet. Prvé dieťa po takmer desiatich rokoch manželstva malo zostať aj posledným a lekári tvrdili, že narodenie zdravého dievčatka bolo zázrakom a viac by šťastní rodičia nemali pokúšať osud. Zdalo sa teda, že Veroniku očakáva jedináčikovský údel.
Prvých desať rokov dievčatko márne túžilo po súrodencovi. Keď už začalo rozumieť zložitejším stránkam života, dozvedelo sa, že vlastný braček alebo sestrička k nej nepribudne. Veronika bola kamarátska a rýchlo si získavala priazeň rovesníkov, takže samotou netrpela, ale doma jej vždy ktosi chýbal. A nielen jej. Aj rodičia akosi podvedome túžili zaplniť prázdne izby veľkého rodinného domu, ktorý vystavali dávno pred dcérkiným narodením v nádeji, že v ňom bude pobiehať aspoň štvorica detí. Osud síce rozhodol inak, ale...
Televízny dokument o náhradných rodinách pre nechcené deti nasadil Veronikiným rodičom chrobáka do hlavy. Ak môžu cudzie deti prijať iní, možno aj horšie situovaní a bez priestranného bývania, prečo by to nezvládli oni? Veronike spočiatku nič neprezradili a začali sondovať v detských domovoch v bližšom a vzdialenejšom okolí. Spočiatku to nevyzeralo sľubne, vhodné deti na prijatie do náhradnej starostlivosti boli už rozmiestnené, až v jednom vzdialenom domove našli trojicu dievčat, ktoré by pripadali do úvahy, keby...
Vedenie domova záujemcov o pestúnstvo hneď na začiatku varovala, že s tromi sestrami pôvodne z východného Slovenska už nepochodili dve rodiny. Deti nie sú jednoducho spôsobilé na život inde ako v ústave, nedokážu sa prispôsobiť rodinným pravidlám, nezapadajú do školského kolektívu, psychológovia varujú pred presunom do cudzieho prostredia. Argumentov bolo dosť, ale ak sa niekto rozhodne rozšíriť si rodinu, nebude cúvať pred prvou prekážkou. Veď možno práve do tretice bude všetko dobré. Svoju úlohu zohral aj fakt, že prostredná Lucia bola presne vo Veronikinom veku. Dokonca sa na ňu aj trošku ponášala. Rodičia teda nakopli úradného šimľa a po pomerne nepríjemnom a zdĺhavom vybavovaní formalít konečne priviezli nové členky rodiny do nového domova v záhoráckej obci.
Optimizmus je pekná vlastnosť, ale asi žiaden človek ho nemá nevyčerpateľnú zásobu. V prvých mesiacoch spolunažívania mali Veronikini rodičia pocit, že prehrávajú na celej čiare. Hlavne mama občas uvažovala, že predchádzajúci pestúni mali asi pravdu, keď sestry vrátili do ústavu. Najstaršia šestnásťročná Denisa si pojem rodinný život vysvetľovala ako slobodu pohybu po nociach, neobmedzený prísun cigariet a vreckového. Dochádzka do učilišťa v blízkom meste sa stala akýmsi nutným zlom, ktorému sa nebolo treba podriaďovať každý deň, ale len ak bola náhodou doma priveľká nuda.
Prostredná Lucia sa vďaka Veronike v škole ako-tak udomácnila, hoci na začiatku to s prospechom vyzeralo všelijako, pretože do svojich jedenástich rokov si nezvykla systematicky sa pripravovať na vyučovanie. Snaživá Veronika však rýchlo zistila, že Lucka je nadaná na matematiku a akýmsi šiestym zmyslom to dokázala využiť. Polročné vysvedčenie ešte hýrilo trojkami a štvorkami, na konci školského roku už prevažovali dvojky a našla sa aj jednotka z matematiky, čo sa Veronike veru nepodarilo.
Najmladšiu Dianu najprv chceli vyradiť z prvej triedy, pretože prvé týždne po nástupe nekomunikovala so spolužiakmi ani s učiteľkou, sedela v lavici s palcom v ústach a bola duchom neprítomná. Našťastie o dva mesiace letargia opadla a učiteľka s prekvapením zistila, že Dianka je mimoriadne učenlivá a vie už dokonca aj čítať. Naučili ju to staršie sestry ešte v detskom domove, aby si sama čítala rozprávky a neotravovala ich.
V domácnosti bol po vyčerpávajúcich mesiacoch zvykania si konečne nastolený aký-taký poriadok. Mladšie deti zvládli prispôsobovanie ľahšie, problémy pretrvávali s Denisou, ktorej sa do kariéry predavačky veľmi nechcelo. Pomohol až rázny dohovor náhradného otca. Nekompromisne vyhlásil, že Denisa buď začne na sebe pracovať a urobí všetko pre to, aby získala výučný list, alebo bude musieť prijať akúkoľvek nekvalifikovanú prácu a starať sa o seba sama. Mladšie sestry sa pridali. Báli sa, že ak Denisa vyletí z učenia a otec svoju hrozbu splní, najstaršie dievča už neuvidia. Napriek jej trochu povýšeným spôsobom ju mali radi, aj Veronika si ju obľúbila ako vlastnú staršiu a skúsenejšiu sestru, ktorej sa dá spovedať z pubertálnych lások. Výučný list napokon bol. Dokonca aj práca v hypermarkete v meste.
Veronikini rodičia prestali uvažovať o predchádzajúcich skúsenostiach pestúnov dievčat. Vlastne si už ani nepripúšťajú, že by tri sestry odjakživa do ich rodiny nepatrili. Mladšie dievčatá a Veronika tvoria nerozlučnú trojicu, najstaršia Denisa už dvakrát priviedla na návštevu mladého muža, o ktorom so smiechom vyhlásila, že po ockovi je jediným chlapom, ktorý si s ňou poradí.
Veronika svoj názor na domáce pomery vyjadrila jednoducho: „No nie je to super? Mám tri ségry, a vôbec si nerobíme zle!“
Andrea Engelová
FOTO: JankaPekarovičová
