Záplava dokumentov o všetkom možnom, čo si len ľudská fantázia dokáže predstaviť, sa na nás valí z každého smeru. Väčšina z nich je neškodná, no stačí raz poľaviť v ostražitosti a nešťastie je hotové. Práve o tom sa presvedčila zamestnankyňa školstva Dana, ktorej chvíľková nepozornosť vyrobila takmer tridsaťtisícovú „sekeru“.
Dana zostala sama so šestnásťročnou dcérou – stredoškoláčkou. Po bývalom manželovi jej zostali len dlhy a zničený byt, na rekonštrukciu ktorého potrebovala hypotekárny úver. Výdavky sa hromadili geometrickým radom a jediným východiskom bol ďalší príjem. Priateľka, ktorá vedela o Daniných starostiach, jej odporučila spoluprácu s firmou zaoberajúcou sa distribúciou čistiacich prostriedkov. Dana si síce o podobných príležitostiach nerobila ilúzie, ale hocijaká možnosť zárobku je lepšia ako žiadna a súhlasila so stretnutím s manažérkou firmy. Tá nelenila. Svoju prácu ovládala majstrovsky.
„Sedela so mnou tu v kuchyni päť hodín a hučala do mňa, aké vynikajúce výsledky dosahujú spolupracovníci firmy. Stačí vraj len odobrať tovar a rozpredať zákazníkom, ktorých si nájdem,“ hovorí Dana. „Vraj ak nemám hotovosť na štartovací balík, vybavia mi úver. Robila všetko pre to, aby som podpísala registráciu a objednávku. Nakoniec to dosiahla.“
Dana síce spoluprácu s firmou podpísala, ale na druhý deň sa jej v hlave rozležalo a povedala si, že nemá chuť vyrábať si ďalšie dlhy s neistým ziskom, preto sa objednávku snažila zrušiť. Okamžite doporučene poslala spoločnosti oznámenie o ukončení spolupráce a storne objednávky. Odpoveď na seba nenechala dlho čakať a zapôsobila ako studená sprcha. Objednávku nie je možné zrušiť, iba ak v prípade chyby tovaru alebo oneskoreného dodania. A Dana musí platiť. Čo urobí s tovarom, je jej vec.
Ostala ako obarená. Ako je to možné? Mala skúsenosti so zásielkovými službami, ktoré poskytujú určitú lehotu na prevzatie tovaru a v prípade, že ho zákazník nepoškodený vráti, nemusí nič zaplatiť. Ale toto?
„Zásielku od firmy som poslala späť a dúfala som, že tým to zhasne. Pol roka bolo ticho, a naraz šok – výzva na úhradu asi tridsiatich tisícok za tovar, ktorý nemám. Vrátila som ho, mám na to doklad z pošty. Takže nemám ani tovar, a ako sa zdá, nebudem mať ani peniaze. A to všetko preto, že som si nevšimla, že podpisujem záväznú objednávku. Bola som výrečnosťou manažérky taká popletená, že mi to vôbec nenapadlo. Viem, je to moja chyba, ale praktiky tej firmy tiež nie sú v poriadku.“
Ak ponecháme bokom filozofiu získavania nových spolupracovníkov div nie nasilu, čo je iná kapitola, naozaj hlavná ťarcha viny padá na toho, kto si nedal námahu prečítať, čo vlastne podpisuje. Nie je našou úlohou posudzovať predajnosť čistiacich prostriedkov za niekoľko sto či pár tisíc korún za balenie, ale verbovanie sľubmi úveru a zamlčanie hlavných rizík by malo slúžiť ako poučenie pre ďalšie potenciálne obete podobného biznisu. Máme totiž informácie, že podobný prístup na Slovensku používa viac spoločností. Dôverčivý naletí... a potom platí. Dana ešte nevie, ako to pred súdom celé dopadne, ale už radšej nič dobré nečaká. V budúcnosti si dá veľmi dobrý pozor na každú čiaročku v dokumente, ktorý podpíše.
AndreaEngelová