Anna Marečková z osady Švrčkov járek patriacej pod obec Podbranč sa vo februári dožila krásneho životného jubilea, kedy jej do stovky už nechýba veľa rokov. Túto slávnu udalosť si s ňou prišli pripomenúť aj starostka obce s členkami kultúrno-sociálnej komisie.
Babka, ktorá vychovala dve dcéry a syna, býva zatiaľ sama vo svojom kopaničiarskom dome. Hoci dcéry Betka a Zuzka sa o ňu dobre starajú a na zimu si ju staršia z nich berie do myjavského bytu, odchádza z domu len na veľké prehováranie.
Neužila si práve ľahký život. Narodila sa v osade Kamenec patriacej k Vrbovciam ako najstaršia z piatich súrodencov. Keď mala tri mesiace, jej otec zahynul v prvej svetovej vojne. Vychovala ich mamička, ku ktorej mala vrúcny vzťah.
Školskú dochádzku absolvovala v zložitých podmienkach. Učiteľ chodil na kopanice a vyučoval v domoch, v ktorých bola práve voľná izba, niekedy naraz aj osemdesiat detí. Doma zase bolo treba pomáhať pri hospodárstve, kde mali kravy a kone. Naučila sa dokonca aj orať. Keď mala trinásť rokov, ochorela jej mama a vtedy prvýkrát zamiesila na chlieb a upiekla ho. Podaril sa. Do Podbranča sa vydala ako devätnásťročná a ako hovorí, bol to dobrý muž. Nepil, pomáhal a keď ju niekedy nahneval, o chvíľu ju pohladil. Bola, ako sa vraví, za nevestu a všeličo skúsila, ale nesťažovala sa. Po celý život pracovala na družstve a kŕmila býky.
Anna Marečková má sedem vnukov, šesť pravnukov a jednu pravnučku Anetku. Deti jej pripravili oslavu deväťdesiatky a prišlo všetkých dvadsaťštyri jej najbližších. Vždy sa najviac tešila a dodnes sa teší z detí, zato najťažšou životnou skúškou pre ňu bolo, keď jej zomrel manžel. Jej život však pokračoval a dodnes ho má rada. Najmä jar a teplo, keď sa môže vrátiť domov do Podbranča.
Viera Končitá, starostkaobce
